Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Naďa Pethöová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315222971.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: 1/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P..H.. Š. XX, XXX XX Š.,
2/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P..H.. Š. XX, XXX XX Š., 3/ P. T.O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P..H..
Š. XX, XXX XX Š., všetci zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazernná 19, 940
71 Nové Zámky, proti žalovanému : Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, 832
37 Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o určenie neplatnosti právneho úkonu a

určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie :

Žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Š., okres Š., obec Š., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Š., na parcelách registra „C“, parcelné čísla XX/X, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria, výmera 401 m2, parcelné číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 844
m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX, X. poschodie,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo
veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, stavby na parcele č. XX/
XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe, a to až do doby právoplatného rozhodnutia Okresného súdu

L. vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa cestou právneho zástupcu, návrhom na začatie konania zo dňa 12.10.2015, doručeným
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 12.10.2015, doplnený podaním doručeným súdu dňa 15.10.2015,
domáhal, aby súd určil, že:
I. Ustanovenie zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. X. XXXX medzi žalobcami
1), 2) a 3) ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom, o poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eur je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Ustanovenie čl. I bodu 2 zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX z X. X. XXXX o zabezpečení
pohľadávky žalovaného záložným právom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
Š., okres Š., obec Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., na parcelách
registra „C“, parcelné čísla XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 401 m2, parcelné
číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným

čísle XXX na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX, X. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, stavby na parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Ustanovenie čl. VII bod 5 zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX z X. X. XXXX, podľa
ktorého „zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného

zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.IV. Záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š., okres Š.,
obec Š., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., na parcelách registra
„C“,parcelnéčíslaXX/X,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,výmera401m2,parcelnéčísloXX/

X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX
na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX, X. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, stavby na parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe neexistuje.
V. Právny úkon žalovaného z XX. X. XXXX o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je neplatný.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1) a 2) spoločne a nerozdielne primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 2 500 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň žalobcovia týmto svojim podaním podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., okres Š., obec Š., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
vedenomOkresnýmúradomŠ.,naparceláchregistra„C“,parcelnéčíslaXX/X,druhpozemkuzastavané
plochy a nádvoria, výmera 401 m2, parcelné číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX,

X. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoločnom
pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, stavby na
parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe až do rozhodnutia vo veci samej.

Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia 1), 2, a 3) uzatvorili s žalovaným dňa X. X. XXXX

zmluvuohypotekárnomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„zmluvaalebo“hypotekárnazmluva“).Zmluvu
podpísal na strane dlžníkov aj pán P. T., ktorý však dňa XX. XX. XXXX zomrel. Žalobcovia 1) a 2) sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., okres Š.,
obec Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., na parcelách registra „C“,
parcelné čísla XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 401 m2, parcelné číslo XX/X,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX
na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX, X. poschodie , spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, stavby na parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe (ďalej len
„byt“). Byt je jediným obydlím žalobcov 1) a 2). Spolu hypotekárnou zmluvou uzatvorili žalobcovia 1) a

2) aj záložnú zmluvu. Záložnou zmluvou založili byt ako zabezpečenie hypotekárnej zmluvy.

Žalobcovia 1) a 2) sa dostali do omeškania so splácaním hypotekárnej zmluvy. Príčinou bola ich
ťaživá situácia, najmä tehotenstvo ma materstvo žalobkyne 2) a s tým spojený pokles príjmov, strata
zamestnania žalobcov 1) a 2) Žalobcovia 1) a 2) sa snažili komunikovať so žalovaným a dosiahnuť také

vyriešenie situácie, aby žalovanému splatili omeškané splátky podľa svojich možností a aby žalovaný bol
ústretový voči nezavinenému omeškaniu žalobcov. Žalovaný však nepristúpil na nijaký návrh, ktorým
by bol žalobcom poľavil. Situácia vyvrcholila, keď žalovaný listom z XX. X. XXXX oznámil vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti.

Žalovaný hrozby uvedené vo svojich písomnostiach splnil a začal s výkonom záložného práva.
Výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby poveril spoločnosť DU-POS dražobná, spol. s r.o.
(„dražobník“). Tento dražobník je jedným z „dvorných“ dražobníkov žalovaného. Dražobník už poveril
znalca G.. L. M., aby zistil hodnotu zálohu. Znalec určil hodnotu zálohu, ktorí žalobcovia 1) a 2) kúpili v
roku 2010 za 81 000 eur na všeobecnú hodnotu 61 500,00 eur. Pripomíname, že zálohom je byt, ktorý

je jediným obydlím žalobcov 1), 2) a ich detí. Dražobník už určil aj čas a miesto dražby. Dražba sa má
podľa oznámenia zatiaľ zverejneného len na internetovej stránke dražobníka uskutočniť dňa XX. XX.
XXXX o XX:XX v A..

