Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210158
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414210158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. Gabriela
Pilhovičová - KOREKT so sídlom Turecká 24, Nové Zámky, IČO: 43 282 580, zast. : Mgr. Ladislav
Poloma, advokát so sídlom Turecká 24, Nové Zámky, proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. 3, D. R., zast. Mgr. Jozef Vida, advokát so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, o zaplatenie
1.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k.
9C/181/2014-173 zo dňa 12. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 1.600,-euro s príslušenstvom titulom neuhradenej provízie a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §§ 774, § 775 , § 776
OZ a § 517 ods. 1 OZ.

1.2. Konštatoval, že v danom prípade ide o vzťah vyplývajúci z ustanovení § 774, 775 a 776 OZ
a žalobkyňa nepreukázala uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy. Jej tvrdenia a navrhnuté dôkazy
nepreukázali nad akúkoľvek pochybnosť ňou tvrdené skutočnosti a nevyvrátila obranu žalovaného, ktorý
popieral existenciu a obsah sprostredkovateľskej zmluvy.

1.3. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu uzavrel, že žalobkyňa
neodstránila dostatočným spôsobom svoje rozporné tvrdenia, ktoré prezentovala v žalobe a

výpovediach, ktoré korigovala čiastočne prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 04. 04.
2017, keď uznala, že v žalobnom návrhu uviedla dátum uzatvorenia zmluvy 11. 11. 2013 a dátum
prvej obhliadky nehnuteľnosti 18. 11. 2013 a vo svojej výpovedi uviedla iné dátum. Tieto rozpory
opravila ústne vo svojej výpovedi dňa 11. 02. 2015 ako chybu v písaní, spôsobenú svojím právnym
zástupcom tvrdiac, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 26.11.2013 a v ten istý deň bola aj prvá obhliadka
nehnuteľnosti v jej prítomnosti, čo potvrdili svedkovia. Odstránenie tohto rozporu však nemá takú právnu
silu, aby ďalšími dôkazmi vyvrátila obranu žalovaného a jednoznačne preukázala platné uzatvorenie

sprostredkovateľskej zmluvy. Neodstránila rozpory týkajúce sa termínov obhliadok nehnuteľností a ani
rozporvoveľkostivýmerynehnuteľnosti,ktorámalabyťpredmetomsprostredkovateľskejzmluvy.Právny
zástupca žalobkyne v tomto smere argumentoval tým, že pri predaji v realitných kanceláriách záujemca
presne neurčí, v akej výmere chce nehnuteľnosť predať, uvedie určitú výmeru, ale nehnuteľnosť samôže predať aj v inej výmere. Žalobkyňa vedela, že bude potrebné vypracovať geometrický plán,
pretože záujemca mal záujem o väčší pozemok, avšak pre špekulatívne konanie žalovaného k predaju
nedošlo. Neodstránila rozpor v základe provízie, keď v žalobe uviedla výpočet z odhadovanej predajnej

ceny a následne z kúpnej ceny. Právny zástupca žalobkyne k tomu uviedol, že mal za to, že
žalobkyňa opakovane vo svojej výpovedi tvrdila, že výška dohodnutej provízie za sprostredkovanie
predaja predmetnej nehnuteľnosti bola 4 % z predajnej ceny 42.000,- eur a na tomto svojom tvrdení
nič nezmenila. Uznal, že počas pojednávaní žalobkyňa o obvyklej provízii svojej realitnej kancelárie
uvádzala 4 %, avšak vždy tvrdila, že dohodnutá provízia v danom prípade boli 4 %. Mal za to, že

pokiaľ ide o pokus tvrdiť niečo iné, ide zrejme o nepochopenie tvrdení žalobkyne v tomto smere.
Taktiež žalobkyňaneodstránilarozporyvovýpovediachsvedkov,ktoréjednoznačnenepotvrdzujúdátum
uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy a obhliadok. Žalovaný v priebehu celého konania poprel, že by
bolvkanceláriiužalobkyniažesňouuzatvorilsprostredkovateľskúzmluvu.Uviedol,žeocelejzáležitosti
jednal so svedkom M. A., ktorý sa ho niekedy v novembri opýtal, či ešte predáva pozemok, a keď mu
kladneodpovedal,odišiel.Svedokakozamestnanecrealitnejkanceláriepotvrdil,žesprostredkovateľskú

zmluvu so žalovaným neuzatvoril, pretože sa poznali od detstva. Ani tieto skutočnosti ale preukázané
neboli.

