Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200023
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: SPIRIT s.r.o., so sídlom Ulica
1. mája 1958/54, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 390 984, v zastúpení advokátska kancelária Geško,
Hulínapartneri,s.r.o.,sosídlomVelehradská33,82108Bratislava,adresanadoručovanie:Ľubinská3,
81103Bratislava,IČO:35922907,protižalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,sosídlom
Špitálska 8, 812 67 Bratislava, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2014/103488,
UPS/US1/OKRVK/KON2014/144 zo dňa 03.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd elektronicky dňa 13.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „žalovaný“) č. 2014/103488
UPS/US1/OKRVK/KON2014/144 zo dňa 03.11.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“, „napadnuté
rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.s.:
NR1/OK/KON/2014/29, č.z.: 2014/183306 zo dňa 04.08.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“,

„rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým správny orgán podľa § 68a ods. 1 písm. b)
zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.) uložil žalobcovi pokutu vo výške 7.000,- Eur za
porušeniezákazunelegálnehozamestnávaniapodľa§3ods.2zákonač.82/2005Z.z.onelegálnejpráci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.), keď konštatoval, že k nelegálnemu zamestnávaniu v zmysle § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. došlo v prípade zamestnávania fyzických osôb Y. W. a X.

S., ktoré vykonávali závislú prácu na základe dojednaných pracovno-právnych vzťahov, ktorými boli
Dohody o vykonaní práce zo dňa 11.12.2013 s dňom nástupu od 12.12.2013, pričom si žalobca nesplnil
oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.).

V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci, keď v
súlade s názorom prvostupňového správneho orgánu konštatoval, že na základe vykonanej kontroly

dňa 13.12.2013 v čase od 09:55 hod. v priestoroch Obchodného domu Tesco, Hviezdoslavova 3,
Zlaté Moravce, bolo zistené, že žalobca využíval závislú prácu troch osôb a z toho p. Y. W., ktorá
vykonávala závislú prácu - obsluhu stánku s pyrotechnikou, na základe dohody o vykonaní práce
s nástupom od 12.12.2013 a do Registra poistencov Sociálnej poisťovne bola prihlásená až dňa13.12.2013 o 20:02 hod. a p. X. S. v čase kontroly vykonávala závislú prácu - obsluha stánku s
pyrotechnikou na základe dohody o vykonaní práce od 12.12.2013 a do Registra poistencov Sociálnej
poisťovne bola prihlásená až dňa 13.12.2013 o 20:07 hod., čim žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť

zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a naplnil skutkovú podstatu nelegálneho
zamestnávania. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, v ktorom bolo preukázané porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania dvoch osôb Y. W. a X. S. zamestnávateľom - žalobcom. Rozhodujúcou skutočnosťou

bolo, že v čase výkonu kontroly 13.12.2013 v čase od 09:55 hod. žalobca ako zamestnávateľ využíval
závislú prácu Y. W. a X. S. a v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a do začiatku výkonu kontroly si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu nelegálneho
zamestnávania. Uvedených zamestnancov prihlásil žalobca do Registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 13.12.2013 po 20:07 hod.

Žalovaný konštatoval, že účastník konania vykonal prihlásenie do Registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne následne po vykonaní kontroly, čím deklaroval
porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to tak, že ako účastník konania
od začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania si neplnil povinnosť podľa
osobitného predpisu. K námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že k včasnému prihláseniu zamestnancov do

Registra poistencov mu bránila odstávka systému Sociálnej poisťovne, uviedol, že touto skutočnosťou
však nebola dotknutá možnosť žalobcu využiť na registráciu poistenca osobnú návštevu pobočky
Sociálnej poisťovne alebo využiť fax a SMS službu tak, ako to upravuje § 231 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. Žalobca však ani jednu z týchto možností nevyužil a ani svojím zamestnancom
neoznámil, že nemajú nastúpiť do zamestnania, nakoľko ešte nie sú prihlásení do Registra poistencov

a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „Register“). V dôsledku
tohto nekonania žalobcu došlo k zavinenému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §
3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. Ďalej konštatoval, že rozhodnutie o uložení pokuty prvostupňovým
správnym orgánom je riadne zdôvodnené, keď správny orgán pri určovaní výšky pokuty sa riadil § 68a
ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z., keď prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov a

