Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213920
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114213920.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO 00 321 796, proti žalovaným: X/ X..
K. D., R.. X.X.XXXX, D. S.. K. XXXX/XX, K., X/ N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XXX/XX, W., X/ O. N., R..
X.X.XXXX, D. S. XX, zastúpení Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, o
zaplatenie 1.038,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.4.2014 proti v žalobe označeným žalovaným

v rade X/ X.. S. K. O. X/ X.. K. D. domáhal zaplatenia sumy 245.854,90 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorá mala vzniknúť výrubom stromov v kat. ú. U., v lokalite zvanej H., ktorý výrub
sa uskutočnil bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody. Škoda spôsobená žalobcovi uplatnená
žalobou prestavuje škodu v zmysle ekologickej ujmy (spoločenská hodnota vyrúbaných drevín) vo výške
244.730,- eur, majetkovú škodu spôsobenú odvezením drevnej hmoty vo výške 670,34 eur, škodu
spôsobenú poškodením plota vo výške 588,- eur a vypracovanie znaleckých posudkov 450,- eur a 86,90

eur. Suma 670,34 bola uhradená žalovaným 1/ na účet žalobcu dňa 28.5.2013, z tohto dôvodu žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 245.854,90 eur.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že na OR PZ OKP Žilina prebieha pod sp.zn. ČVS:
ORP- 500/2-OVK-ZA-2012 vyšetrovanie týkajúce sa trestnej veci obvinených: X.. S. K., X.. K. D., N. J. O.
O.N.pretresnýčinporušovaniaochranyrastlínaživočíchov.Zvýsledkovvyšetrovaniavyplynulo,žeIng.
Macko ako odborný lesný hospodár spoločnosti Q., I..W..V.. Žilina dal Ing. K. D., N. J. O. O. N. pokyn na

výrub stromov, ktorý bol vykonávaný v čase od 28.2.2012 do 30.4.2012 v katastrálnom území U., mesto
Žilina za hranicami zastavaného územia mesta Žilina v lokalite zvanej H., na miestnom cintoríne na
nelesnompozemku,parc.č.XXXX/X,vporasteč.XX,kdebolovyrúbaných432kusovstromovdruhového
zloženia borovica lesná a dva kusy stromov druhového zloženia javor poľný, pričom sa jedná o lokalitu,
ktorá sa nachádza v 1. stupni ochrany v zmysle Zák.č. 543/2002 Z.z. Tento výrub sa uskutočnil bez
súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čim porušil ust. § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody

a krajiny. Následne bola drevná hmota z vyrúbaných stromov odvezená na neznáme miesto, pričom
vyrúbaním stromov na tomto pozemku bola Slovenskej republike, v zast. Mestom Žilina spôsobená
škoda v zmysle ekologickej ujmy 244.73,- eur a Mestu Žilina spôsobená majetková škoda vo výške
670,34 eur bez DPH. Dňa 27.4.2012 bola na Nový cintorín v Žiline vyslaná hliadka Mestskej polície v
Žiline za účelom preverenia oznamu o nedovolenom vstupe na mestský pozemok a nedovolenej ťažbe
a výrube stromov na mestskom pozemku. Po príchode na miesto bolo hliadkou a pracovníkom žalobcu

zistené poškodenie betónového oplotenia a vyrezaný lesný porast. Ťažobnú činnosť v danom objekte
v tomto období vykonávali Ing. K. D., N. J. O. O. N..X.Uznesenímč.k.7C/264/2014-44zodňa7.11.2014súdpripustil,abydokonaniapristúpiliakožalovaný
v rade v 3. rade N. J., a ako žalovaný v 4. rade O. N..
4. Uznesením č.k. 7C/264/2014-45 zo dňa 7.11.2014 súd konanie proti žalovanému 1/ zastavil, z dôvodu

