Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221226
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115221226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore navrhovateľa O.H. U.H., B.. XX.X.XXXX, W.C.Q.,
C. XXX/X, zast. JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Košice, Jantárova 30 proti odporcovi K.C. S.C.,
B.. XX.XX.XXXX, X.H., L. X, zast.splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ľubicou Adamusovou, Bratislava,
Björnsonova 6, o neplatnosť vydedenia a závetu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č.k. 24C/330/2015-127 z 21. júna 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že určil, že vydedenie a závet

X. U., G.. C., B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, B. X. P. W., P. XXXX/X, zomrelej dňa 17.11.2014,
spísaný dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 8/2006, Nz 2729/2006, NCR 1s 2695/2006
u notára JUDr. Petra Varhalíka v Košiciach, sú neplatné, vydedenie v časti, v ktorej došlo k vydedeniu
navrhovateľa a závet v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa ako zákonného dediča. Priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 394,50 € (pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 295 € a zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50
€), ktorú je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Göbla,

advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.8.2015, zmeneným dňa 21.6.2016 domáhal, aby
súd určil, že vydedenie a závet X. U., G.. C., B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, B. X. P. W.,
P. XXXX/X, zomrelej dňa 17.11.2014, spísaný dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N
8/2006, Nz 2729/2006, NCR 1s 2695/2006 u notára JUDr. Petra Varhalíka v Košiciach, sú neplatné,
vydedenie v časti, v ktorej došlo k vydedeniu navrhovateľa a závet v časti, v ktorej došlo k opomenutiu

navrhovateľa ako zákonného dediča, a návrh odôvodnil skutočnosťami, že po smrti jeho starej mamy X.
U., ktorá zomrela dňa 17.11.2014, v rámci dedičského konania vyšlo najavo, že poručiteľka zanechala
vydedenie a závet spísané dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice. Vo vydeďovacej listine vydedila
svoje vnúčatá, teda navrhovateľa a jeho sestru W. U. z dôvodu, že vnuci jej neposkytli pomoc v
starobe a chorobe, hoci je na túto pomoc odkázaná a trvalo o ňu neprejavujú ozajstný záujem, ktorý
by ako potomkovia mali prejavovať. Zároveň závetom odkázala všetok svoj majetok neteri Q. S., nar.
XX.X.XXXX a v prípade, že by sa táto jej smrti nedožila, ustanovila ako náhradného dediča odporcu

- syna svojej netere. Závet: „Za jediného a univerzálneho dediča celého svojho majetku, t.j. vecí
hnuteľných ako aj nehnuteľností, ktoré v čase smrti budem vlastniť, ustanovujem svoju neter Q. S., G.. C.
a v prípade, keby sa táto ustanovená dedička mojej smrti nedožila, ustanovujem za náhradného dediča
celého svojho majetku jej syna (odporcu).“ Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/651/2002súd zistil, že matka navrhovateľa N.. T. U. podala dňa 26.7.2002 návrh na rozvod manželstva s N.. N.
U., B.. XX.X.XXXX. Z odôvodnenia návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že od počiatku manželstva sa
vyskytovali hádky predovšetkým pre nedostatok finančných prostriedkov, ale aj pre žiarlivosť odporcu,

pričom snaha navrhovateľky riešiť vzájomné problémy sa stretávala s neochotou odporcu, ktorý s ňou
ani s deťmi niekedy neprehovoril celé týždne. K vážnemu narušeniu došlo v máji 1999, kedy odporca
stratil zamestnanie. Od tej doby nemá záujem o rodinu, deti, prestal prispievať na domácnosť. Spoločné
úspory ako aj prostriedky zo stavebného sporenia previedol na svoj účet, ktorý využíval len pre svoju
osobnú potrebu bez ohľadu na potreby dospievajúcich detí. Vzhľadom na neustále konflikty s odporcom,

úplne odlišné názory na životné hodnoty a psychické deptanie, sa viac ako pred rokom skončilo aj
manželské spolužitie. Odporca nemá záujem sa zamestnať. Celé dni trávi doma, ale neprejavuje záujem
o domácnosť ani o starostlivosť o mal. deti. Dcéra W. má 17 rokov a navštevuje 2. ročník gymnázia a
syn O. ukončil základnú školu a bol prijatý do 1. ročníka strojníckej priemyselnej školy.

3. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/78/2003 súd zistil, že matka navrhovateľa N.. T. U.Á.

podala dňa 12.3.2003 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom (na čas do rozvodu
manželstva). V návrhu uviedla rovnaké skutočnosti ako v návrhu na rozvod manželstva. Vo veci samej
súd rozhodol po prvýkrát rozsudkom č.k. 21P/78/2003-66 zo dňa 11.6.2003, ktorým mal. deti W.Í. H. O.
zveril do výchovy matky a zo strany otca určil výživné na mal. Katarínu 1.400,- Sk a na mal. Tomáša
taktiež 1.400,- Sk, počnúc od 1.5.2003 do budúcna.

4. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 21P/78/2003-202 zo dňa 24.11.2005, ktorým určil výživné na
každé dieťa vo výške 700,- Sk od 1.1.2002 do 18.8.2002, vo výške 1.400,- Sk od 1.2.2003 do 31.7.2003,
vo výške 700,- Sk od 1.8.2003 do 30.4.2004 a vo výške 1.500 Sk od 1.5.2004 do budúcnosti. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec na výživu detí prispieva rôzne, deti neobdarúva ani pri príležitosti

ich sviatkov. Z dokladu, ktoré otec predložil súdu, bolo zistené, že zaplatil za rozhodné obdobie 36.400,-
Sk na výživnom, pričom podľa rozsudku mal zaplatiť 66.112,- Sk pre obe deti. Proti cit. rozsudku otec
navrhovateľa podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cop/16/2006-223 zo dňa
31.1.2008 bol rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného ako aj o dlžnom
výživnom zrušený a konanie v tejto časti zastavené a to z dôvodu, že otec počas odvolacieho konania,

dňa 14.1.2006 zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a zanikla aj jeho hmotnoprávna
povinnosť platiť výživné.

5. Odporca vypovedal, že závetom ustanovená dedička - jeho matka Q. S. umrela v roku 2011. Jeho
rodina, predovšetkým jeho matka, boli v pravidelnom kontakte s poručiteľkou X. U.. Navštevovali ju

a telefonovali si. Z rozprávania poručiteľky mal vedomosť o tom, že vzťahy s vnúčatami boli mierne
zhoršené ešte pred rokom 2002, čo súviselo predovšetkým s ich matkou a od roku 2002 boli tieto vzťahy
vyslovenezlé.Predtýmbolivzťahymedzinimidobré,chodilivšakknejpostupnestálemenej.Poručiteľka
vravela, že to súvisí s matkou vnúčat, a teda, že zrejme nesmeli alebo nemohli k nej chodiť.

6.SvedkyňaN..T.G.U.,matkanavrhovateľavypovedala,žerozvodovékonanieovplyvnilovlastnevšetky
vzťahy v rodine. Rozvod jednoznačne prispel k zhoršeniu vzťahov. K rozvratu manželstva prispelo
predovšetkým správanie odporcu, jeho verbálne ako aj fyzické útoky, psychické ponižovanie; toto
správanie, ktoré bolo namierené nielen voči nej, ale aj voči deťom. Predtým boli ako normálna rodina, s
babkou sa navštevovali, deti k nej chodili domov po škole. Ona chodievala k nim, keď boli nejaké výročia,

keď sa niečo oslavovali, takmer každý víkend chodili spolu na záhradu na Maši, pomáhali jej, keď to
bolo potrebné, napríklad s ornou pôdou v Barci. Deti mali k nej pekný vzťah. Zlom nastal v dôsledku
incidentu, ktorý sa stal v deň menín jej syna, kedy bol spolu so sestrou babku navštíviť babku. Pri tejto
príležitosti babka nadávala na svedkyňu, že do manželstva ničím neprispela, že sa o nič v domácnosti
nestará, že všetko musí robiť jej syn, že sa o neho svedkyňa riadne nestará, preto dostal infarkt.