1.4. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa po rozhodnutí odvolacím súdom nedoplnila dokazovanie
na skutočnosti, ktoré by jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázali dôvodnosť jej nároku,

súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že žalobkyňa iba korigovala svoje tvrdenia prostredníctvom právneho
zástupcu v písomnom podaní zo dňa 04. 04. 2017, čím ale neodstránila doterajšie rozpory. K možnej
zaujatosti svedkov, s poukazom na ich pracovnú a finančnú prepojenosť so žalobkyňou súd prvej
inštancie konštatoval, že bežne súkromné kancelárie pracujú aj s rodinnými príslušníkmi a ide o bežnú
prax v podnikaní a obchodovaní, preto nevzhliadol dôvod, pre ktorý by ich nemal k veci vypočuť a na

základe toho posúdiť nárok žalobkyne a vyvodiť z neho právne následky. Danú vec neposudzoval v
režime spotrebiteľskej zmluvy, pretože považoval za dôležitejšie posúdiť, či sprostredkovateľská zmluva
spĺňa zákonom stanovené podmienky podľa Občianskeho zákonníka; pokiaľ by ju aj posudzoval, mal
za to, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a keďže žalobu zamietol, riešenie tejto
otázky nebolo právne významné.

1.5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného, že nebol
definovaný predmet sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mal žalovaný uzavrieť so žalobkyňou a
žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala nad všetky pochybnosti uzatvorenie riadnej
sprostredkovateľskej zmluvy so žalovaným. Mal za to, že iba sprostredkovanie príležitosti uzavrieť

zmluvu o predaji nehnuteľnosti nemôže byť považované za sprostredkovateľskú zmluvu, a to nielen pre
chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi obstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu a uzavretím zmluvy medzi
záujemcom a treťou osobou, ale aj z dôvodu, že sprostredkovanie musí mať pracovný charakter a nie
špekulatívnu povahu. Žalobkyňa nepreukázala, že sa pričinila o to, že spoločnosť T&C Logistic s.r.o.
zmenila svoj pôvodný postoj a nakoniec sa rozhodla uzavrieť zmluvu o predaji nehnuteľnosti výlučne

so žalovaným, ale cez inú realitnú kanceláriu, ktorú tiež žalovaný neoslovil. Právne významná bola
výpoveď svedka Gogoľu, že k dohode medzi žalovaným a žalobkyňou, tak ako to tvrdila žalobkyňa
a svedok M. A. nedošlo, pretože pri prvej obhliadke nehnuteľnosti sa všetci rozišli s tým, že kúpa sa
nebuderealizovať,lebozáhradamalaibavýmeru460m2,pričomzáujemcamalzáujemoväčšiuvýmeru
pozemku. Ku kúpe došlo až potom, keď si svedok, resp. záujemca, pán B., v rámci svojej spoločnosti

dal vypracovať geometrický plán a zabezpečil doklady potrebné ku kúpe nehnuteľnosti o výmere 594
m2 a nie 460 m2, ktorá nebola a ani nemohla byť predmetom sprostredkovania predaja, nakoľko už bola
zameraná geometrickým plánom spoločnosti T&C Logistic s.r.o. S prihliadnutím aj k týmto dôvodom súd
uzavrel, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepričinila o uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným a tým,
že žalovaný jednal výlučne iba so zástupcom spoločnosti T&C Logistic a nie so žalobkyňou, nemohla

tvrdiť, že uzavrela zmluvu o sprostredkovaní predaja so žalovaným.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100
%, ktorý mal vo veci plný úspech, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Dôvodila tým, že v konaní dostatočným spôsobom
preukázala jednak uzavretie samotnej zmluvy ako aj jej obsahové náležitosti. Je nepochybné, žemedzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 26.11.2013 k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorej
predmetom bolo obstaranie predaja definovanej nehnuteľnosti za dohodnutých podmienok. Súd sa
podľa jej názoru nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalobcu, ktorý nikdy nepopieral, že v žalobnom

