Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210948
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715210948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom,
advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. - A. 6, E., zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Mnoheľová 17, 058 01 Poprad, o
zaplatenie sumy 1.674,81 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 17C/374/2015-63 zo dňa 30.08.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na

zaplatenie sumy 881,72 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia.

Vo zvyšku priznanej sumy, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy prevyšujúcej
sumu 881,72eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia m e n í rozsudok
tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.499,77 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z
omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80 %“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1 písm. a/ , ods. 2, ods. 3 zákona č.
251/2012Z.z., § 420 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 3
vyhlášky MH SR č. 265/1999Z.z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania
ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu sumy 1.499,77 eur s prísl. Z

vykonaného dokazovania mal za nesporné, že na základe zmluvy o dodávke plynu z 03.10.2008
uzavretej medzi Slovenský plynárenský priemysel a.s. a J. E. bol dodávaný zemný plyn na odberné
miesto U. XX. Na odbernom mieste bol ukončený odber plynu 24.09.2009. Následne žalobca zistil na
odbernom mieste neoprávnený odber plynu a dňa 04.03.2015 bola realizovaná demontáž plynomeru. Vpredmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu za obdobie
28.09.2011 do 03.10.2013. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností,
v ktorých sa nachádza odberné miesto dňom 14.12.2011 povolením vkladu do katastra nehnuteľností.

Vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný do 29.10.2013, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva
v prospech M.. D. U.. V spornom období od 28.09.2011 do 03.10.2013 (737 dní) bol žalovaný
vlastníkom nehnuteľností od 14.12.2011 do 03.10.2013 (660 dní), v tomto rozsahu je žaloba dôvodná.
Je nepochybné, že žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povinný v súlade
s § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z. uzavrieť zmluvu o dodávke plynu

a oznámiť stav počítadla meradla najneskôr do 8 dní od prevzatia objektov. V prípade nesplnenia
tejto povinnosti ide o protiprávny úkon žalovaného, ktorý predstavuje jeden z predpokladov nároku na
náhradu škody. Je nepochybné, že neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda a táto je v príčinnej
súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného. Zavinenie žalovaného je minimálne vo forme nevedomej
nedbanlivosti, keď žalovaný tvrdil, že nevedel o porušení povinnosti, hoci o tom vzhľadom na okolnosti
- kúpa nehnuteľnosti a osobné pomery vedieť mal a mohol.

4. K výške uplatneného nároku na náhradu škody súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 82 ods. 3 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď za sporné obdobie nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Súd
prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s výpočtom škody predloženým žalobcom. Vzhľadom na
čiastočnú dôvodnosť žaloby, súd prvej inštancie podľa počtu dní a diagramu výpočtu podľa žalobcu

prepočítal výšku škody, keď za obdobie od 28.09.2011 do 03.10.2013 (737 dní) bola vyčíslená škoda
na 1.674,81 eur, za obdobie dôvodné od 14.12.2011 do 03.10.2013 je 660 dní, pričom na 1 deň pripadá
objem dodaného plynu 5,358 m3, na 660 dní 3536,28 m3. Podľa prepočtu spaľovacieho tepla 10,656
KWh m3 krát 3536,28 m3 je zemný plyn celkom 37682,60 kWh pri sadzbe 0,03980 eur/1 kWH zemného
plynu cena neoprávneného odberu predstavuje celkovo 1499,77 eur. Na základe uvedených skutočností

v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
rozsudku.

5. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca zanedbal prevenčnú povinnosť
keď po ukončení zmluvného vzťahu s Vojtechom Pintešom nerealizoval demontáž plynomera súd

prvej inštancii uviedol, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie veci a iné posúdenie
protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý konal v rozpore s citovaným ustanovením zákona.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou
úpravou. Deň od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania 15.09.2015 je v období po dni

nasledujúcom po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, ktorá bola 02.06.2015, preto súd prvej
inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť a žalobný návrh zamietnuť.
Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť nasledovne: (i) má

za to, že sa protiprávneho konania nedopustil tým, že neuzavrel zmluvu a neoznámil stav počítadla
plynomeru a teda mal porušiť povinnosť uvedenú v § 4 ods. 3 vyhl. MH SR č. 265/1999Z.z., a že žalobcu
zaväzuje prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ, (ii) súčasne vzniesol námietku premlčania s tým, že
žalobcamalvedomosťod24.09.2009,kedybolukončenýodbernaodbernommieste,žesamôžejednať
o neoprávnený odber s tým, že žalovaný sa stal vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti dňa 14.12.2012 a

nasledujúci deň si mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde, pričom žalobu podal až dňa 11.09.2015.

8. Žalobca na uvedené reagoval tak, že žalovaný uznal, že sa k odberu plynu neprihlásil, že plynomer bol
vo vnútri objektu a oni sa nemali možnosť k nemu dostať, že ak nie je zmluva uzatvorená, dodávateľ plyn
nedodáva. Ak aj napriek tomu je plyn nezákonne odoberaný, ide o odber plynu z distribučnej sieti slúžiaci

na jej vyvažovanie a taký nie je určený na spotrebu. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu
prevenčnej povinnosti a súčasne podľa jeho názoru je námietka premlčania vznesená v odvolacom
konaní neprípustnou novotou. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.02.2018 a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je
čiastočne dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP vyzval
strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácie § 106 Občianskeho zákonníka na prejdnávaný
spor. Žalovaný s aplikáciou uvedeného zákonného ustanovenia súhlasil. Žalobca sa do rozhodnutia
odvolacieho súdu k uvedenému nevyjadril (jeho stanovisko bolo doručené odvolaciemu súdu dňa

22.02.2018 o 12.41hod., vo veci bolo rozhodnuté dňa 22.02.2018 o 11.10hod.) Z uvedeného dôvodu
odvolací súd už na toto vyjadrenie žalobcu nemohol prihliadať.