7. V konaní nebolo sporné a ani sám navrhovateľ nespochybňoval, že v rozhodnej dobe neposkytoval
poručiteľke pomoc v starobe a chorobe a že o ňu nejavil záujem. Napriek uvedenému však súd po
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uvedené správanie navrhovateľa nebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Vplyv na toto správanie mali objektívne okolnosti a to predovšetkým:

1. vzťahy medzi jeho rodičmi, ktoré ovplyvnili nielen jeho, ale aj poručiteľku, 2. vek navrhovateľa, 3.
správanie samotnej poručiteľky. V prvom rade je potrebné uviesť, že v rozhodnom čase (2002-2006)
bol navrhovateľ vo veku 15 až 19 rokov a poručiteľka vo veku od 74 do 78 rokov. Vykonaným
dokazovaním (obsahom pripojených súdnych spisov) bolo nesporne preukázané, že v rozhodnomobdobí došlo k vyhroteniu manželských vzťahov medzi rodičmi navrhovateľa; títo prestali viesť spoločnú
domácnosť už v roku 2001, návrh na rozvod manželstva bol podaný 26.7.2002 a rozvodové konanie bolo
právoplatne skončené až o tri roky, dňa 20.5.2005. Súd, rozhodujúci o rozvode v rozsudku konštatoval,

že vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo dlhodobo neplnilo svoj
spoločenský účel. O intenzite rozvratu vzťahov medzi rodičmi navrhovateľa svedčia aj súdne spory,
ktoré medzi sebou viedli; okrem konania o rozvod išlo o konanie o predrozvodovej úprave rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, konanie o vylúčenie otca navrhovateľa z užívania bytu, konanie o
úprave práv a povinností manželov k veci patriacej do BSM ( sp.zn. 18 C 651/2002, 21 P 78/2003, 17 C

71/2003, 24 C 382/2003, 13 C 42/2005). Rodičia navrhovateľa podávali jeden voči druhému aj trestné
oznámenia (matka navrhovateľa o fyzických a verbálnych útokoch, otec navrhovateľa pre ohováranie
a pre zadržiavanie osobných vecí), ktoré boli riešené v priestupkovom konaní (spisy Okresného úrad
Košice I sp.zn. VVS-Pr/952/03 a VVS-Pr/1431/03). O tom, ako silno boli ich vzťahy narušené, aká
konfliktná, napätá a stresujúca bola atmosféra v rodine, svedčí aj obsah vyjadrení rodičov navrhovateľa,
ako aj navrhovateľa a jeho sestry v rámci uvedených súdnych a priestupkových konaní. Rodičia

navrhovateľa sa nedokázali na ničom zhodnúť, vzájomne popierali akékoľvek tvrdenia toho druhého.
Súd zdôrazňuje, že pre potreby tohto konania nemá význam zaoberať sa tým, kto alebo čo zapríčinilo
rozvrat manželských vzťahov. S istotou je však možné povedať, že to nebol navrhovateľ.

8. Pre posúdenie dôvodu vydedenia, podľa ktorého potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je podľa ustálenej judikatúry podstatné aj to, či poručiteľ
mal sám záujem stýkať sa s potomkom a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Pasivita poručiteľky
v predmetnej veci potom vedie k vysloveniu pochybností, či poručiteľka skutočne stála o blízky vzťah
s navrhovateľom, či nezáujem navrhovateľa sa jej po citovej stránke skutočne dotýkal a nebol jej
ľahostajný. Pokiaľ poručiteľka nenadviazala s navrhovateľom žiaden kontakt, ťažko sa mohol dozvedieť

ajoprípadnejjejodkázanostinapomocvchorobeastarobe.Jezrejméavlastneajodporcasámpripustil,
že uvedené správanie poručiteľky bolo motivované hnevom na matku navrhovateľa, ktorá podľa jej
názoru zavinila rozvrat manželských vzťahov so synom poručiteľky. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že
navrhovateľ na tom nemá žiaden podiel. Poručiteľka svoj hnev preniesla aj na vnukov, ktorí matku hájili,
hoci pri životných skúsenostiach v jej veku mohla objektívnejšie, s nadhľadom a pochopením, aké by

malo byť vlastné starým rodičom, tento hnev vo vzťahu k vnukom eliminovať a zachovať s nimi dovtedy
budovanú dobrú kvalitu vzťahov, vzhľadom na ich vek im pomôcť v tejto nepochybne náročnej životnej
etape. Je teda zrejmé, že takto aj sama poručiteľka prispela k uvedenému stavu. Čo sa týka vecnej
konkretizácie dôvodov vydedenia, poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že navrhovateľ sa nezúčastnil
pohrebu jej syna (svojho otca) a po jeho úmrtí sa násilne vlámal do jeho bytu a vymenil zámok. K