prekážky litispendencie, nakoľko žalobca si náhradu škody proti žalovanému už uplatnil v trestnom
konaní, ktoré je vedené pod sp.zn. 35T 125/2014 a to na tom istom skutkovom základe.
5. Žalovaný v rade 4/ sa k podanej žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 5.1.2015, v ktorom popieral tvrdenia žalobcu, v ktorých uvádza, že je
medzi obvinenými v trestnej veci pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov. V uvedenom

trestnom konaní vypovedal ako svedok a do dnešného dňa mu nebolo vznesené obvinenie, žalobcovi sú
tieto skutočnosti z trestného spisu známe. Osobne ťažbu nikdy nevykonával v uvedenej lokalite, v ktorej
mala žalobcovi vzniknúť uplatňovaná škoda. Práce ako živnostník vykonával v tom čase v susedných
lokalitáchaviepretoporovnaťstavlesapredťažbouajehostavpoťažbe..VlokaliteH.savykonávalolen
spracovanie kalamity. Uplatnenú náhradu škody považuje za fiktívnu, vychádza len z administratívneho
výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, o škode spôsobenej v zmysle ekologickej ujmy nemožno ani

teoreticky uvažovať.
6. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k podanej žalobe vyjadrili písomne prostredníctvom svojho právneho
zástupcu samostatnými podaniami doručenými súdu dňa 16.1.2015. Zhodne popierali tvrdenia žalobcu,
v ktorých uvádza, že sú medzi obvinenými v trestnej veci pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a
živočíchov.Vuvedenomtrestnomkonanívypovedaliakosvedokadodnešnéhodňaimnebolovznesené

obvinenie, žalobcovi sú tieto skutočnosti z trestného spisu známe. Žalovaný v rade 2/ vykonával práce
v súlade so súhlasom na ťažbu dreva, ktorý bol vypracovaný odborným lesným hospodárom Ing. S.
K.. Za vyznačovanie ťažby zodpovedá odborný lesný hospodár. Pred začiatkom ťažby mali k dispozícii
od odborného lesného hospodára lesnú mapu a ťažbu vykonávali v súlade s ňou. Žalovaný v rade 3/
v uvedenej lokalite ťažbu nevykonával, zabezpečoval iba zvoz dreva. V lokalite H. sa vykonávalo len

spracovanie kalamity. Uplatnenú náhradu škody považuje za fiktívnu, vychádza len z administratívneho
výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, o škode spôsobenej v zmysle ekologickej ujmy nemožno ani
teoreticky uvažovať.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril.
8. Uznesením č.k. 7C 264/2014-89 zo dňa 30.11.2016 súd konanie v časti o zaplatenie 244.816,90 eur

s prísl. zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec v tejto časti postúpi na konanie a rozhodnutie
Mestu Žilina, z odôvodnením že do jeho právomoci nepatrí rozhodovanie o otázke finančnej náhrady vo
výške spoločenskej hodnoty drevín pri ich výrube bez potrebného súhlasu, ako ani náhrady nákladov
spojených s určením spoločenskej hodnoty drevín znaleckým posudkom Na odvolanie žalovaných 2/ až
4/ Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co 99/2017-109 zo dňa 28.6.2017 uznesenie okresného súdu

potvrdil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2017.
9. Po postúpení veci v časti o zaplatenie 244.816,90 eur s prísl. na príslušný orgán predmetom žaloby
zostala uplatnená suma 1.038 eur s prísl. , 580 eur za poškodenie plota a suma 450 eur za vypracovanie
znaleckého posudku na stanovenie objemu a ceny dreva na pni.
10. Na pojednávanie vytýčené na deň 15.11.2017 sa právny zástupca žalovaných v rade 2/ až 4/

nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo zaslané elektronicky dňa 31.10.2017. Mailovým
podaním doručeným súdu dňa 14.11.2017 o 14.45 hod. právny zástupca žalovaných súdu oznámil,
že elektronické podanie prevzal dnes v rámci lehoty a vzhľadom k tomu, že nie je dodržaná lehota
na prípravu žiadal, aby súd z dôvodu hospodárnosti pojednávanie vytýčené na 15.11.2017 zrušil a
o ďalšom termín pojednávania ho včas oboznámil. Zároveň poukázal na to, že posledné dva týždne