považovaluloženúpokutuzadostatočnúprenaplnenierepresívnehoakoajpreventívnehocieľasankcie.
Nelegálnym zamestnávaním dochádza k obchádzaniu Zákonníka práce a neplneniu si povinností
vyplývajúcich z ďalších právnych predpisov, ako sú odvodové a daňové povinnosti, ale aj k existujúcim
právnym nárokom zamestnanca plynúcim z riadne uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca. V dôvodoch žaloby konštatoval,
že prvostupňový orgán ako aj žalovaný nesprávne právne posúdili vec, keď posudzované
konanie subsumovali pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania, keď svojich dvoch
zamestnancov žalobca neprihlásil najneskôr pred začatím výkonu ich práce do príslušného registra.
Mal za to, že jednodňové omeškanie nespôsobilo žiadne negatívne účinky v sfére zamestnancov,

spočívajúce napr. v omeškaní s odvodovými povinnosťami. Žalobca nepoprel, že došlo k jednodňovému
omeškaniu s prihlásením uvedených zamestnancov, avšak nesúhlasil s posúdením tohto konania ako
nelegálneho zamestnávania, ako aj s uložením pokuty. Poukázal na dôvody uvedené v odvolaní proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, v ktorých vyslovil názor, aby nadriadený orgán znížil uloženú
sankciu vzhľadom na charakter a závažnosť protiprávneho konania. Splnenie oznamovacej povinnosti

žalobcu podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. nebolo možné splniť pred nástupom
uvedených zamestnancov z dôvodu, ktorý však nastal na strane Sociálnej poisťovne, keďže portál
Sociálnej poisťovne mal v ten deň odstávku, čo preukazoval aj v správnom konaní. Výška uloženej
pokuty je neprimerane vysoká a bolo potrebné v správnom konaní prihliadnuť na všetky okolnosti, za
ktorých došlo k nesplneniu si oznamovacej povinnosti, a to aj na okamžitú nápravu, ktorú žalobca

uskutočnil ihneď, ako to bolo možné, t.j. v deň vykonania kontroly. Tvrdil, že žalovaný v odvolacom
konaní neprihliadol na argumenty žalobcu a tým nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď rozhodnutie
o uložení pokuty vo výške 7.000,- Eur v celom rozsahu potvrdil.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13.02.2015, v ktorom žiadal žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym
orgánom. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že žalobca mal rôzne možnosti,
ako si pred nástupom zamestnancov splniť svoju oznamovaciu povinnosť, avšak ani jeden z možných
spôsobov, ktoré mu umožňoval zákon, nevyužil, resp. ani neoznámil zamestnancom, že nemajú nastúpiťdo zamestnania. Vzhľadom na to, že existovalo niekoľko alternatívnych spôsobov, ako mohol žalobca
prihlásiť zamestnankyne do Registra a splniť si svoju oznamovaciu povinnosť v stanovenej lehote, bolo
potrebné dospieť k záveru, že nebola daná objektívna nemožnosť žalobcu splniť si túto svoju povinnosť v

stanovenejlehote,pretonečinnosťžalobcunemôžebyťdôvodomprevyňatiejehokonaniaspoddefinície
nelegálneho zamestnávania.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej
žaloby bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v

§ 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok
verejne vyhlásil dňa 02.06.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je
súladné so zákonom a či v konaní a pri rozhodovaní žalovaného nenastala vada, ktorá mohla vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa§3ods.1zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnomk31.12.2013(kudňuvykonaniakontroly-ďalej
len „cit. zákon“), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca
z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z

predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
6)
4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. ES L 166, 30.4.2004) v znení
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú.v. EÚ L 284,
30.10.2009).
5) § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov.

6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia
a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem

a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej
činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,

3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, 2)
c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej)
praxe a
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak

1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo
nezamestnaný občan 7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol
vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu
vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná
prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá,
2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného
pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdyv hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer
alebo štátnozamestnanecký pomer,

3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a),
4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch
na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento
pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako
12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 231 ods. 1 písm. a) cit. zákona, zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra
zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať
aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom
nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.

