Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24Csp/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716212199
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716212199.1

Rozhodnutie

A. súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Z., v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom , a.s.,
so sídlom Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, pr. zast.: JUDr. Oliver Baláž, advokát
so sídlom kancelárie Zámocká č. 10, Bratislava 811 01, proti žalovanej: H. o zaplatenie 415,61 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 233,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 233,12 Eur od 30.03.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e má na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 17.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 415,61 Eur s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469, (ďalej len ako „ST“) a žalovaná uzatvorili dňa 08.07.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb,

na základe ktorej bol poskytovateľ služby ST povinný pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej mobilnej
telefónnej sieti a aktivovať jej SIM kartu s telefónnym číslom 0911 551 039 na dohodnutý mobilný
mesačný balík služieb „ Happy XS NAJ“ s cenou služieb 8,3249 € bez DPH na mesiac na dobu 24
mesiacov s doplnkovou časťou mesačného poplatku Happy v cene 4,17 € bez DPH na mesiac na
dobu 24 mesiacov a predaj mobilného telefónu LG Spirit v hodnote 169,- € za cenu 19,- €. Spolu
so zmluvou podpísala žalovaná dňa 08.07.2015 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej

bola poskytnutá zľava na služby špecifikovaná v dodatku a zároveň sa žalovaná zaviazala zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre
prípad porušenia záväzku viazanosti žalovanou s následkom prerušenie poskytovania služieb bola v
Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy. Žalobca
sa v Dodatku zaviazal zabezpečiť žalovanej predaj mobilného telefónu za akciovú cenu špecifikovanú
v dodatku, poskytnúť bonus za aktiváciu čísla, a to vo forme zľavy uplatňovanej vo faktúrach za služby

poskytované vo vzťahu k SIM karte v celkovej výške 50,- €, ktorý bude uplatňovaný v sumách po 2,50
€ počas 20 zúčtovacích nasledujúcich období a poskytnúť žalovanej službu MAGIO GO s doplnkovou
službou Magio Go Archív so 100 % zľavou z ceny jej mesačného poplatku podľa cenníka počas celých
3 zúčtovacích období od jej aktivácie na základe dodatku.

3. Na základe zmluvy poskytoval ST plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a

umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené: faktúra
č. XXXXXXXXXXX so splatnosťou 25.08.2015 znejúca na sumu 34,64,- Eur, čiastková faktúra zaslužby mobilnej siete č. XXXXXXXXXX. so splatnosťou 06.09.2015 znejúca na sumu 156,- Eur a faktúra
č..o splatnosťou 25.09.2015 znejúca na sumu 39,99 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
26.10.2015 znejúca na sumu 2,49 Eur, ktorými žalobca vyúčtoval mesačné poplatky, hlasovú spotrebu,

nehlasovú spotrebu a iné poplatky a služby. Taktiež žalobca vystavil faktúru č. 7602065672 splatnú
dňa 29.03.2015 na sumu vo výške 182,49 €, ktorou faktúroval žalovanej zmluvnú pokutu. Žalovaná
porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila. Nezaplatením ceny za poskytnuté služby nedošlo
k naplneniu podmienky dodržania záväzku viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa
odvíjali aj žalobcom poskytnuté zľavy.

4. Na zabezpečenie záväzku viazanosti bola dojednaná podľa ust. § 544 až 545a OZ zmluvná pokuta
s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ bol dojednaný vo výške
200,- €. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne ponižuje. Zabezpečený záväzok v podobe
základného paušálu predstavoval 199,7976 € (24 x 8,3249 €) ako aj zabezpečený záväzok doplnkovej
časti mesačného poplatku vo výške 100,08 € (24 x 4,17 €). Podľa názoru žalobcu preto dojednaná

zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, keďže
nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia
dohody.

5. Podľa ust. § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) účinný od

01.07.2016 Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
za b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože

podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Žalovaná napriek výzve súdu zo dňa 07.10.2016 aby sa k žalobe vyjadrila na súdom stanovenú
povinnosť žiadnym spôsobom nereagovala, pričom výzvu súdu spolu so žalobou si prevzala osobne

dňa 14.10.2016. Z uvedeného dôvodu v sporovom konaní nebolo možné vykonať repliku (vyjadrenie
žalobcu k vyjadreniu žalovanej) a dupliku (vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu).

9. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 06.02.2017 bolo zverejnené na úradnej tabuli
súdu dňa 01.12.2016, zvesené z úradnej tabule dňa 07.02.2017 a na webovej stránke zverejnené dňa

01.12.2016.