má prevádzkovateľ elektronického systému problémy, čo si potvrdili v komunikácií s prevádzkovateľom
portálu. Z tohto dôvodu nebolo možné podanie zo schránky vyzdvihnúť skôr. Súd dôvody uvádzané
právnym zástupcom žalovaných nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania v zmysle
ust. § 183 CSP. Právny zástupca si musel byť zároveň vedomý toho, že vzhľadom na čas doručenia jeho
žiadosti ( v poobedňajších hodinách ) mu súd nebude môcť odpovedať obratom a na pojednávanie,

ktoré bolo vytýčené nasledujúceho dňa na 8.30 hod. sa mal dostaviť. Súd pojednával aj v neprítomnosti
práv. zástupcu žalovaných.
11. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Opätovne poukázal na to, že v období od
28.2.2012do30.4.2012žalovanívykonávalivlokalitezvanejH.namiestnomcintorínevk.ú.U.nelegálny
výrub stromov bez povolenia príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, pričom poškodili plot. Spodná

časť plota bola z betónových blokov, jeden mohol vážiť aj 1000kg. Keď tam prišiel zamestnanec mesta
X.. P., tak tieto dva bloky boli čerstvo odvalené a bolo vidno, že nejaký mechanizmus vošiel na cintorín. V
tom čase tam stavebnú činnosť vykonávali len žalovaní. Tieto okolnosti boli riešené aj v rámci trestného
konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 35T 125/2014.12. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými žalobcom a zabezpečením fotokópie z trestného spisu, spis. zn. 35T 125/2014 zistil
nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 24.7.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina pod spisovou značkou 1Pv 439/12/5511-44 zo
dňa 24.7.2014 podal obžalobu na obvineného Ing. S. K., že ako odborný lesný hospodár spoločnosti Q.
I..W..V.. Žilina A. X.. K. D. O. Ď. V.K. K. N. J. O. O. N. pokyn na výrub stromov, ktorý bol vykonaný v čase
od 28.2.2012 do 30.4.2012 v k.ú. U., obec Žilina, za hranicami zastavaného územia obce Žilina v lokalite
zv. HW. na miestnom cintoríne na nelesnom pozemku parcelné číslo XXXX/X v poraste č. XX, kde bolo

vyrúbaných 432 kusov stromov druhového zloženia borovica lesná a 2ks stromov druhového zloženia
javor poľný, pričom sa jedná o lokalitu, ktorá sa nachádza v prvom stupni ochrany v zmysle Zákona
č. 543/2002 Z.z. Tento výrub uskutočnil bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím porušil
ust. § 47 ods. 3 zák. o ochrane prírody a krajiny, následne bola drevná hmota z vyrúbaných stromov v
hodnote 670,34 € bez DPH odvezená na doposiaľ nezistené miesto, pričom vyrúbaním stromov na tomto
pozemku bola Slovenskej republike v zastúpení Mesto Žilina spôsobená škoda v zmysle ekologickej

ujmy vo výške 244.730,50 € a Mestu Žilina bola odvezením drevnej hmoty spôsobená majetková škoda
vovýške670,34€,čímspáchalzločinporušovaniaochranyrastlínaživočíchovpodľa§305ods.1,písm.
c/ ods. 5, písm. b/ Trestného zákona. Z odôvodnenia obžaloby vyplýva, že obvinený Ing. S. K. sa ku
skutku, ktorý mu je kladený za vinu nepriznáva, z jeho strany došlo k omylu, nikdy nemal v úmysle zájsť
do cudzieho pozemku, majetková škoda vo výške 700,- € už bola Mestu Žilina uhradená, výrub nebol