Podľa § 231 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný - písm. b) prihlásiť do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred

vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v
lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto
zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho

mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5
alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,
zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný
vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa

§ 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote
splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b)
pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca
z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci
po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) a b),
5. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a
na účely osobitného predpisu 100b) pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1

písm. d) z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň
nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer aleboštátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm.
a) a b),
6. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské

poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa §
20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný
príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm.

b) pred vznikom tohto poistenia,
7. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného
podľa § 143 ods. 1 druhej vety,

Podľa § 231 ods. 2 cit. zákona, povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ
povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

Podľa § 231 ods. 3 cit. zákona, lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j),
m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo
odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je
zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo

ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba,
ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú
prácu

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo

Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia bol protokol o výsledku kontroly Úradu práce,

soc. vecí a rodiny Nitra č. 2014/39968 zo dňa 13.02.2014, ktorá bola vykonaná dňa 13.12.2014 v
čase od 09:55 hod. u žalobcu, v prevádzkarni Hviezdoslavova 3, Zlaté Moravce, Obchodný dom Tesco
(ďalej len „protokol“, „protokol o kontrole“), pričom kontrolná skupina vykonala kontrolu v predajni s
pyrotechnikou, v ktorej boli preverované tri osoby - Y. W., X. S. a P. P.. Vykonanou kontrolou bolo zistené,
že Y. W. v čase kontroly obsluhovala v stánku s pyrotechnikou, prácu vykonávala na základe dohody o

vykonaní práce z 11.12.2013 s nástupom 12.12.2013 a do Registra poistencov bola podľa predloženého
Registračného listu FO prihlásená 13.12.2013 o 20:02:16 hod., X. S. v čase kontroly obsluhovala v
stánku s pyrotechnikou, prácu vykonávala na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 11.12.2013 s
nástupom od 12.12.2013 a do Registra poistencov Sociálnej poisťovne bola podľa výpisu z registra
prihlásená 13.12.2013 o 20:07 hod.

Žalobca v podanej žalobe nespochybňoval, že označené pracovníčky vykonávali pre zamestnávateľa
činnosť na základe dohody o vykonaní práce, a to aj v čase vykonania kontroly (13.12.2013) s nástupom
12.12.2013, ako aj nepoprel skutočnosť, že k splneniu oznamovacej povinnosti došlo po vykonaní
kontroly, ešte v deň vykonania kontroly dňa 13.12.2013. Žalobca nepopieral, že došlo k jednodňovému

omeškaniu s prihlásením uvedených zamestnancov a splneniu si oznamovacej povinnosti žalobcu ako
zamestnávateľa, avšak nesúhlasil s posúdením tohto konania ako nelegálneho zamestnávania, ako aj
s uložením pokuty, keď tvrdil, že k splneniu oznamovacej povinnosti nemohlo dôjsť pre prekážku, ktorá
nenastala na strane žalobcu, ale na strane Sociálnej poisťovne, keď portál Sociálnej poisťovne mal v
uvedený deň - 12.12.2013 odstávku.

Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že žalobca v správnom konaní predložil
doklad z portálu Sociálnej poisťovne vyhotovený 12.08.2014 o 09:27 hod., ktorým bolo odvádzateľom
poistného oznámené, že dôjde k zverejneniu novej XSD schémy RLZEC (verzia 2014) a odo dňa12.12.2013 Sociálna poisťovňa zverejnila túto novú schému vo verzii 2014 vzhľadom na novelu zákona
č. 461/2003 Z.z. Súčasne Sociálna poisťovňa oznamuje, že odo dňa 30.12.2013 bude možné zasielať
RLFO už len v tejto verzii. Testovanie novej XSD schémy bude dostupné 18.12.2013.

Krajský súd konštatuje, že nebolo sporné, že v čase kontroly dňa 13.12.2013, začatej o 09:55
hod., u žalobcu pracovali na základe dohody o vykonaní práce pracovníčky X. S. a Y. W. v stánku
nachádzajúcom sa v Obchodnom dome Tesco, Zlaté Moravce a vykonávali predaj pyrotechniky a že
povinnosti zamestnávateľa v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. si žalobca nesplnil,

keď v čase výkonu kontroly označené zamestnankyne neprihlásil pred začatím výkonu prác, ale aj
vykonávania kontroly, do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, túto
povinnosť si žalobca splnil až dňa 13.12.2013 cca po 20:00 hod.