10. Tunajší súd teda následne nariadil verejné vyhlásenie rozsudku vo veci na deň 06.02.2017, zároveň
súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z
08.07.2015, Dodatkom z 08.07.2015, faktúrou č. 75068903261 so splatnosťou 25.08.2015, čiastkovou
faktúrou za služby mobilnej siete č. 8900773958 so splatnosťou 06.09.2015, faktúrou č. 7507775149 so
splatnosťou 25.09.2015, faktúrou č. 7508717676 so splatnosťou 26.10.2015, faktúrou č. 7602065672
so splatnosťou dňa 29.03.2015, Spoločným cenníkom akciových produktov strana č. 4 a strana

č. 5, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.12.2016, Podrobným mesačným výpisom pre tel. č. 0911 511
039, za obdobie 08.08.2015 do 07.09.2015, Príloho a cenníkom programov Happy druhá doplnková
časť mesačného poplatku programov Happy platná od 03.07.2015, fotokópiou OP žalovanej a zistil
nasledujúci skutkový stav:

12.ŽalobcaobchodnáspoločnosťSlovakTelekom,a.s.,IČO:35763469,(ďalejlenako„ST“)ažalovaná
uzatvorili dňa 08.07.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol poskytovateľ
služby ST povinný pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať jej SIM
kartu s telefónnym číslom 0911 551 039 na dohodnutý mobilný mesačný balík služieb „ Happy XS NAJ“s cenou služieb 8,3249 € bez DPH na mesiac na dobu 24 mesiacov s doplnkovou časťou mesačného
poplatku Happy v cene 4,17 € bez DPH na mesiac na dobu 24 mesiacov a predaj mobilného telefónu
LG Spirit v hodnote 169,- € za cenu 19,- €. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 08.07.2015

Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej bola poskytnutá zľava na služby špecifikovaná v
dodatku a zároveň sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej
riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti žalovanou s následkom
prerušenie poskytovania služieb bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v
závislostioddĺžkyplneniazmluvy.ŽalobcasavDodatkuzaviazalzabezpečiťžalovanejpredajmobilného

telefónuzaakciovúcenušpecifikovanúvdodatku,poskytnúťbonuszaaktiváciučísla,atovoformezľavy
uplatňovanej vo faktúrach za služby poskytované vo vzťahu k SIM karte v celkovej výške 50,- €, ktorý
budeuplatňovanývsumáchpo2,50€počas20zúčtovacíchnasledujúcichobdobíaposkytnúťžalovanej
službu MAGIO GO s doplnkovou službou Magio Go Archív so 100 % zľavou z ceny jej mesačného
poplatku podľa cenníka počas celých 3 zúčtovacích období od jej aktivácie na základe dodatku.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

14. Podľa § 409 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako
„Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu

16. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný; a/
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v
písomnej forme.

18. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak: a/ účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po ich splatnosti, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania bola v danom prípade vo
výške 0,05 %, úroky z omeškania teda predstavujú 5,05 % ročne.23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. („ST“) a žalovaná medzi sebou uzatvorili zmluvu o pripojení podľa zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že ST bude žalovanej
poskytovať dohodnuté/ aktivované služby a žalovaná bude dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky,

najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe faktúr, ktoré mu ST vystaví. ST
žalovanej celkovo 4 faktúrami z tohto jednou čiastkovou faktúrou, vyúčtoval poplatky za poskytnuté
služby v celkovej sume 233,12 Eur, ktoré žalovaná neuhradila. Následne jej ďalšou faktúrou vyúčtoval
zmluvnú pokutu v sume 182,49 Eur.

25. Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za

poskytnuté služby je dôvodná a preto žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu 233,12 Eur. Súd
zároveň v súlade s § 517 OZ zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške,
keďže nezaplatením jednotlivých pohľadávok riadne a včas, sa dostala do omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Preto v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.

26. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

27. Možno konštatovať, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali
a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva
v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou
zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť
pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne

ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že
ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

28. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia sumy 182,49 Eur titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne zmluvnej

pokuty uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná
podľa ust. § 544 až 545a OZ zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy,
pričom jej základ bol dojednaný vo výške 200,- €. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne
ponižuje. Zabezpečený záväzok v podobe základného paušálu predstavoval 199,7976 € (24 x 8,3249
€) ako aj zabezpečený záväzok doplnkovej časti mesačného poplatku vo výške 100,08 € (24 x 4,17

€). Podľa názoru žalobcu preto dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške
zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody.

29. Vykonaným dokazovaním listinou súd zistil, že podľa bodu č. 3. Dodatku, ZÁVÄZOK VIAZANOSTI:

Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku
(ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte
využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by
viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej
len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom,

ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti;
b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu
Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom
do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy;

(ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli, že
porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT,
ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe

tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v
bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku
viazanosti je suma špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa
tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná
podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia

doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena
a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok

viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik
je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého
bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej
pokuty.

30. Súd predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti. Súd zároveň
konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52a
násl. Občianskeho zákonníka.

31. Súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač dodatku k zmluve bez možnosti voľby

jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bude 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„dodatok“) .

32. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - dodatku

zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by právo takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník
zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a
dojednaníustanovenýchvzmluve,všeobecnýchpodmienkachacenníku,minimálneichnemôževylúčiť.

Táto skutočnosť vyvracia aj neustále žalobcom opakované tvrdenia, že žalovaný mal možnosť voľby
zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je
len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Žalobca vôbec nepreukázal opak
v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne
dojednanú podmienku.