robený za účelom zisku ale výchovy a ochrany porastov. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v procesnom
postavení svedka poškodeného, ako splnomocnený zástupca bol vypočutý K. P., ktorý sa vyjadril aj k
výške spôsobenej škody. Ďalej popísal udalosti ako sa dozvedel o výrube na mestskom pozemku, bol aj
na mieste samom v čase po výrube. Na mieste bolo vidno kadiaľ technika prešla na mestský pozemok,
bola tam asi 4-metrová medzera v betónovom oplotení, ktorý ohraničuje pozemok, dva betónové bloky

boli odobraté a odložené po stranách. V procesnom postavení svedkov boli vypočutí Ing. K. D., N. J.,
O. N., ktorí vykonávali na základe pokynu obvineného predmetnú ťažbu. Tvrdia, že oni plot nepoškodili,
hranice kde majú ťažiť vytyčoval X.. K..
14. Z výsluchu Ing. K. P. zo dňa 15.8.2012, ktorý v danej trestnej veci vystupoval ako zástupca Mesta
Žiliny súd zistil, že o samotnom výrube sa dozvedel od správcu cintorína p. C. F. dňa 27.4.2012, s

ktorým išiel na tvar miesta a zistili v prvom rade, že je tam poškodený betónový plot a za plotom na
pozemku cintorína je vykonaný výrub stromov vo forme liniek, ktoré vykonal nejaký stroj. V okolitých
porastoch boli naukladané už odvetvené kmene stromov. Z miesta zavolal Mestskú políciu, s ktorou
prešli spolu celú plochu, zdokumentovali si to a urobili fotografie. Prehľadali ešte okolie a našli v poraste
vedľa cesty jedného pracovníka, ktorý práve vykonával údržbu harverstora. Jeho vyťažila mestská

polícia, on uviedol, že vykonával výrub, preložil im nejaký súhlas na ťažbu. Mestská polícia požiadala
o vyčíslenie škody aby sa zistilo, či sa jedná o priestupok alebo trestný čin. Následne dal spracovať
znalecký posudok na vyčíslenie spoločenskej hodnoty stromov ako aj drevnej hmoty stromov, ktoré
boli vyrúbané a z miesta odvezené, dal urobiť rozpočtárovi aj vyčíslenie škody spôsobenej poškodením
plota. K poškodeniu plota vo svojej výpovedi uviedol, že kovová časť plota je dlhodobo rozkrádaná, ale

betóny v plote stoja na mieste. Nevedel sa vyjadriť, či bol plot poškodený aj na iných miestach, v tej
jednej časti kde boli stopy po harverstore bola asi 4-metrová medzera, boli tam odobraté dva betónové
bloky, ktoré boli odložené po obidvoch stranách medzery na zemi vo vnútri areálu cintorína. Zároveň
uviedol, že medzi spoločnosťou Q. a Mestom Žilina bolo vykonané jednanie ohľadom náhrady škody,
k písomnej dohode nedošlo, v rámci ústnej dohody sa nevylučuje ďalšie jednanie. Na tomto jednaní

splnomocnená zástupkyňa tejto spoločnosti priznala pochybenie z ich firmy, zdôvodnili to chybou LHP
a tým, že ich zamestnanec si to riadne nepreveril.
15.ZozápisniceopodanívysvetleniaspísanouMestskoupolíciouŽilinadňa27.4.2012sK.D.-žalovaný
v rade 2/ - vo veci neoprávneného vstupu na cudzí pozemok súd zistil, že žalovaný v rade 2/ do
uvedenej zápisnice uviedol, že v mesiaci marec vykonával ťažobnú činnosť v určenom objekte na príkaz

zamestnávateľa, ďalej k tomu nemá čo uviesť.
16. Žalovaný v rade 3/ pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 30.11.2012 v pozícii svedka uviedol,
že pracuje ako SZČO. V mesiacoch marec, apríl sa robila výchovná ťažby pri mestskom cintoríne v
Žiline. Na uvedenej ťažbe sa podieľal ako vývozca drevnej hmoty a biomasy, a to na základe zákazky
od spoločnosti Q., s.r.o. Drevo z predmetného porastu odvážal na lesnej vývoznej súprave a vyvážal

