Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202951
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216202951.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. A.
XXXX/XX, o zaplatenie 1.973,86 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 15. decembra 2016 č. k. 6C/87/2016-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia
v splátkach a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.659,10 eura ako
aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.659,10 eura za čas od 10. 02. 2014 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré sú splatné 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou

výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca
(veriteľ) poskytol žalovanej 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť v mesačných splátkach
v počte 120 a vo výške 29,69 eura mesačne. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52

OZ, § 1 a § 9 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj § 11 ods. 1 uvedeného zákona. Konštatoval, že predmetná
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou je preto potrebné
aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov zisťoval, či predmetná zmluva má
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a skonštatoval, že neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia tohto údaju v

spotrebiteľskej zmluve má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto
náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora 3 komora z 09. 11. 2016
vo veci C-42/15, v ktorom rozsudku súd vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká
časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva
stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Konštatoval, že predmetná zmluva vyššie

uvedenú požiadavku nespĺňa, a preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
na základe úverovej zmluvy od veriteľa dostala 2.000 eur, doteraz zaplatila 340,90 eura, a preto ju
zaviazal zaplatiť 1.659,10 eura. Úroky z omeškania priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Súd vychádzal z ust. § 232 CSP a žalovanej povolil túto sumu
zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur. Mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť
by mohla žalovanú existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vo zvyšku žalobu zamietol

a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti, v časti trov konania a v časti, ktorou povolil súd žalovanej dlh zaplatiť v splátkach. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie, rozsudok považuje

za nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). K
názoru súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z. z. uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky
banky, a teda niektoré náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a

termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, keď bola určená výška anuitnej
splátky 29,69 eura. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Anuitná splátka zostáva počas celej
doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení.
Plynule sa mení výška pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu, najväčší
podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať
istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by

samotný text zmluvy obsahoval podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru,
znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti
a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok a iných poplatkov sú uvedené
v samotnom texte zmluvy a ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý
je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal na pripravovanú novelu § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, z ktorej nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých
splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže

spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný mu ju bezplatne poskytnúť. K rozhodnutiu
súdu, ktorým povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach uviedol, že súd nedostatočne skutkový stav
týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku. Žalovaná nepredložila relevantné dôkazy
preukazujúce jej nepriaznivú finančnú situáciu, či majetkové pomery, z ktorých by bolo možné usúdiť, že
nepriznanie možnosti splácať dlh v splátkach by ju mohlo existenčne ohroziť. Svoje zistenia obmedzil

na subjektívny pohľad, resp. tvrdenie žalovanej bez opory v preukázaných faktoch. V závere uviedol,
že napáda rozhodnutie aj v časti o trovách konania, keďže má za to, že odvolanie je dôvodné a je toho
názoru, že mu mala byť priznaná plná náhrada trov konania.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 365 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 12. 11. 2012 úverovú zmluvu, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných

splátkach po 29,69 eura počnúc prvou splátkou 16. 11. 2012 a v počte splátok 120. Zároveň bola
určená RPMN 15,84% a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,08%, pričom celková
čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 3.801,60 eura. Žalobca listom zo dňa 16.
01. 2014 vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru v celkovej výške 2.016,38 eura, ktorú mala
zaplatiť najneskôr do 07. 02. 2014.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.9. So zreteľnom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj v napadnutej časti týkajúcej
sa splnenia v splátkach, keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené v dôsledku absencie

odvolania nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
10. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 12. 11. 2012 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
2.000 eur.
13. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Ak teda súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú, doposiaľ sa s takýmto právnym názorom odvolací súd stotožňuje.

14. Súd prvej inštancie povolil žalovanú istinu splácať v splátkach po 30 eur mesačne. V tejto časti
napadol rozsudok odvolaním žalobca.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
17. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami
od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta i s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach. Žalobca

rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti, keď namietal, že súd rozhodol bez dostatočne
zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný,aaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným

spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
20. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občiansko-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSRz03.12.2015publikovanévZbierkestanovískNSSRarozhodnutiasúdov
Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach len uviedol vo svojom
rozhodnutí, že povolil žalovanej predmetný dlh zaplatiť v splátkach, výšku ktorých zároveň určil, pričom
bez povolenia splátok by mohla byť žalovaná existenčne ohrozená. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti požadované v ust. § 220 CSP. Žalovaná na pojednávaníkonanom dňa 15. 12. 2016 prítomná nebola a ani k žalobe sa nevyjadrila a súd nemal zistené jej
majetkové pomery. Nie je preto možné zistiť, z čoho súd pri povolení splátok vychádzal. Súd si žiadnym
spôsobom nezdokladoval pomery žalovanej. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť

zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci
k priznanému nároku i k osobným pomerom účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je
toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu,
a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť
celkovú situáciu žalovanej, a až následne rozhodnúť o výške splátky v takej sume, ktorá by zodpovedala

celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu bola
rozsudkom zaviazaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných
pomerov žalovanej a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu
lehotu na splatenie dlhu ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní

v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím
súdom.
22. V ďalšej zamietajúcej časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva
neobsahuje náležitosť - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom z rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia tohto údaja má za následok podľa §
11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.
23. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absenciu niektorej z predpísaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ zákon v § 11

ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že
úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne
uvedenejročnejpercentuálnejmierynákladovvneprospechspotrebiteľa.Výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského účelu na jeho splatenie je

upravená v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 12. 06. 2014).
24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že s výkladom súdu
prvej inštancie týkajúcej sa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy sa nestotožňuje. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Zákon

o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne
záväzné akty Európskej únie okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 57/102/EHS. Podľa článku
10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplatenýmzostatkoms rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa článku 22 ods. 1
Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice. Odvolací súd vyslovuje svoj právny názor, že výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky,
pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v
priamom rozpore so Smernicou 2008/48/ES.
25. Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na rozsudok Súdneho dvora z 09.
11. 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku

267 ZFEU, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014 doručeným súdnemu
dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biróovej. Z bodu 59 tohto
rozhodnutiavyplýva,žečlánok10ods.2písm.h/ai/Smernice2008/48/ESsamávykladaťvtomzmysle,
žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, preto výklad rozsudku Súdneho dvora C-42/15
z 09. 11. 2016 je nesprávny. Navyše uvedený rozsudok Súdneho Dvora EÚ reagoval legislatívny
návrh, ktorým sa novelizuje ust. 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce náležitostizmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/ sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Účinnosť
nadobudne dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné
súdy SR vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (Zákona o spotrebiteľských úveroch) nesúladne so

Smernicou 2008/48/ES.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa
bude zaoberať dôvodnosť uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez
návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podrobí prieskumu jednotlivé

zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania ...), podrobí ich prieskumu z hľadiska ich
dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a primeranosti. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ust. § 220 CSP, aby v prípade podaného
odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).