návrhu je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy 11.11.2013 a dátum prvej obhliadky nehnuteľnosti
18.11.2013 avšak vo svojich ďalších výpovediach a podaniach už konzistentne uvádza ako dátum
prvej ohliadky len 26.11.2013. Uvedené rozpory v dátumoch riadne vysvetlila ako chybu v písaní. )
podobný prípad ide aj v ďalších skutočnostiach vytýkaných súdom ako nezrovnalosti (výška dohodnutej
odmeny, rozpory vo výpovedi svedkov). Súd sa v rozsudku zaoberal údajnými rozpormi vo výpovediach

svedkov, avšak všetky tieto „rozpory“ sú pre výsledok celého konania nepodstatné. Súd mal skôr
poukázať na to, že všetci svedkovia sa zhodli na skutočnosti, že 26.11.2013 došlo medzi žalobcom
a žalovaným k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti za dohodnutých podmienok,
ktoré taktiež svedkovia popisujú zhodne. Nesúhlasila s výkladom a definíciou sprostredkovateľskej
zmluvy tak ako ju podáva žalovaný. Zmluva obsahovala všetky náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy
v zmysle § 774 OZ a to a) určenie zmluvných strán, keď žalobca vystupuje ako sprostredkovateľ a

žalovaný ako záujemca, b) predmet, ktorým je sprostredkovanie, obstaranie, nájdenie tretej osoby,
teda záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, čo žalobca v priebehu konania bez akýchkoľvek pochybností
preukázal a c) odmena, ktorej výška bola 4 % z kúpnej. Súd považuje určenie nehnuteľnosti za jednu
z náležitostí zmluvy; z vyššie uvedeného výpočtu zákonom predpísaných náležitostí je zrejmé, že
tomu tak nie je. Žiadny záujemca pri predaji nehnuteľnosti v realitnej kancelárii nepoužíva termín, že

nepredáva parcelu x zapísanú na LV o výmere yo, ale predáva rodinný dom, pozemok a podobne.
Tak isto to bolo aj v tomto prípade. Žalovaný predbežne odkrokovaním ukázal pozemok, ktorý chcel
predať a nakoľko uvedené nekorešpondovalo s parcelami, mal za to, že bude potrebné vyhotoviť
geometrický plán, čo tvrdila od počiatku. Nesúhlasila s tým, že nepreukázala, že sa pričinila o predaj
nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy je obstaranie partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu,

že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví
uzavretie zmluvy. Tým sa úloha sprostredkovateľa skončí. Pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen
to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to
pričinením sprostredkovateľa. Je zrejmé, že žalovaného s kupujúcim zoznámila a vykonávala aktívnu
činnosť vedúcu k obstaraniu predaja predmetnej nehnuteľnosti (vyhľadávanie potencionálnych kupcov,

obhliadky a pod.). Upozornila žalovaného, že na zamýšľaný predaj bude potrebné vykonať ešte ďalšie
kroky (geometrický plán, kúpna zmluva a pod.) avšak na nich sa pri uzavretí zmluvy so žalovaným
nedohodli a neskôr kvôli špekulatívnemu konaniu žalovaného ich už nemala ako vykonať. Námietka
súdu, že nepreukázala, že sa pričinila o predaj nehnuteľnosti preto neobstojí a je nepochopením právnej
úpravy sprostredkovateľskej zmluvy.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Po zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie Krajským súdom v Nitre neboli vykonané žiadne dôkazy pred súdom
prvej inštancie, ktoré by mohli viesť k zmene právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v bode
11 uznesenia číslo 8Co/49/2016-142 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala nad akúkoľvek

pochybnosť uzavretie zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Výpovede svedkov považoval za
účelové, keď zrejme nerátali s tým, že pre objektívnu prekážku na jeho strane - z dôvodu zdravotného
stavu - čo preukázal lekárskym potvrdením, sa nemohol dostaviť do ich kancelárie na Tureckej ulici
na prvom poschodí, kde podľa tvrdenia svedkov mala byť uzavretá údajná zmluva. Má problémy so
samotnou chôdzou, čo vyústilo aj do jeho operačného zákroku. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

svojich tvrdení.

4. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362

ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.600,- eur s
príslušenstvom, ktorý nárok odvodzovala od sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mala so žalovaným
ústne uzatvoriť v jej kancelárii dňa 11. 11. 2013, resp. ako následne uvádzala dňa 26. 11. 2013,
keď tvrdila, že sa v dátume pomýlil jej právny zástupca. Žalovaná suma mala podľa jej vyjadrenia na
pojednávaní predstavovať časť odplaty dohodnutej vo výške 4% z kúpnej ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť
predala; (teda zo sumy 42.000,- euro ) mala nárok na zaplatenie 1.680,- ale žiadala len 1. 600,-

Euro, poznámka odvolacieho súdu), pričom v žalobe uvádzala, že provízia bola dohodnutá vo výške
4 % z odhadovanej predajnej ceny. Zmluva sa mala týkať sprostredkovania predaja nehnuteľnosti
žalovaného, parcely registra „C“ č. XXXX, o výmere 594 m2 - záhrady, zapísanej na LV č. XX, v kat.
úz. D. R..

8. V danej veci súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom z 21. 09. 2015 č. k. 9C/181/2014-109
tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.600 eur s 5,25% úrokom z omeškania
ročne od 07. 05. 2014 a titulom náhrady trov konania 96 eur súdny poplatok a 507,96 eura trovy
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu. Mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili
ústnu sprostredkovateľskú zmluvu, v ktorej sa dohodli na kúpnej cene pozemku 40.000,- eur a

provízii 4% z kúpnej ceny a žalovaný nespochybnil, že žalobkyňu požiadal o sprostredkovanie predaja
prostredníctvom M. A. a nepreukázal, že odstúpil od uzatvorenej zmluvy.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie majúc za to. že žalobkyňa, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, nad akúkoľvek pochybnosť

nepreukázala, že dňa 26. 11. 2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní predaja záhrady
žalovaného o výmere 594 m2, zapísanej na LV č. XXXX a že dohodli províziu 4% z kúpnej ceny s
ohľadom aj na rozporné tvrdenia žalobkyne a svedkov o dátume uzatvorenia zmluvy, základe provízie,
termínoch ohliadok, dní, kedy mal žalovaný byť v kancelárii, nevysvetlené zostalo, prečo ak v roku 2008
uzatvoriliústnuzmluvu,vroku2013uzatváralinovúsprostredkovateľskúzmluvuaakýbolobsah zmluvy.

Rozporné tvrdenia súd prvej inštancie neodstraňoval a v rozhodnutí nevysvetlil svoj myšlienkový postup
a úvahy, na základe ktorých, napriek uvedeným nedostatkom pri zisťovaní skutkového stavu uzavrel,
že došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami sporu dňa 26. 11. 2013 a dohode
o výške provízie a kúpnej cene.

10.Následnepreskúmavanýmrozsudkomsúdžalobuzamietol,pretožežalobkyňaneodstránilavytknuté
rozpory a nedoplnila dokazovanie na skutočnosti, ktoré by jednoznačne a nad všetky pochybnosti
preukázali dôvodnosť jej nároku.

11. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie, že žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, že so žalovaným uzatvorila sprostredkovateľskú
zmluvu o obstaraní predaja jeho nehnuteľnosti za odmenu 1.600,- Eur. Odvolací súd zotrváva na
svojich doterajších záveroch vyslovených v predchádzajúcom rozhodnutí, že žalobkyňa nad všetky
pochybnosti nepreukázala uzatvorenie zmluvy a keďže vytknuté rozpory neodstránila, súd dôvodne
žalobu zamietol. K odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd dodáva, že nesúhlasí s odvolateľkou, že

rozpory vo výpovediach svedkov sú pre výsledok celého konania nepodstatné, pretože sa všetci zhodli
na skutočnosti, že 26.11.2013 došlo medzi ňou a žalovaným k uzavretiu zmluvy. Žalovaný v priebehu
celého konania, už od prvého úkonu, ktorý mu patril (odpor) namietal dôvodnosť žalovaného nároku,
tvrdil, že nikdy so žalovanou žiadnu zmluvu neuzatvoril, že nebol u nej v kancelárii a ani nemohol byť,
pretože prezlý zdravotnýstavnemoholvyjsťna1.poschodie.Tvrdil,ževnovembri2013ho naulicipred