ho ku ceste na hradisku, odkiaľ ho potom brali kamióny preč. Väčšinou pracuje len pre Q., s.r.o. a aj v
uvedenom období tomu bolo tak.
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.18. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.
19. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodnil svoju žalobu je zrejmé, že sa domáha
náhrady škody, ktorá mu vznikla pri nelegálnom výrube stromov na jeho pozemku, ktorý vykonali
žalovaní, spočívajúcej v poškodení plota a vo vynaložených nákladoch za vypracovanie znaleckého
posudku vo veci stanovenia hodnoty vyťaženej a odvezenej drevnej hmoty, ktorá bola žalobcovi
zaplatená zo strany Ing. K. vo výške 670,34 eur.
21. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj skutočnosť, že sporové strany majú

vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní má predovšetkým ten, kto je
zúčastnený právneho vzťahu alebo práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konané ide.
22. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z
hmotného práva a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo

k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom
vzťahu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu
vecnú legitimáciu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu
vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa preukáže, že žalobca nebol
subjektom práv alebo žalovaný nebol subjektom povinnosti, o ktorú v konaní išlo, súd žalobu zamietne.

23. Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaní v rade 2/ -4/ nie sú
pasívne vecne legitimovaní. Zo samotného tvrdenia žalobcu ako aj z výsledkov vyšetrovania, z výpovedí
v trestnom konaní, z podanej obžaloby na Ing. S. K. vyplýva, že žalovaní v rade 2/ - 4/ pri činnosti
súvisiacej s výrubom stromov na pozemku žalobcu, pri ktorej malo dôjsť aj k poškodeniu plota konali
na pokyn Ing. S. K. ako lesného hospodára spoločnosti Q., I..r.o. Z výsluchu žalovaného v rade 3/ v

trestnom konaní vyplýva, že na predmetnej ťažbe sa podieľal ako SZČO ako vývozca drevnej hmoty a
biomasy, na základe zákazky od spoločnosti Q., s.r.o., pre ktorú v uvedenom období pracoval, žalovaný
v rade 2/ v zápisnici o podaní vysvetlenia pred Mestskou políciou uviedol, že ťažobnú činnosť vykonal
v danom objekte na príkaz zamestnávateľa. Tieto tvrdenia žalobca nerozporoval, sám predložil listinné
dôkazné prostriedky zaznamenávajúce uvedené tvrdenia. Zo samotného vyjadrenia splnomocneného

zástupcu žalobcu Ing. P. v trestnom konaní pri jeho výsluchu vyplýva, že medzi spoločnosťou Q., s.r.o.
a žalobcom prebehlo jednanie ohľadne náhrady škody a na tomto jednaní splnomocnená zástupkyňa
tejto spoločnosti priznala pochybenie zo strany ich firmy, čo zdôvodnili chybou v LHP a tým, že ich
zamestnanec si to riadne nepreveril. V ust.§ 420 ods. 2 Obč.zák. je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto
spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám,

ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával, pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je
určujúca existencia miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Tak ako už súd
uviedol vyššie žalovaní v rade 2/ - 4/ pri činnosti súvisiacej s výrubom stromov na pozemku žalobcu, pri
ktorej malo dôjsť aj k poškodeniu plota konali na pokyn Ing. S. K. ako lesného hospodára spoločnosti Q.,
s.r.o. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti

tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Žalovaní vykonávali činnosť pre spoločnosť Q., s.r.o., a to
ako zamestnanec - žalovaný v rade 2/ a žalovaní v rade 3/ a 4/ ako SZČO na základe objednávky. Ust.
§ 420 ods. 2 OZ postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na
základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho.
24. Na základe vyššie vysloveného právneho názoru súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných v rade 2/ -4/ bez ďalšieho skúmania merita veci žalobu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní, preto im súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP]
Podľa ust. 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie

vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať

do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Proti tomuto rozsudku vo zvyšných častiach jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).