Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Pc/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117213197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou, v právnej veci navrhovateľa: I. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. X, C., právne zastúpeného JUDr. Martinom Timkom, advokátom so sídlom
Hlavná 23, Prešov, proti odporcovi: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o zvýšenie výživného pre
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 24P/415/2007 zo dňa 12.12.2007 vo vzťahu k navrhovateľovi
tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu na navrhovateľa zo sumy 30 % zo sumy životného minima na
100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc
dňom 01.09.2017 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 21.01.2018 vo výške 350 Eur je odporca p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľovi v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným osobne na podateľni tunajšieho súdu dňa 18.05.2017 sa navrhovateľ domáhal,

aby mu súd priznal zvýšenie výživného od odporcu na sumu 300 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ končí 4 ročné stredoškolské štúdium a od akademického roku 2017/2018 je
prijatý na bakalárske štúdium na FEKT VUT v Brne v študijnom programe Elektrotechnika, elektronika,
komunikační a řídicí technika, v študijnom odbore Automatizační a měřicí technika. Navrhovateľ žije v
spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa ešte stará o 2 maloleté deti a rodina je sociálne odkázaná,
nakoľko matka navrhovateľa opatruje aj ZŤP syna.

2. Odporca vo svojom vyjadrení podanom osobne na podateľni tunajšieho súdu dňa 18.09.2017 požiadal
súd o zamietnutie tak vysokého výživného na navrhovateľa v stanovenej výške 300 Eur. Uviedol, že
v súčasnosti je invalidný dôchodca, poberá 60 % invalidný dôchodok vo výške 253, čo na živobytie
veľmi nepostačuje, nikde nepracuje a s takým postihnutím dlho nevládze pracovať. Ďalej uviedol, že
jeho výdavky sú platenie minimálneho výživného 3 krát 30 Eur, 14,50 Eur na elektriku, internet do 20
Eur, televízia 3,69 Eur, poistné 2,66 Eur, poistné na syna N. 4,88 Eur, dcéru D. 15,50 Eur štvrťročne,
výdavky za varenie obedov sestre 30 Eur, raňajky a večere asi 40 Eur, čo je spolu 2211,23 Eur a zostane

mu 31,77 Eur. Ďalšie výdavky predstavuje ročná domová daň a vývoz smeti vo výške 22 Eur, PZP 65
Eur, drevo na zimu asi 200 Eur. Odporca v závere uviedol, že po rozvode býva v záhradnej chatke na
záhrade svojho pozemku, ktorú po rozvode prerobil na bývanie, takže býva v podmienkach na ktorému vystačuje peňaženka. Z uvedených dôvodov navrhol súdu ponechať minimálnu výšku výživného v
sume 30 Eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a listinnými dôkazmi, a to potvrdením
navrhovateľa o návšteve strednej školy z 22.05.2017, Oznámením vysokej školy o odpustení prijímacej
skúšky z 03.05.2017, rodným listom navrhovateľa, potvrdeniami o príjme odporcu ako aj ďalším
spisovým materiálom. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Na základe rodného listu mal súd za preukázané, že navrhovateľ je synom odporcu.

5. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že návrh podal z dôvodu prijatia na vysokú školu. Uviedol, že je
z piatich súrodencov, z ktorých dvaja sú už plnoletí a samostatní. Mladší brat je postihnutý a mama je
s ním na opatrovateľskom príspevku, ktorý poberá vo výške 290 Eur. V Brne nemá nárok na sociálne
štipendium, za internát tam platí 110 Eur mesačne, obedy 50 Eur, ostatná strava 80 Eur, internet 10 Eur,

kozmetika, hygiena 20 Eur, školské pomôcky 150 Eur, skriptá 20 Eur, spolu okolo 350 Eur mesačne. V
lete za brigády zarobil 1 500 Eur, z čoho zatiaľ platí náklady na štúdium.

6. Z výsluchu odporu súd zistil, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko na to jednoducho nemá.
Uviedol informácie o svojom invalidnom dôchodku ako aj o nákladoch obsahovo totožne s vyjadrením

k návrhu podaného na súde dňa 18.09.2017. Doplnil, že ťažkú fyzickú prácu nemôže vzhľadom na
zdravotný stav vykonávať preto nepracuje ani brigádnicky, nakoľko touto formou sa väčšinou ponúka
ťažká fyzická práca. Odporca uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že poskytuje za finančnú odmenu
ženám možnosť stretávať sa s ním, nie sú pravdivé.

7. Súd zistil, že v rozsudku 24P/415/2007 bola určená vyživovacia povinnosť odporcu voči piatim
maloletým deťom, z toho už dvaja sú samostatne zárobkovo činní, a teda voči Q. C. a R. C. už odporcovi
skončila vyživovacia povinnosť. Zároveň súd zistil (č.l. 31), že odporca nie je evidovaný na úrade práce.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto
povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima.

13. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83 Eur mesačne, ak
ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

14. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie jenevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný. Z výpovede navrhovateľa ako aj z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nástupom na

vysokoškolské štúdium v Českej republike sa mu zvýšili nevyhnutné náklady na život. Súd pri určovaní
výšky výživného zohľadnil okrem nákladov navrhovateľa tak príjem odporcu, ako aj príjem matky
navrhovateľa. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom
deťom. Navrhovateľom požadované výživné vo výške 300,-Eur je podľa názoru súdu nad zárobkové
možnosti a schopnosti odporcu. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov a z výpovede

odporcu, že jeho výdavky sú okolo 221,-Eur, pričom tieto výdavky nepovažoval súd za nadštandardné.
Súd zhodnotil, že momentálne zvýšené výdavky navrhovateľa pokryje zvýšenie výživného na sumu
100 Eur mesačne, čo je podľa názoru súdu suma, ktorá by nemala výrazne zaťažiť rozpočet otca
navrhovateľa a mal by byť schopný uhrádzať takto zvýšené výživné. Pri zvýšení výživného súd prihliadal
nazmenupomerovnastranepovinnéhoajvtomsmere,žeodporcoviodpadlivminulostidvevyživovacie

povinnosti a to voči dvom najstarším deťom. Súd musel zobrať do úvahy aj skutočnosť o schopnosti a
možnosti povinného ako aj skutočnosť, že nie je evidovaný na úrade práce a aj podľa vlastných slov
si vie privyrobiť aj brigádnicky. Opätovne súd uzatvára, že zvýšené výživné na sumu 100 Eur nezaťaží
rozpočet odporcu s poukazom na ubudnutie dvoch predchádzajúcich vyživovacích povinností. Preto súd
návrhu čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti zamietol. Dlžné výživné povolil súd odporcovi zaplatiť

v dostatočne dlhej lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

19. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

21. V zmysle citovaných ust. § 52 C.m.p. a 58 C.m.p. súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.