domom oslovil M. A., ktorého poznal a pýtal sa, či má ešte na predaj pozemok. Keď povedal, že má, J.
A. odišiel a o niekoľko dní prišiel k nemu aj s p. B. na obhliadku. S ohľadom na tieto tvrdenie žalovaného
žalobkyňu zaťažovala povinnosť v prvom rade preukázať, že so žalovaným uzatvorila spornú zmluvu o
sprostredkovaní, pretože iba v tom prípade by mohol byť jej nárok dôvodný. Zaťažovala ju povinnosťpreukázať, že sa so žalovaným dohodli, že sprostredkuje predaj jeho nehnuteľnosti a na akej výške
provízie sa dohodli. Tvrdenia žalobkyne sa rozchádzali nielen v dátume uzatvorenia zmluvy, ale aj v
základe provízie; odvolací súd nevylučuje, že k rozporom došlo v dôsledku omylu, ako tvrdí, žalobkyňa,

ale rozporné a nepresvedčivé boli aj výpovede svedkov napr. o dni, kedy mal byť žalovaný prítomný v
kancelárii žalobkyne, o tom, či sa dohodli na cene a provízii ( na ktoré odvolací súd poukázal vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí), ktorí boli so žalobkyňou aj rodinne a záujmovo prepojení, čo samé o sebe
vedie k tendencii spochybňovania vierohodnosti ich tvrdení. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že by
ich len pre ich príbuzenské a pracovné vzťahy nemal vypočuť považuje odvolací súd za nenáležité; v

zrušujúcom rozhodnutí poukázal na tieto väzby žalobkyne a svedkov z dôvodu, aby súd na ne prihliadol
pri posudzovaní a hodnotení ich tvrdení.

12. Rozporné tvrdenie žalobkyne o podstatných náležitostiach zmluvy a svedkov spochybňujú jej
tvrdenia o uzatvorení zmluvy. Nebolo sporné, že žalovaný sa poznal s M. A., ktorý ako živnostník mal
v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností, t.j. aj obstaranie predaja

nehnuteľností a ktorému spomenul, že má na predaj pozemok. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný.
Žalobkyňa tvrdila, že pozemok žalovaného mali v ponuke od roku 2008 a až keď sa ozval záujemca,
mala uzatvoriť so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu. Nevysvetlené z jej strany zostalo, prečo
mala uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu až v roku 2013, keďže ako sama uvádza aj v odvolaní,
predmetom zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu, nájdenie partnera, ktorý chce so

záujemcom uzavrieť zmluvu a zoznámenie budúcich zmluvných partnerov. Žalobkyňa tiež tvrdila, že
dohodli províziu 4% z kúpnej ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť predala, nie je zrejmé, prečo sa domáhala
zaplatenia sumy 1.600, a nie 1.680,- euro (t.j. 4% zo 42.000,-); taktiež tieto skutočnosti uvádzala
rozdielne v žalobe a v priebehu konania. Ak žalovaný prvotne jednal s M. A. a mala byť uzatvorená
ústna zmluva aj za prítomnosti J. A., nie je zrejmé, odkiaľ mal žalovaný vôbec vedieť, že uzatvára

zmluvu so žalobkyňou. Aj vyššie uvedené nevysvetlené skutočnosti spochybňujú tvrdenia žalobkyne o
tom, že v novembri 2013 uzatvorila so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu, preto je bez právneho
významu posúdenie, či zoznámila žalovaného so záujemcom o kúpu nehnuteľností. Z týchto dôvodov
potom závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že sa pričinila o uzatvorenie zmluvy so
spoločnosťou T&C Logistic s.r.o. nie sú správne. Žalobkyňa by najskôr musela preukázať, že uzatvorila

sožalovanýmzmluvu,vktorejsazaviazala,že prežalovanéhoobstarázaodmenuuzatvoreniezmluvya
žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni odmenu, čo nepreukázala. Odvolací súd dodáva, že žalovaný
predložil aj lekársku správu, že jeho zdravotný stav mu v novembri 2013 neumožňoval chôdzu do
schodov a žalobkyňa na tento dôkaz nijakým spôsobom nereagovala, čo rovnako spochybňuje jej
tvrdenia, že vo svojej kancelárii uzatvorila so žalovaným ústnu zmluvu o sprostredkovaní predaja jeho

nehnuteľnosti.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov celého konania
(prvoinštančného a odvolacieho) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).