Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2714201777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko,
s.r.o., IČO: 36 797 332, so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: KŠD
LEGAL advokátska kancelária s.r.o., IČO: 35 978 741, so sídlom Prievozská 6, Bratislava - mestská
časť Ružinov, proti žalovanému: T. T., narodený X.X.XXXX, bytom F. XXX, T., o zaplatenie 1.341 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/159/2014-55 zo
dňa 31.7.2017 v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie sumy 88,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v napadnutej časti o zaplatenie

88,24 eur s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,76 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.174,72 eur
od 14.6.2013 do zaplatenia a taký istý úrok z omeškania zo sumy 74,04 eur od 11.10.2013 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom
priznal žalobcovi oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,24%.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 3, § 2 písm. c) bod 13., písm. b) bod 19., písm. c) bod 23.,
24., 25., 26., 28., § 48 ods. 2 písm. a), § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „zákon o
energetike“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonník, § 255 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku v napadnutej časti o zaplatenie o sumy 88,24 eur
s príslušenstvom vecne argumentoval tým, že uvedený poplatok nebol medzi zmluvnými stranami
dohodnutý v zmluve o dodávke plynu. Súd prvej inštancie aj na základe výsluchu žalovaného nemal
preukázané, že uvedený poplatok bol so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednaný. Výška
poplatku za prerušenie dodávky nevyplýva zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu, rovnako ani
skutočnosť, že došlo k prerušeniu dodávky plynu. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby uviedol, aké

konkrétne plnenie poskytol žalobca žalovanému, keď po ňom požaduje zaplatenie uvedeného poplatku,
pričom žalobca uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť relevantné listinné dôkazy. Súdu prvej inštancie
tak nebol zrejmý hospodársky účel žalobcom vyúčtovaného poplatku, ani aké konkrétne plnenie žalobca
za tento poplatok žalovanému poskytol, preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 88,24 eur zamietol.4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 86,24 % (úspech žalobcu 93,12 % v priznanej sume 1.248,76 eur, úspech žalovaného 6,88

% v nepriznanej sume 92,24 eur).

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie o
zaplatenie sumy 88,24 eur s príslušenstvom podal písomne odvolanie žalobca prostredníctvom jeho
splnomocnenca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. V

odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zamietol vyúčtovaný poplatok za prerušenie
dodávky plynu vo výške 88,24 eur s DPH z dôvodu, že neboli súdu predložené relevantné listinne dôkazy
kfakturovanémuplneniu.Žalobcaalesúdupredložilakoprílohuknávrhunavydanieplatobnéhorozkazu
aj faktúru č. 9000164171 spolu s rozpisom vykonaných úkonov spoločnosti SPP - distribúcia, a.s.,
Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739. Na základe tejto faktúry boli zo strany spoločnosti
SPP - distribúcia, a.s. voči žalobcovi vyčíslené náklady spojené s prerušením dodávky zemného plynu,

ktoré žalobca musel vykonať z dôvodu dlhodobého neplatenia za odobratý zemný plyn zo strany
žalovaného. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. za tieto služby vyfakturovala sumu 73,53 eur bez DPH,
čo spolu predstavuje 88,24 eur s DPH a túto čiastku aj žalobca vyfakturoval žalovanému. Nakoľko dôvod
prerušenia dodávky zemného plynu vznikol na strane žalovaného z dôvodu jeho úmyselného konania
neuhradiť dlžnú čiastku za poskytnutý tovar a služby je nepochybné, že žalovaný zapríčinil účelne a

preukázateľne vzniknuté náklady spojené s prerušením dodávky plynu, ktoré mu boli refakturované
zo strany žalobcu. Žalobca z uvedených dôvodov pokladá poplatok vo výške 88,24 eur za prerušenie
dodávky zemného plynu za odôvodnený a preukázaný. Navrhuje, aby odvolací súd zamietajúci výrok
rozsudku súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,24
eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 88,24 eur od 08.10.2013 do zaplatenia a to

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta."

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) Civilného

sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v zamietajúcom výroku v napadnutej časti o zaplatenie
88,24 eur s príslušenstvom v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení
s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok je v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie 88,24 eur s príslušenstvom vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

9. Už právoplatným prvým výrokom preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,76 eur s príslušenstvom a právoplatnou časťou o zaplatenie

sumy 4 eur s príslušenstvom druhého výroku súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol (§ 367 ods.
2vetaprváCivilnéhosporovéhoporiadku).Vzhľadomnato,žežalobcaprotipreskúmavanémurozsudku
vo vyhovujúcom výroku a zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie sumy 4 eur s príslušenstvom
odvolanie nepodal, v tomto vyhovujúcom výroku a v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie sumy 4eur s príslušenstvom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho
prieskumutakzostalrozsudoksúduprvejinštancievzamietajúcomvýrokvnapadnutejčastiozaplatenie
sumy 88,24 eur s príslušenstvom.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol, že dňa 16.8.2011 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o združenej dodávke plynu oprávnenému zákazníkovi, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
žalovanému dodávať plyn a poskytovať s tým spojené služby za odplatu. Žalobca vystavil žalovanému
(mimo iného) faktúru č. 0000001000841277 zo dňa 23.9.2013 so splatnosťou 7.10.2013 na sumu

89,24 eur, a to za poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu vo výške 88,24 eur a poplatok za
ostané služby vo výške 1 eur. Súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatku
za prerušenie dodávky plynu v sume 88,24 eur za dôvodný, nakoľko uvedený poplatok nebol medzi
zmluvnými stranami dohodnutý, výška poplatku nevyplýva zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu,
rovnako ani skutočnosť, že došlo k prerušeniu dodávky plynu.