12. Pretože v konaní sa nad všetky pochybnosti nepreukázalo, že neoprávnený odber plynu bol
žalobcom zistený v iný deň, než v ktorom ho konštatovali jeho zamestnanci (04.03.2015), správne

bola zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu posudzovaná podľa zákona
č. 251/2012Z.z.

13. V spore je nepochybné, že žalovaný potom, ako sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, neuzavrel novú
zmluvu o dodávke plynu.

14.Vzmysle§82ods.1písm.a/bod2.zákonač.251/2012Z.z.(účinnéhood01.12.2014do30.06.2016)
neoprávneným odberom plynu je aj odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke
plynu. V zmysle § 82 ods. 2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 82 ods. 3 tohto zákona, ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym

predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky MH SR č. 449/2012Z.z.,
ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“, platí, že v prípade neoprávneného odberu
plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene
odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované
prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa

vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku
1.

15. Podľa § 4 ods. 1, ods. 3 vyhl. MH SR č. 265/1999Z.z. Odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ
odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely. Pri zmene odberateľa v

tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr
do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku
nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho
odberateľa.

16. Zákon č. 251/2012 Z.z. a vyhláška MH SR č. 265/1999Z.z. boli vyhlásené v Zbierke zákonov a
dňom ich uverejnenia platí domnienka, že sa stali známe pre každého, koho sa týkajú. Táto domnienka
je nevyvrátiteľná. Treba preto vychádzať z toho, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaný
mal vedieť, že má povinnosť uzavrieť novú zmluvu o dodávke, oznámiť stav počítadla dodávateľovi,

a že v prípade ak tak neučiní, ide z jeho strany o neoprávnený odber. Z uvedeného možno potom
bezpečne ustáliť, že tu existuje rozpor toho, ako žalovaný skutočne konal a tým, ako konať mal, aby
splnil povinnosť, ktorá mu je ukladaná vyššie cit. právnymi predpismi. Obsah spisu však nenasvedčuje
tomu, aby zo strany žalovaného išlo o úmysel.17. Nehnuteľnosť žalovaného nebola vedená ako aktívne odberné miesto potom, čo bol na nej
ukončený odber dňa 24.09.2009. K reálnemu sprístupneniu meradla vo vnútri nehnuteľnosti došlo až

dňa 04.03.2015, kedy bol zistený neoprávnený odber. Uvedené potom dáva dostatočný podklad pre
prijatie záveru, že od žalobcu nebolo možné rozumne požadovať - vzhľadom na konkrétnu časovú a
miestu situáciu - aby bol spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody, a tým
si splniť prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka.

18. V odvolacom konaní bola žalovaným vznesená námietka premlčania, ktorá je podľa názoru
žalobcu neprípustnou novotou. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa definuje ako
uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania

pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou
právnou. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel
uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej
hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a násl. ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt
uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík

a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

19. V posudzovanom spore súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu škody titulom
neoprávneného odberu plynu bez uzatvorenia zmluvy o dodávke za obdobie od 14.12.2011 do
03.10.2013, t.j. odo dňa, kedy žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, z ktorej bol

uskutočňovaný neoprávnený odber do dňa, do ktorého si náhradu škody uplatnil žalobca, hoc žalovaný
bol vlastníkom nehnuteľnosti až do 29.10.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.09.2015.

20. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka 3-ročná, keďže nešlo
zo strany žalovaného o úmysel. K nej je žiadúce uviesť, že pojem „udalosť“, z ktorej škoda vznikla

zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) alebo zákon zvlášť kvalifikovanú udalosť
zakladajúcu zodpovednostný vzťah, ale aj vznik škody samotnej. Objektívna premlčacia doba nemôže
totiž začať plynúť skôr, ako ku škode vôbec došlo. Keby sa totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, mala
stotožniť len s protiprávnym úkonom alebo udalosťou vyvolávajúcou škodu (protiprávny stav), mohla
by premlčacia doba začať plynúť skôr, než škoda vznikla (škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí

objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec) a taký výklad je neprijateľný.

21. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná. Pri
hodnotení, kedy sa poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť

sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je
možné objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde.

22. V spore bol súdom prvej inštancie žalobcovi priznaný nárok od 14.12.2011, žalobu na súde podal
dňa 11.09.2015, pričom o škode sa preukázateľne dozvedel dňa 04.03.2015. Z uvedeného je zrejme,

že v dôsledku uplatnenej námietky premlčania je jeho nárok dôvodný iba za obdobie od 11.09.2012 do
03.10.2013, čo je 388 dní, kde v číselnom vyjadrení škoda predstavuje sumu 881,72 eur. Naproti tomu,
za obdobie od 14.12.2011 do 10.09.2012, čo je 272 dní, žalobcovi uplatnený nárok v dôsledku námietky
premlčania nie je možné priznať.

23.Pretoodvolacísúdpostupompodľa§387ods.1CSPvýroknapadnutéhorozsudkuvčasti,ktorýmbol
žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 881,72 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015
do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil.

24. Naproti tomu, postupom podľa § 388 CSP odvolací súd výrok napadnutého rozsudku, ktorým

bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 881,72eur s 5,05% ročným úrokom z
omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol.25. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2
CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože každá
zo strán v spore mala čiastočný úspech (cca 52,5%: 47,5%).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.