Nelegálne zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, je vymedzené v § 2 ods. 2 zákona
č. 82/2005 Z.z., kde pod písm. b) zákonodarca upravil, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie

právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s
ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitných predpisov
a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z.z.

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravoval v §
68a správne delikty. V § 68a ods. 1 písm. b) upravuje, že ústredie a úrad uložia pokutu právnickej alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, s odkazom
na zákon č. 82/2005 Z.z. od výšky 2.000,- Eur do 200.000,- Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch
a viacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- Eur. Skutková podstata tohto správneho deliktu

bola takto vymedzená zákonodarcom v čase vykonania kontroly a vydania rozhodnutia žalovaného, ako
je aj vymedzená v súčasnej právnej úprave, ako i povinnosť upravená v § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho konanie nenapĺňa definíciu nelegálneho zamestnávania, tak s týmto

názorom sa krajský súd nestotožnil.

V ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je
definovaný zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 prvá veta cit. normy), keď
právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.

2 a 3.

Ustanovenie § 2 ods. 2 pod písm. b) definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie právnickej
osoby, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovno-
právny vzťah a nesplní si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b)

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.

Vymedzenie správnych deliktov v § 68a účinného v čase vykonania kontroly ako aj v čase rozhodovania
správnych orgánov, považuje posudzované konanie žalobcu za delikt, a to aj v súčasnosti.

Krajský súd konštatuje, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 68a ods. 1
písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. a preto bolo v kompetencii žalovaného uložiť žalobcovi pokutu od 2.000,-
do 200.000,- Eur. Nakoľko však bolo zistené nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických
osôb (v danom prípade dvoch fyzických osôb), najmenej vo výške 5.000,- Eur. V prípade žalobcu teda
spodná hranica pre uloženie pokuty bola v rozmedzí od 5.000,- do 200.000,- Eur. Žalovaný v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu uložil pokutu v dolnej hranici vo výške 7.000,- Eur, keď
maximálna výška uloženia pokuty bola určená zákonodarcom do výšky 200.000,- Eur. Prvostupňový
správny orgán výšku uloženej pokuty odôvodnil s ohľadom na skutočnosť, že bolo konštatované
opakované porušenie zákona, čo zistil žalovaný u žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, u
ktorých bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom

práce. Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia s takouto výškou uloženej pokuty a jej
zdôvodnením stotožnil, keď naviac uviedol, že má za to, že uložená sankcia naplní účel represívneho
aj preventívneho cieľa pri ukladaní sankcie na základe tohto zákona, keď nelegálnym zamestnávaním
dochádza k obchádzaniu Zákonníka práce a neplnenia si povinností vyplývajúcich z ďalších právnychpredpisov, ako sú odvodové a daňové povinnosti, ale aj existujúcich právnych nárokov zamestnanca
vyplývajúcich z riadne uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu.

Krajský súd konštatuje, že rozsah výšky uloženej pokuty v správnom konaní je výlučne na úvahe
správneho orgánu.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že k nesplneniu oznamovacej povinnosti došlo nie pre správanie žalobcu, ale pre
prekážky na strane Sociálnej poisťovne, ktoré preukazoval - z dôvodu zverejnenia novej XSD schémy

(verzia 2014), krajský súd, v súlade s názorom žalovaného, konštatuje, že žalobca mal možnosť v
súlade s ustanovením § 231 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. splniť si svoju oznamovaciu povinnosť
aj odoslaním faxu, elektronickou poštou, prostredníctvom krátkej textovej správy - SMS alebo si túto
povinnosť mohol splniť osobne, doručením formulára príslušnej Sociálnej poisťovni. V konaní nebolo
preukázané, že by jednu z uvedených zákonných možností využil.