Žalobcovia 1) a 2) sa tak dostali do existenčnej situácie bezprostrednej straty strechy nad hlavou. Tejto

hrozbečeliadokoncaajichmaloletédeti.Žalobkyňa3sícevbytenebýva,alekeďžejematkoužalobkyne
2), je to pre ňu rovnaký stres ako pre žalobkyňu 2) samu. Celá jedna rodina vrátane maloletých detí je
teda vystavená svojvôli žalovaného. Takáto situácia je ťažko predstaviteľným stresom vedúcim až do
zúfalstva.Je nepochybné, že žalobcovia uzatvorili zmluvy so žalovaným v postavení spotrebiteľov vo vzťahu
k dodávateľovi. Jasne sú naplnené znaky podľa § 52 ods. 3 a 4. Občianskeho zákonníka. Je tiež

nepochybné, že zmluvy neboli individuálne dojednané. Formulárové zmluvy sú dovoleným právnym
inštitútom. Bolo by aj nemysliteľné požadovať od žalovaného, ktorý uzatvára stovky tisíc zmlúv, možno
aj milióny, so spotrebiteľmi, aby s každým jedným osobitne individuálne dojednal spotrebiteľskú zmluvu.
V jednotlivých prípadoch sa síce môže stať, že dodávateľ dojednal so spotrebiteľom spotrebiteľskú
zmluvu individuálne. Takýto stav prichádza pri drobných podnikateľoch. Sotva je to predstaviteľné

pri banke. Naviac právna skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva nebola individuálne dojednaná je
zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak by žalovaný
tvrdil, že zmluvné dokumenty v rozsahu viac ako 50 strán dojednal s žalobcami individuálne, musel by
takéto zjavne absurdné tvrdenie dokázať. Zákon však zakazuje používať vo formulárových zmluvách
neprijateľné zmluvné podmienky a zakazuje aj nekalé obchodné praktiky. Podľa zákona sú tiež neplatné
právne úkony v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom.

Žalobcovia vo svojom návrhu označili konanie žalovaného , aj vzhľadom k tomu, že zmluvné dokumenty
majú spolu 51 strán a s celým týmto komplikovaným textom sa nedá objektívne oboznámiť, ako nekalú
obchodnú praktiku. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej „zákon o ochrane spotrebiteľa“), napríklad v § 7 až 9b. V tomto prípade ide
zjavne o klamlivé konanie podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Ďalej žalobcovia uviedli, že vec, ktorá je predmetom tejto žaloby, celkom zjavne napĺňa skutkovú
podstatu úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka, ustanovenie hypotekárnej zmluvy v čl. VII bod 5 o

opcii Obchodného zákonníka tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V hypotekárnej zmluve je v čl. I dohodnutý o. i. poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur. Účel
tohto poplatku nie je známy. Je však zjavné, že žalovaný za tento poplatok neposkytuje žalobcom
nijakú službu. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.

z. medzi neprijateľné zmluvné podmienky patria o. i. tie, ktoré „požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa“. Hoci je
toto ustanovenie Občianskeho zákonníka účinné iba od minulého roku, Občiansky zákonník obsahuje
len príkladný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Podobne aj smernica Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje len nevyčerpávajúci zoznam nekalých

obchodných podmienok. Poplatok vo výške 2,99 eura sa síce môže zdať maličkosť, ale za rok to
predstavuje už 35,88 eur a za 30 rokov, teda za dobu, na ktorú je zmluva uzatvorená, je to už suma
1 076,40 eur. Teda 1 076,40 eur za nič. Ustanovenie zmluvy o poplatku za správu úveru je zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Kľúčovým problémom hypotekárnej zmluvy a ostatných zmluvných dokumentov je záložné právo. Aj v
tejto veci je nepochybné, že žalovaný sa domáha svojej pohľadávky najbrutálnejším možným spôsobom
a celkom pritom obchádza súd. Žalobcovia, a tým menej maloleté deti žalobcov 1) a 2), nemajú nijakú
možnosť brániť sa na súde pred „právom“ žalovaného. Majú len jedinú možnosť, sami sa obrátiť na súd
a dožadovať sa súdnej ochrany.

