Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114228651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, reg. č.
542 097 902, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713,
v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO:
47 234 547, proti žalovanému - S. S., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom P. XXX/XX, Y. J. I., o zaplatenie
299,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

2C/409/2014-65 zo dňa 20.4.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa domáhal
žalobca voči žalovanému zaplatenia sumy 299,20 eur s úrokmi vo výške 42,04% ročne z dlžnej úverovej
istiny 235,21 eur od 16.9.2011 až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
260,50 eur od 16.9.2011 do zaplatenia a trov konania. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu

trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný dňa 20.10.2010 uzavrel s CETELEM
Slovensko a.s. Bratislava (právny predchodca žalobcu) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 468,90 eur na financovanie kúpy
spotrebného tovaru u predajcu uvedené v úverovej zmluve. Žalovaný napriek dohodnutým úverovým
splátkam uhradil do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 319,24 eur. V priebehu konania

súd zistil, že pôvodný žalobca (veriteľ) - obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zanikol
ku dňu 1.7.2016 z dôvodu zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, z tohto dôvodu
s poukazom na § 64 CSP pokračoval súd v konaní s označeným subjektom ako právnym nástupcom
pôvodného žalobcu (viď uznesenie OS sp. zn. 2C/409/2014-56 dňa 3.4.2017).

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu dňa 8.12.2011 odstúpil od

úverovej zmluvy, pričom oznámil žalovanému, že splatnosť celého úveru nastala dňom 15.9.2011,
oznámenie žalovaný prevzal 13.12.2011 (súd odkazuje na listinný dôkaz na č.l. 9 spisového materiálu).
Súd vychádzajúc z toho, že peňažný nárok je uplatnený zo spotrebiteľského právneho vzťahu
založenéhospotrebiteľskouzmluvou,vykonalexoffoprieskum,činiesúpohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveru premlčané (postupoval v rámci ex offo prieskumu podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).

4. Z dôvodu odstúpenia pôvodného žalobcu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval časť
nesplateného úveru ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu. Z odstúpenia
od úverovej zmluvy - predžalobná upomienka zo dňa 8.12.2011 pre súd nepochybne vyplynulo, že
žalobca vyzval na splatnosť celého úveru dňom 15.9.2011. Žalobu na súd žalobca doručil dňa 2.9.2014.
Vychádzajúc z § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobcovi uplynula lehota na

podanie žaloby najneskôr 15.9.2013, a pokiaľ žalobu podal dňa 2.9.2014, stalo sa tak po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty, preto peňažný nárok na sumu 299,20 eur nie je možné mu priznať.

5. Otázku náhrady trov prvoinštančného konania súd posudzoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP, síce
konštatoval plný úspech žalovaného v spore, táto úspešná strana sporu si však náhradu trov konania
neuplatnila.

6. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní poukazoval najmä, že žalobou
sa domáha voči žalovanému zaplatenia 299,20 eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške
42,04% ročne zo sumy 235,21 eur od 16.9.2011 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,50%
ročne zo sumy 260,50 eur od 16.9.2011 až do zaplatenia, titulom neuhradených záväzkov žalovaného

zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej dňa 20.10.2010, na základe ktorej žalovanému
bolposkytnutýúvervovýške468,90eurnafinancovaniekúpyspotrebnéhotovaruupredajcuuvedeného
na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou
11 mesačných splátok vo výške 52,10 eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2010. Na úver žalovaný
zaplatil iba časť - sumu 319,24 eur.

7. Dňa 15.9.2011 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh
žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Dlh žalovaného z úverovej zmluvy ku dňu
zúčtovania do právneho vymáhania, t.j. ku 2.12.2011 predstavoval sumu v celkovej výške 299,20
eur, pozostávajúcu zo sumy 235,21 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 25,29 eur z

titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 38,70 eur z titulu dlžných nákladov spojených so zaplatením
pohľadávky.

8. Nesúhlasí s konštatovaným záverom súdu o premlčaní peňažného nároku, prijatý na tom základe,
že súd považoval predžalobnú upomienku zo dňa 8.11.2012, ktorou vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej sumy vo výške 299,20 eur za odstúpenie od úverovej zmluvy a následne uzavrel, že mu lehota
na podanie žaloby uplynula najneskôr 15.9.2013 a pokiaľ doručil žalobu súdu dňa 2.9.2014, stalo sa
tak po márnom uplynutí lehoty. V tejto súvislosti zdôrazňuje odvolateľ, že z listiny zo dňa 8.12.2011,
označenej ako „odstúpenie od úverovej zmluvy - predžalobná upomienka“ je zrejmé, že žalovanému
predmetnou listinou oznámil splatnosť úveru, ktorá nastala v celom rozsahu 15.9.2011. Súčasne

predmetnou listinou vyzval žalovaného, aby uhradil dlžnú čiastku 299,20 eur, lebo inak bude nútený
vymáhať predmetnú pohľadávku súdnou cestou. Z obsahu predmetnej listiny jednoznačne vyplýva, že
sa nejedná o odstúpenie od úverovej zmluvy, ale o predžalobnú výzvu, ktorou sa snažil vyhnúť súdnemu
konaniu. Na predmetnú predžalobnú výzvu žalovaný nereagoval, čo malo za následok podanie žaloby.