33. Súd považuje za nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia §544
ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

34. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta
je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá
nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s
ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa
ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na

trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú
prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo
vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná
pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnejzmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre
posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej
neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Napriek uvedenému súd ďalej

dodáva.

35. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov
s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa

neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl.
6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie

Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

36. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo
svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

37. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu či jeho právneho predchodcu už
opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k.
25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci

sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.20116 . Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej
kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri
neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie
pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý
na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných

podmienok uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej
republikyvrozhodnutíč.k.IV.ÚS55/2011-19zodňa24.02.2011vyslovil,žepokiaľjezmluvnápodmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom.

38.SúdvtomtoprípadepririešenívecipoukazujeajnarozhodnutiaazáveryESĽPvyslovenévsúvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na

systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie
a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže
byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal,
č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej

“povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie
kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť
štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných)rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania,
č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia
súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru

a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé
súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za
súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je

princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne
jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva
pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene

odlišný.

39. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na žalobcom citované spisové značky rozhodnutí
iných okresných súdov súd považoval na nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej
činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou

došlo k dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu žalobcu na rozhodnutia iných
súdov, resp. senátu rovnakej inštancie, súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by bolo
zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

40. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

41. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

42. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, sa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

43. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

44. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

45. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) OZ, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie

splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

46. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

47. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci
v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a
zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis).
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet

podnikania(viďvýpiszObchodnéhoregistranaspoločnosťnavrhovateľaavymedzenýpredmetčinnosti)
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúvvznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti
ochrany spotrebiteľa.

48. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

49. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti

odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

50. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy

získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

51. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície

„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

52. Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že

znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,

že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 200,- €, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

53. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,

že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby
(ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže
nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a
prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javiavýrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

54. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,

deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.
Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod
“nedodržaní zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia

zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

55. V danom prípade možno súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v
prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z
telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,

dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú
by inak odviedol štátu na dani.

56. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník-predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Súd
opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

57. Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty poukazuje aj na samotnú žalobcom stanovenú definíciu pojmu
„záväzok viazanosti“ ktorého porušením vzniká žalobcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej
pokuty. V zmysle bodu 3 Dodatku porušením záväzku viazanosti je : a) výpoveď Zmluvy Účastníkom,

ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti;
b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy
počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po
splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. V danom prípade platí

dôvod uvedený pod písm. c). Predmetný dôvod spočívajúci v „nezaplatení ceny za poskytnuté Služby
Účastníkom“ vytvára neúmerne široký diapazón akýchkoľvek služieb ktoré sa žalobca ako operátor
rozhodne žalovanému ako účastníkovi poskytnúť. V uvedenom kontexte je potrebné rozlíšiť medzi
„aktivovanou službou“ tak ako ju aktivovať účastník žiadal v samotnej zmluve o poskytovaní verejných
služieb a „poskytnutou službou“, ktorú podnik účastníkovi poskytne či aktivuje bez jeho vôle alebo

klamlivou obchodnou praktikou. Je teda neúmerné aj v prípade neuhradenia takto poskytnutej služby
ktorú účastník ani nežiadal a ani ju nepotreboval konštatovať porušenie záväzku viazanosti a následný
vznik práva podniku na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uvedené výrazne znevýhodňuje
spotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekitakomtomenejvýznamnom„porušeníviazanosti“
uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v degresívnej výške, ktorá je v úvode vzniku viazanosti

značne vysoká. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na takzvané „akciové bezplatné služby“ ( v
danom prípade služba Magio GO), ktoré podnik účastníkovi na isté obdobie poskytne so 100 % zľavou,
teda vyvolá u účastníka jej aktivovanie bez ohľadu na potrebu jej použitia, avšak zľava je platná
len napríklad počas 3 zúčtovacích období od jej aktivácie, pričom po uvedenom čase nedochádza upodniku k automatického ukončeniu poskytnutia takejto služby, ale následnému účtovaniu poplatkov za
jej využívanie účastníkom.

58. Súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu,
najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal by rolu

určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s
aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

59. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k

nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení
OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej
povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v
§ 545aOZ.

60. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne
tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín

CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd
záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

61. Hoci súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-právnych
vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov, nezistil
okolnosti, ktoré by súd prinútili zmeniť názor ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach s obdobnými
nárokmi a názor vyslovený nadriadenými súdmi napríklad ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej
pokute a preto žalobcovi nepriznal žiadne nároky z neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných

zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute.

62. Z uvedených dôvodov súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu v časti o zaplatenie
sumy 182,49 Eur titulom zmluvnej pokuty zamietol.

63. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
65. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 56 % a žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 44 %.
Čistý pomer úspechu žalobcu tak predstavuje iba 12 %
66. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
67. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

68. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.69. O trovách konania súd rozhodol v súlade s cit. zák. ust. tak, že pomer úspechu a neúspechu medzi
sporovými stranami bol v zásade rovnaký. Z uvedeného dôvodu, žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.