Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216226272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa L. V. nar.
X.X.XXXX bývajúceho na ul. H. č. X v C. proti povinnému O. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na
ul. H. č. X prechodne v C. - Š. na ul. Ž. č. XX zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Fatranskej č. 2/E v konaní o zvýšenie výživného,
o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.5.2017 č.k. 27Pc 11/2016-56
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa zo 100 €
na 120 € mesačne od 23.2.2016 do budúcna, ktoré zaviazal povinného uhrádzať oprávnenej osobe vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 23.2.2016
do 31.5.2017 v sume 226,69 € zaviazal povinného uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie povinný na základe odvolacích dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP s odôvodnením, že súd prvej inštancie nesprávne
rozhodol, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil s dôvodmi
napadnutého rozsudku ohľadne vzrastajúcich výdavkov na strane navrhovateľa najmä tým, že pokiaľ v
čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval navrhovateľ 4. ročník základnej školy, v súčasnosti
je študentom 4. ročníka strednej školy, čím sa podstatne zvýšili výdavky na jeho výživu, ošatenie aj

zabezpečením všetkých študijných potrieb. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo
u neho k poklesu príjmu na cca 140 € mesačne a jeho súčasná manželka je nezamestnaná bez
príjmu, bývajú u manželkiných rodičov a zabezpečujú starostlivosť o spoločného maloletého syna V.
V.. V súčasnosti u neho aj súčasnej manželky prebieha osobný bankrot, pričom touto listinou v čase
prvostupňovéhokonanianedisponoval.Súdtietoskutočnostinezohľadnilnapriektomu,žeargumentoval
tým, že voči nemu sú vedené exekúcie a prišiel o zamestnanie. Konštatoval, že má vyživovaciu
povinnosť k trom deťom, z toho dvom maloletým. Poukázal na to, že má zdravotné problémy, ktoré mu

znemožňujú výkon zamestnania, ktoré doposiaľ vykonával, napriek tomu súd vychádzal z príjmu, ktorý
dosahoval v roku 2015 v sume 663,01 €, keďže dôvodom skončenia pracovného pomeru bola dohoda.
Tento príjem v súčasnosti nedosahuje, v pracovnom pomere sa nemôže uplatniť pre svoj zdravotný
stav, preto navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane. V rámci odvolacieho konania predložil
otec uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 32OdK 50/2017 zo dňa 7.8.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12.8.2017 a stalo sa vykonateľným 29.8.2017, podľa ktorého bol vyhlásený konkurz na

majetok dlžníka O. V. nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v C. na ul. Ž. č. XX.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v

tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby

dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv,
náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62

ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z
nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala
zvýšeným potrebám dieťaťa.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zvýšenie
výživného pre oprávnené plnoleté dieťa v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine zisťoval
a porovnával pomery oprávneného dieťaťa, ako aj oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy
vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C 77/2008-52 z
3.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 197/2009-109 z 18.1.2010 s

pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania o výživnom a dospel k odôvodnenému záveru o
existencii podstatných a trvalých zmien pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu rozsahu doposiaľ určenej
vyživovacej povinnosti k oprávnenému dieťaťu - navrhovateľovi. K odvolacím námietkam povinného
odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôsledne zisťoval nielen odôvodnené potreby
navrhovateľa, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval 4. ročník základnej školy

a v súčasnosti je študentom 4. ročníka strednej školy - v čase prvoinštančného konania, v dôsledku
čoho odôvodnené potreby navrhovateľa sa značne zvýšili a je nepochybné, že v priebehu 6 rokov došlo
v súvislosti s pribúdajúcim vekom a návštevou nielen školskej dochádzky základnej školy a strednej
školy k výraznému nárastu jeho odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti,ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na
výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Odvolací súd v predmetnej veci
poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a posudzovania

možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k
zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie
je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,

zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne, pretože každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k deťom nebolo ohrozené, nakoľko povinný pracovný pomer u posledného zamestnávateľa
ukončil dohodou, správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z
jeho príjmu u posledného zamestnávateľa a jeho konanie vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania. K ďalšej odvolacej námietke otca a k dodatočne predloženému

uzneseniu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka otca dodáva, že táto skutočnosť nemá žiaden
vplyv na rozhodnutie o výživnom a v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii 4. časť § 166c ods. 1 písm.e/, kde ustanovuje, že pohľadávka dieťaťa na výživné
vrátane príslušenstva tejto pohľadávky sú oddlžením nedotknuté pohľadávky, pričom konkurz vedený
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 32OdK 50/2017 bol 11.11.2017 zrušený správcom. Na základe

uvedeného preto odvolací súd na tento odvolací dôvod uvádzaný povinným neprihliadol. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach povinného
plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom, pretože
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúcim zo zákonných
ustanovenícitovanýchvnapadnutomrozsudkusúduprvejinštancie.Pretožesúdprvejinštanciesprávne

určil rozsah zvýšeného výživného, počiatok plnenia a správne ustálil dlh na výživnom, rozhodol správne
aj o jeho splatnosti, odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom
výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Odvolací súd poznamenáva, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti
bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).