Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:1117204059.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: N. V., nar. X. M. XXXX, M. XXXX/XX, W.
Z., proti žalovanej: BOKADA, a.s., IČO: 35 921 340, Sasinkova 12, Bratislava, o nahradenie prejavu
vôle, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/25/2017-24 z 21.
júla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu odmieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 5C/25/2017-24 z 21. júla 2017 súd prvej inštancie I. zastavil konanie o
žalobe žalobcu pre nezaplatenie súdneho poplatku a II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov. Na

odôvodnenie uviedol, že 10. júla 2017 bola žalobcovi doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku
99,50 € zo žaloby, ktorou sa domáha nahradenie prejavu vôle, a to vrátane poučenia o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku. Žalobca však napriek tomu súdny poplatok nezastavil, takže konanie
podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. muselo byť zastavené.

2. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Namietol, že toto uznesenie

vydal sudca, hoci podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. mal vo veci konať súdny úradník. Tým mu bolo
znemožnené podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku mu bola
doručená 10. júla 2017, zo zdravotných dôvodov súdny poplatok nezaplatil, urobil tak až 27. júla 2017.
Výzva na zaplatenie neobsahovala riadne poučenie o následkoch nezaplatenia podľa úpravy účinnej
od 1. júla 2017. Okrem toho lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula 20. júla 2017 a napadnuté
uznesenie bolo vydané už 21. júla 2017.

3. Žalovaná sa k odvolaniu doručenému jej 20. novembra 2017 nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd najskôr skúmal, či je odvolanie prípustné. Napadnutým
uznesením bolo rozhodnuté o zastavení konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom k

21. júlu 2017 sa na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku okrem § 357 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože tento zákon nemá žiadne
ustanovenia o prípustnosti odvolania proti uzneseniu o súdnom poplatku, treba na posúdenie jeho
prípustnosti použiť ustanovenia C. s. p.

5. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, len ak

ho zákon pripúšťa. Ustanovenie § 357 písm. a) C. s. p. síce pripúšťa odvolanie proti uzneseniu
o zastavení konania, avšak práve použitie tohto ustanovenia je v konaní podľa zákona o súdnychpoplatkoch vylúčená výslovným znením § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Zo žiadneho iného písmena
§ 357, ani zo žiadneho iného ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., ani iného zákona potom nevyplýva
prípustnosť odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Odvolanie proti tomuto uzneseniu tak podľa § 355 ods. 2 C. s. p nie je prípustné, o čom bol
inak žalobca správne poučený aj v závere napadnutého uznesenia.

6. Na tom nič nemení ani okolnosť, že napadnuté uznesenia vydal sudca (napriek zneniu § 14 ods.
4 zákona č. 71/1992 Zb.). Z čl. 143 ods. 2 Ústavy SR, ale aj § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o

súdnych úradníkoch totiž vyplýva, že vyšší súdny úradník je v civilnom sporovom konaní oprávnený
rozhodovať len na základe poverenia sudcu. Vyšší súdny úradník teda svoje poverenie odvodzuje od
sudcu, ktorý sám je nositeľom a predstaviteľom súdnej moci (čl. 141 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zákona č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich). Z toho vyplýva nevyhnutne oprávnenie sudcu vydávať v mene
súdu všetky súdne rozhodnutia. Ani ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. potom nemožno
vykladať tak, že by sudcovi bolo zakázané vydať uznesenie v konaní o súdnych poplatkoch, pretože

by to odporovalo postaveniu sudcu v zmysle citovaných zákonných a ústavných ustanovení. Sudca je
tak oprávnený vydať uznesenie o akejkoľvek otázke, a to vrátane zastavenia konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p., ale ani
z Ústavy SR nemožno potom vyvodiť, že by proti uzneseniu sudcu v civilnom sporovom konaní musel
nevyhnutne existovať opravný prostriedok, a to ani v prípade, že sudca rozhodol o takej otázke, ktorú

inak zákon zveruje vyššiemu súdnemu úradníkovi. Keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vydal sudca, podľa už cit. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. proti nemu odvolanie nie je prípustné.

7. Odvolanie žalobcu tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. Preto ho odvolací súd
podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol v zmysle výroku.

8. Len na dôvažok odvolací súd dodáva, že ani prípadným pripustením odvolania, resp. vydaním
napadnutého uznesenia vyšším súdnym úradníkom by sa pre žalobcu nič nezmenilo. Ustanovenie §
10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2017 vyslovene viaže zrušenie uznesenia
o zastavení konania na podmienku, že súdny poplatok bol zaplatený v lehote podľa odseku 1. V

prerokúvanej veci bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní a bol poučený o
tom,žeprinezaplateníbudekonaniezastavené(zákonnevyžadujeajpoučenieomožnostidodatočného
zaplatenia poplatku podľa § 10 ods. 3). Výzvu prevzal 10. júla 2017, 10-dňová lehota tak uplynula 20. júla
2017 (vo štvrtok), pričom žalobca podľa vlastného priznania súdny poplatok zaplatil až 27. júla 2017. Z
uvedeného je zrejmé, že ani keby bolo uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, nebolo by možné

zrušiť uznesenie o zastavení konania podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, ani túto okolnosť uplatniť v prípadnej
sťažnosti (porov. obmedzenie v § 14 ods. 3 cit. zákona).

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. analogicky,
keď žalobca podaním neprípustného odvolania zavinil, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím (teda

bez meritórneho vybavenia).

10. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie
možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.