Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240573
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114240573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkýň: v rade 1/ V. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., B. XXXX/XX, v rade 2/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., R. XXXX/XX, zastúpené
STEHURA & partners, s. r. o., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863 proti žalovaným:
v rade 1/ V. reality, s. r. o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, Kukučínova 573, IČO: 36 412 074, v rade
2/ S.H. - Stanislav Hrubý, s. r .o., so sídlom Nesluša 389, IČO: 43 904 564, v rade 3/ URBÁNEK, s. r.
o., so sídlom Nesluša 1052, IČO: 36 747 637, v rade 4/ Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., F.
XXX/XX, všetci zastúpení Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom D., M. Y. XX, o určenie, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobkýň v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 6C/399/2014-104 zo dňa 17. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh žalobkýň v rade 1/, 2/ v celom rozsahu s
odôvodnením,ževžalobeoznačenénehnuteľnosti-KNCparcelyvkat.úz.K.N.V.nemožnodeklarovať,

že v čase smrti spoluvlastnícky patrili právnej predchodkyni žalobkýň jednak pre nesprávnosť tvrdených
spoluvlastníckych podielov, ktoré mala v čase smrti vlastniť, k pôvodným pozemno-knižným parcelám,
ako aj z dôvodu, že v súčasnosti evidované parcely KNC boli vytvorené aj z iných pôvodných PKN
parciel ako len z tých, ku ktorým mala mať spoluvlastnícky podiel právna predchodkyňa žalobkýň. Súd
viazaný petitom žaloby nemohol potom konštatovať, že k súčasným CKN parcelám v čase smrti právna
predchodkyňa žalobkýň mala spoluvlastnícke právo. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na
samostatné uznesenie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalobkyne. Prostredníctvom
zástupcu uviedli, že s rozsudkom nesúhlasia, považujú ho za predčasný a v rozpore s právom na
spravodlivé súdne konanie. Súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a z doteraz vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Rozsudok tiež považujú za nezrozumiteľný,
a teda nepreskúmateľný a z toho dôvodu žiadali jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie
veci prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prvoinštančnému súdu vyčítali, že

nesprávne vypočítal jednotlivé podiely právneho predchodcu, keď žalobkyne spoluvlastníctvo odvodili
od pôvodných pozemno-knižných vložiek, kde boli podiely určené tak ako ich uplatnili v žalobe. Pripustili,
že účastník má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkazu, čo však neznamená, že zákonná úprava
sa zrieka zásady materiálnej pravdy (v čase rozhodovania súd postupoval v zmysle jednotlivýchustanovení O. s. p.). Pokiaľ súd prvej inštancie nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania,
ktorým sa mala preukázať pre posúdenie veci rozhodujúca skutočnosť - veľkosť spoluvlastníckych
podielov predchodkyne, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Nesprávny je aj právny názor súdu, že nemožno určiť spoluvlastníctvo právnej predchodkyne
žalobkýň k celému pozemku vychádzajúc z toho, že bola spoluvlastníčkou len niektorých z jeho častí. S
takýmto záverom žalobkyne nesúhlasili a v tejto časti považovali napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný. Predmetné PKN parcely boli transformované do novovzniknutej KNC parcely,
preto je možné sa domáhať iba určenia vlastníckeho práva k existujúcim parcelám pri zachovaní

spoluvlastníckeho podielu k novovytvoreným parcelám prepočtom jednotlivých spoluvlastníckych
podielov parciel, z ktorých boli tieto vytvorené. Len takýto postup je logický a správny. Napadnuté
rozhodnutietrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniavtom,prečobyurčenie,ktorého
sa v predmetnej veci žalobkyne domáhajú, nebolo možné.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že s rozhodnutím

prvoinštančného súdu sa plne stotožňujú a rozsudok považujú za vecne správny, zrozumiteľný,
dostatočne odôvodnený, so zachovaním práva rovnosti účastníkov a práva na spravodlivé súdne
konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie v plnej miere a náležite sa vysporiadal s navrhovanými
dôkazmi a pokiaľ aj niektoré nevykonal, toto aj relevantne odôvodnil s objasnením dôvodu odmietnutia
a posúdenia vplyvu vykonania tohto dôkazu na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako bol správny aj

výpočetveľkostijednotlivýchpodielovkspornýmpozemkom,pričomtak,akosahodomáhajúžalobcovia
v petite žalobného návrhu, je nesprávny, neurčitý a nepreskúmateľný. Táto skutočnosť však nič nemení
na závere, že nie je možné určiť spoluvlastnícke právo predchodkyne žalobkýň k celým napadnutým
pozemkom, nakoľko tieto sú tvorené aj pozemno-knižnými parcelami, ku ktorým nebolo preukázané
spoluvlastnícke právo predchodkyne žalobkýň. Rozsudok žiadali potvrdiť v celom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 379 a § 380 CSP a
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateliek neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania,
resp. citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

7. Pokiaľ teda v odvolaní žalobkyne uviedli, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp.
nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne tento nesprávne vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru,
že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom či už
na ust. § 80 O. s. p., resp. § 136 OZ.

X. Odvolací súd sa v celej miere stotožnil so závermi prvoinštančného súdu v tom, že žalobkyne nemôžu
hodnotiť súčasný stav, ale vzhľadom na charakter žaloby mali preukázať, že v čase smrti ich právny
predchodca bol spoluvlastníkom konkrétnych vecí, v tomto prípade nehnuteľností, ktoré v tom čase boli
nejakýmspôsobomvymedzené(hranice,výmera,parcelnéčíslo).Taktovyplývaajzjudikátuuvedeného

v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu 3Cdo 154/2010 Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého
„požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.“ V tomto kontexte potom nie je dôležité, v akom podiele právny
predchodca žalobkýň mal vzťah k jednotlivým pozemno-knižným parcelám. Nimi požadovaný dôkaz
- aby súd znaleckým dokazovaním stanovil výšku podielov právneho predchodcu žalobkýň - by bol

zbytočný bez možnosti ovplyvniť závery súdu o tom, či preukázali žalobkyne skutočnosť, že ich právny
predchodca ku nimi označeným nehnuteľnostiam bol v čase smrti spoluvlastníkom.9.Nakoľkoanivodvolanížalobkyneneuviedližiadneskutočnosti,ktorébyinýmspôsobombolispôsobilé
vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a
rozsudok potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).