12. V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

13. V zmysle § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná.

14. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 dôkazy hodnotí súd podľa

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

15. V zmysle § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Citované zákonné ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musísprávne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

18. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené
vyššie.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých

skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok (akt. Civilný sporový poriadok) ukladá účastníkom konania
(akt. stranám) povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP
(akt. § 185 ods. 1 CSP) však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená,
že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (akt. strán) na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou
spôsobujúcou účastníkovi konania (akt. strane) odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou

tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod
R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez
ďalšiehoaniprípadnáskutočnosť,žebybolomožnémaťvýhradyvočidôvodom,prektorésúdnavrhnuté
dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd

pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov (akt. strán) a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi (akt. strane) odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120
ods. 1 veta druhá OSP (akt. § 185 ods. 1 CSP) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (akt. strany) (uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

20. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom
skonštatoval,žedokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je

právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je

relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou
povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Skutočnosť,
že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené
sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva
na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu

Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní
účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna
úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak
by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra

2010).

21. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť,
resp. opodstatnenosť, uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za prerušenie dodávky plynu.

22. Žalobca žiadal o zaplatenie sumy 88,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 88,24 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia vyúčtovanej Faktúrou číslo 0000001000841277 zo
dňa 23.9.2013 so splatnosťou dňa 7.10.2013, pričom súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že
žalobca v žalobe uviedol, že vyúčtoval žalovanému poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu.
Zo skutkových tvrdení v žalobe (č. l. 1 spisu), ani z vyjadrenia žalobcu k odporu proti platobnému

rozkazu (č. l. 34 spisu), ani z ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní (č. l. 50 spisu), nevyplýva žiadne
tvrdenie žalobcu o tom, že prerušil žalovanému dodávku plynu, z akých dôvodov a kedy malo dôjsť k
prerušeniu dodávky plynu. Rovnako zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o dodávke plynu oprávnenému
zákazníkovi zo dňa 16.8.2011, nevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 88,24 eur právez dôvodu uvedeného na predmetnej faktúre a práve vo výške uvedenej v predmetnej faktúre. Pokiaľ
aj žalobca v žalobe odkazoval na čl. V. ods. 1 písm. d) (správne písm. e)) Všeobecných obchodných
podmienok dodávky plynu s účinnosťou od 1.6.2011 (č. l. 11 spisu) tvoriacich neoddeliteľnú súčasť

Zmluvy o dodávke plynu oprávnenému zákazníkovi zo dňa 16.8.2011, tu je potrebné konštatovať,
že všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nie upravovať dohodu o poplatku,
naviac za situácie, keď ani zmluvnými stranami neboli podpísané. Napokon ani znenie uvedeného
článku predmetných všeobecných obchodných podmienok nepreukazuje platné dojednanie povinnosti

žalovaného zaplatiť poplatok akurát v sume 88,24 eur.

23. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na

zaplatenie sumy 88,24 eur s príslušenstvom zo zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok za
prerušenie dodávky plynu, keď v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti
uplatneného nároku na zaplatenie uvedenej sumy (okrem predloženej faktúry, ktorou tento poplatok
vyúčtoval a na ktorú odkazoval v žalobe) a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol ešte
osobitne písomne vyzvaný súdom prvej inštancie na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne tohto nároku

(č. l. 45 spisu). V konaní súdom prvej inštancie zistený skutkový základ neumožňoval tak ustáliť vznik
konkrétnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 88,24 eur s príslušenstvom, a preto ani
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 88,24 eur
s príslušenstvom za opodstatnený. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že obsah
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nepreukazuje, že takáto povinnosť bola vôbec obsahom

zmluvného vzťahu strán sporu, že bola dojednaná platne, v akom rozsahu a za akých podmienok vzniká.

24.Vovšeobecnostisúčasnéprocesnépredpisy(takObčianskysúdnyporiadokúčinnýdo30.6.2016ako
aj Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016) prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v
dispozícii účastníka / strany (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania). Súd prvej

inštancie vo veci vykonal všetky navrhnuté a dostupné dôkazy, strany v rámci konania pred súdom prvej
inštancie nepredložili žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobcu zaťažovalo bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazné. Nebol ani daný dôvod na postup súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na
doplnenie skutkových tvrdení, pretože žaloba spĺňala všetky zákonné náležitosti a boli k nej pripojené
listinné dôkazy. Je potrebné si uvedomiť, že je to žalobca, kto nesie zodpovednosť za svoj ne/úspech

v spore. Nie je úlohou, povinnosťou súdu svojpomocne, iniciatívne vyhľadávať informácie za úšlom
preukázania existencie nárokov uplatnených žalobov.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že uvedený poplatok je odôvodnený, keďže dôvod prerušenia
dodávky plynu vznikol na strane žalovaného a žalovaný tak zapríčinil účelné a preukázateľné náklady

s tým spojené, ktoré mu boli zo strany žalobcu refakturované, keďže žalobca zaplatil uvedenú sumu
SPP - distribúcia, a.s., je táto odvolacia námietka neopodstatnená. Odvolací súd totiž nemohol na túto
novú argumentáciu žalobcu (že sa nejedná o poplatok ale vyčíslené náklady spojené s prerušením
dodávky plynu) prihliadnuť (§ 366 písm. d) CSP), keď bolo v objektívnych možnostiach a bolo zároveň
aj povinnosťou žalobcu túto argumentáciu uplatniť pred súdom prvej inštancie skôr, ako bolo uznesením

vyhlásené dokazovanie za skončené. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádzal nové skutočnosti, pričom
ich neuviedol pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní už nie je možné tieto nové skutočnosti
pripustiť. Bolo preto potrebným vychádzať zo skutkového stavu v takom rozsahu, ako bol preukázaný
v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku
v napadnutej časti o zaplatenie 88,24 eur s príslušenstvom, vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej
žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradutrov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).