Krajský súd poukazuje, že listinný dôkaz, od ktorého žalobca odvodzuje nemožnosť splnenia si
oznamovacej povinnosti ani sám o sebe nepreukazuje, že by nebolo možné túto povinnosť splniť
elektronicky. Tento listinný dôkaz, vychádzajúc z jeho obsahu, preukazuje len, že Sociálna poisťovňa
na svojich stránkach oznámila, že od 12.12.2013 zverejnila novú XSD schému RLZECvo verzii 2014,
ktorú je možné nájsť kliknutím na rozhranie XML schémy v ľavom menu a je v ňom len oznámené, že

od 30.12.2013 bude možné zasielať RLFO už len v tejto verzii XSD schémy.

Podľa názoru krajského súdu, ani tento listinný dôkaz nepreukazuje jednoznačne, že splnenie
oznamovacej povinnosti elektronickou formou nebolo možné. Aj v prípade, že by to bolo preukázané,
žalobca mal iné zákonné možnosti, mal ich niekoľko, ako mohol realizovať oznamovaciu povinnosť,

ktoré nevyužil. Na splnenie si oznamovacej povinnosti nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že v určitom
dni vykonával tieto úkony vo vzťahu k veľkému množstvu zamestnancov (300 osôb) tak, ako sa bránil
v správnom konaní.

Preto nemožno konštatovať, že by na strane správnych orgánov vznikli také zákonné prekážky, ktoré

znemožnili vykonať oznamovaciu povinnosť žalobcovi riadne a včas, že by ju nemohol vykonať dňa
12.12.2013, resp. dňa 13.12.2013 pred začatím kontroly o 09:55 hod.

Krajský súd zdôrazňuje, že k splneniu oznamovacej povinnosti a povinnosti zamestnávateľa žalobcu
došlo až po vykonaní kontrolnej činnosti, z tohto dôvodu, nie je pre posúdenie veci nosné zistenie, že

k splneniu oznamovacej povinnosti došlo bezprostredne po výkone kontroly, podstatné pre posúdenie
veci bolo to, že k splneniu oznamovacej povinnosti nedošlo pred nástupom zamestnankýň k výkonu
práce, pred začatím kontroly, ale až po jej uskutočnení.

Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého

má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu
protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj preventívny účel (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 z
30.05.2012).

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná
právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku
sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie
musí byť náležite zdôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonompovolenejsprávnejúvahy(správneuváženie)preskúmavasprávnysúdiba,čitakérozhodnutie

nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna
úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore
so zásadami logického myslenia.

V predmetnej veci krajský súd konštatuje, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodnení jej výšky

síce prihliadal na zákonné aspekty upravené v § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z., kedy musí pri
určení pokuty prihliadať na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov, opakované zistenie toho
istého nedostatku a ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 1 písm. b), čo je aj prejednávaný prípad, aj
na počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb. Samotné rozpätie sadzby pokuty pritom nemôžezaviniť uloženie pokuty neprimeraného charakteru, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže
plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán, podľa názoru krajského súdu,
správne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení následkami takéhoto konania.

Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou
je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť
jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušeniu zákonných
povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k
porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti žalobcu ako
zamestnávateľa došlo vo vzťahu k dvom osobám a pokuta bola uložená žalovaným pri dolnej hranici
zákonom určenej sadzby (od 5.000,- do 200.000,- Eur) a jednalo sa v prípade žalobcu o nie prvé
porušenie povinnosti zamestnávateľa tak, ako v dôvodoch uloženia sankcie konštatuje správny orgán
I. stupňa (žalovaný sa s tým stotožnil). Žalobca je podnikateľom a ako uvádza, zamestnáva stovky

osôb (v odvolaní tvrdil, že k nesplneniu oznamovacej povinnosti z jeho strany došlo aj z dôvodu, že
12.12.2013 nastupovalo na výkon činnosti zamestnanca niekoľko stoviek nových zamestnancov). Tieto
skutočnosti nemôžu byť „poľahčujúcimi“ okolnosťami, na základe ktorých si nemohol žalobca objektívne
svoju povinnosť splniť. Výška uloženej sankcie 7.000,- Eur vo vzťahu k žalobcovi je primeraná, plní
represívnu aj preventívnu funkciu a nemôže byť ani likvidačná.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom,
preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca nemal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu súd náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.