Výkonom záložného práva „dobrovoľnou“ dražbou ide pritom žalovaný zasiahnuť do práv žalobcov
1) a 2) vlastniť majetok a jeho priemet do vlastníckeho práva chráneného ako základné a ľudské
právo napríklad čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky alebo článkom 1 dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základ-ných slobôd. Okrem toho je byt jediným obydlím žalobcov 1) a

2). Žalobcovia teda požívajú ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a ochranu nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR,
do ktorých sa žalovaný chystá zasiahnuť bez toho, aby jeho „právo“ vyplývajúce zo zmluvy bolo
aprobované súdom. Takáto hrozba tu existuje permanentne od momentu vkladu záložného práva do
katastra. Nejde o žiadnu latentnú hrozbu, veď ža-lovaný už s výkonom záložného práva začal. K

bezprostrednej hrozbe, ktorej priamo čelia žalobcovia 1), 2), ich maloleté deti a nepriamo ako matka
aj žalobkyňa 3, sa vyjadril napríklad Krajský súd v Prešove v rozsudku, sp. zn. 6Co/108/2011, v
odôvodnení ktorého sa uvádza: «Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že dražobné spoločnosti
sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má „svojho“ dražobníka (v predmetnejveci v jednej osobe). Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exe-kúcia“
dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba,
vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom

hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera
základné ústavné pri-ncípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci zá-ložných
právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou,
ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať ma-jetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca
svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je nežiaducim až spoločensky

nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa
v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací
rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústav-
ného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného
princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom
uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom

právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Ako je
naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť
za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito pri-ncípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri
nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať
a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca

konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava
ďalejrozvíja.Pretoanizáujmyveriteľanauspo-kojenípohľadávkynemôžubyťhlavnýmcieľomrealizácie
právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. Aj z týchto dôvodov je preto
diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava,
ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv

účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv),
ale práve naopak vytvára neprimera-ne široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné
práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu.

Ako dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia žalobcovia uviedli nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy na strane žalobcov, ktoré spočíva v tom, že im v súčasnosti bezprostredne hrozí výkon
záložnéhoprávavZmyslezmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam.Nazákladeuvedeného
by bol žalovaný oprávnený predať na dražbe nehnuteľnosti, čím by žalobcovia prišli o domov. Uvedenú
skutočnosť žalobcovia preukázali predovšetkým Oznámením o dobrovoľnej dražbe T.-F. T. XX/XXXX,
kde žalovaný je navrhovateľom dražby, dražobníkom je spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o.,

predmetom dražby je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Š., okres Š., obec Š.,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., na parcelách registra „C“,
parcelné čísla XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 401 m2, parcelné číslo XX/X,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX
na parcele č. XX/X, vchod č. XX, byt č. XX, X. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, stavby na parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe.

Naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia zo strany žalobcov spočíva v
bezprostrednej hrozbe straty jediného obydlia a to v podstate kedykoľvek a bez tohto rozhodnutia

súdu nemôže byť žalobcom poskytnutá adekvátna ochrana pred výkonom záložného práva zo strany
žalovaného,kuktorejužžalovanýpodľaOznámeniaodobrovoľnejdražbeT.-F.T.XX/XXXXmedzičasom
pristúpil.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa

zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa§77ods.1písm.a)O.s.p.,predbežnéopatreniezanikne,aknavrhovateľnepodalvsúdomurčenej
lehote návrh na začatie konania.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie

prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne
ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je

daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,akoiosvedčenienebezpečenstvabezprostrednej
ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa nedokazuje ale
osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne

preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na
rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy
účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Súdmôževydaťpredbežnéopatrenieakjeosvedčenáaspoňdanosťpráva,t.j.vecnáaktívnalegitimácia
navrhovateľa a osvedčenie, že uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a
predložených listinných dôkazov, mal súd za jednoznačne preukázanú potrebu dočasnej úpravypomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcov
o to, že by mohlo dôjsť k výkonu záložného práva zo zmluvy a to predajom nehnuteľností na dražbe, za
účelom ich speňaženia a uspokojenia spornej pohľadávky žalovaného.

Súd teda dospel k záveru, že návrh uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., okres Š., obec Š., zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., na parcelách registra „C“, parcelné čísla XX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera 401 m2, parcelné číslo XX/X, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, výmera 844 m2, v bytovom dome so súpisným čísle XXX na parcele č. XX/X, vchod
č. XX, byt č. XX, X. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a spoločnom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
stavby na parcele č. XX/XX, druh stavby garáž v radovej výstavbe, a to až do doby právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu L. vo veci samej, nariadením predbežného opatrenia je dôvodný, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.