9. Podľa odvolateľa predmetnú listinu mal súd posúdiť v zmysle § 124 CSP podľa jej obsahu a nie podľa
formy. Keďže tak nepostupoval, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil.

10. Žalobca tvrdí, že dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, v priebehu konania riadne

označil a založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu z § 132 ods. 1 CSP. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predžalobná
upomienka s dokladom o doručení, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového
prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, plán amortizácie a potvrdenia o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a o prijatých platbách (všetko založil do súdneho spisu počas konania) sú plnohodnotnými

dôkazmi podporujúce jeho skutkové tvrdenia.11. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov odvolateľ vyslovil názor, že mu mal súd priznať žalovaný
nárok v celom rozsahu, domáha sa preto zrušenia rozsudku a žiada vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)

proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

14. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, založený uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere dňa 20.10.2010 medzi pôvodným veriteľom (právny predchodca odvolateľa) a

žalovaným, následne ani tú skutočnosť, že v predmetnom právnom vzťahu vystupoval žalovaný v pozícii
spotrebiteľa. Odvolateľ nenamietal ani postup súdu v otázke vykonania ex offo prieskumu premlčania
z pohľadu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) odvolaciemu prieskumu podrobil rozsudok
okresného súdu v odvolateľom namietanej podstatnej otázke, či správne okresný súd listinný dôkaz

pripojený žalobcom pre účely súdneho konania (na čl. 19 spisu), označený ako „odstúpenie od úverovej
zmluvy - predžalobná upomienka“ kvalifikoval ako „odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy“ a následne
či správne kvalifikoval uplatnený peňažný nárok ako bezdôvodné obohatenie a či sa nárok premlčal v
subjektívnej premlčacej dobe.

15. Krajský súd dáva za pravdu odvolateľovi, že podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje
podľa jeho obsahu. Tak sa stalo aj v súdenej veci, keďže okresný súd žalobcom namietaný listinný dôkaz
správne podľa obsahu hodnotil aj ako odstúpenie od úverovej zmluvy. Predmetnú listinu pripravoval,
koncipoval dodávateľ, vo svojej podstate listina obsahuje dva jednostranné úkony právneho predchodcu
žalobcu adresované žalovanému - dlžníkovi. Listina obsahuje úkon odstúpenia od úverovej zmluvy a

aj predžalobnú výzvu. O tom, že obsahom listiny je aj odstúpenie od úverovej zmluvy, svedčí nielen
označenie prípisu, ale aj ďalšia obsahová časť, v ktorom sa uvádza, aby „v prípade, že žalovaný
nesúhlasí s riešením sporu na rozhodcovskom súde, svoj nesúhlas má zaslať na adresu žalobcu do 30
dní od doručenia tohto odstúpenia“. Z toho vyplýva, že predmetným podaním pôvodný veriteľ ( dodávateľ
služby ) sledoval nielen mimosúdne plnenie peňažného nároku žalovaným, ale aj odstúpil od úverovej

zmluvy ku dňu 15.9.2011, ktorý deň označil ako deň splatnosti dlhu v celom rozsahu. V dôsledku
odstúpenia od zmluvy už sa nemôže jednať o peňažný nárok zo zmluvy, ale o bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Hmotnoprávna norma - Občiansky zákonník v
§ 107 ods. 1, 2 zakotvuje v prípade bezdôvodného obohatenia tzv. kombinovanú premlčaciu dobu,
dvojročnú subjektívnu, trojročnú objektívnu. Tieto lehoty začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. V

súdenom prípade dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť prvý deň
po vyhlásení splatnosti dlhu, t.j. od 16.9.2011, uplynula najneskôr 16.9.2013. Preto ak žalobca podal
žalobu u súdu 2.4.2014, správne to konštatoval okresný súd, že sa tak stalo po márnom uplynutí lehoty
(dvojročnej subjektívnej premlčacej doby). Žalovaná istina vo výške 299,20 eur je tak premlčaná. Z
premlčanej istiny nepatrí žalobcovi ani nárok na jej príslušenstvo.

16. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu má oporu v
aplikovanom procesnom ustanovení - § 255 ods. 1 CSP.

17. Keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, voči nemu by mal žalovaný (úspešný v

odvolacom konaní v celom rozsahu) nárok na náhradu trov. Z obsahu spisu ale nevyplynulo, že by boli
vznikli žalovanému v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu trovy v odvolacom konaní. Zohľadňujúc
konštatovanú situáciu úspechu/neúspechu sporových strán, krajský súd podľa § 396 ods. 1 O.s.p. v
spojenís§255ods.1O.s.p.nepriznalžiadnejzostránsporunároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.