tomu súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ mal včas vedomosť o tom, že
jeho otec umrel a kedy sa koná jeho pohreb. Tvrdenie navrhovateľa, že o tom nevedel, je vierohodné
vzhľadom na skutočnosti, ktoré nesporne vyplynuli z vykonaného dokazovania. Otec navrhovateľa umrel
dňa 14.1.2006 a navrhovateľ už tri roky nebýval v spoločnej domácnosti s otcom; spolu s matkou a
sestrou sa odsťahovali v dôsledku rozvratu v manželstve a vzájomne spolu nekomunikovali. Pokiaľ sa

po smrti otca vrátili do bytu, ktorý ku dňu jeho smrti nepochybne patril do BSM rodičov navrhovateľa,
toto konanie nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale o realizáciu vlastníckeho
práva k bytu.

9. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že podanie tejto žaloby navrhovateľom predstavuje

zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, zakladajúce jeho dedičskú
nespôsobilosť. Je potrebné dodať, že je irelevantné a bez právneho významu, že poručiteľka takéto
konanie (podanie žaloby o určenie neplatnosti) kvalifikovala ako zavrhnutiahodné konanie proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle, zakladajúce jeho dedičskú nespôsobilosť. Dôvody zakladajúce dedičskú
nespôsobilosť taxatívne vymedzuje zákon a pôsobia ex lege, priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či to

poručiteľvprejavesvojejvôleuvediealebonieasúdnatútonespôsobilosťprihliadazúradnejpovinnosti.

10. Súd citoval § 469 OZ a dôvodil, že konanie namierené proti poslednej vôli poručiteľa nemusí napĺňať
skutkovú podstatu trestného činu, musí však byť zavrhnutiahodné. To znamená, že musí predstavovať
zásah do poručiteľovej vôle alebo proti nej, motivovaný dôvodmi, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými

mravmi. Môže to byť konanie potenciálneho dediča, spočívajúce v psychickom alebo fyzickom násilí,
donútení alebo v podvode, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa ovplyvniť pri zriaďovaní poslednej vôle,
navodiť stav, ktorý nezodpovedá vôli poručiteľa (napr. snaží sa ho ovplyvniť vo svoj prospech alebo mu
bráni prejaviť svoju skutočnú vôľu, bráni mu odvolať, zmeniť alebo zrušiť závet ). Zavrhnutiahodnýmprejavom môže byť aj zatajovanie existencie závetu, zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie
iného závetu. V konaní nebolo preukázané a ani odporca netvrdil, že by sa navrhovateľ dopustil
fyzického alebo psychického násilia alebo podvodu voči poručiteľke, ktorým by ovplyvnil poručiteľku pri

zriaďovaní poslednej vôle. Napokon, z obsahu listiny o vydedení a závetu je zrejmé, že tak ani nemohol
učiniť už len preto, že obe listiny sú v jeho neprospech - navrhovateľa z dedenia vylučujú. Nebolo tiež
preukázané, že by navrhovateľ zatajil existenciu prejavu poslednej vôle poručiteľky, zničil ho, sfalšoval
alebo podvrhol iný.

11. Podanie žaloby o určenie neplatnosti vydedenia a závetu predstavuje realizáciu základného
práva každého občana na súdnu a inú právnu ochranu, zaručeného Ústavou SR, podľa ktorého
každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Prijatie
názoru odporcu by viedlo k absurdnému záveru, v zmysle ktorého by bola možnosť domáhať sa
žalobou určenia neplatnosti vydedenia lebo závetu a konanie o takejto žalobe vylúčené. Navrhovateľ
teda podaním žaloby len realizoval svoje základné právo (a to úspešne), čo nemožno pokladať za

zavrhnutiahodné správanie konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle v zmysle ust. § 469
Občianskeho zákonníka.

12. V podanom odvolaní odporca žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

13. V odvolaní predovšetkým namietal, že pre sporové konanie začaté na základe návrhu podané
odkázanými dedičmi podľa § 175k ods. 1 O.s.p. treba považovať všetkých účastníkov konania v
dedičstve za nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.), a to na oboch stranách sporu. Podľa
uznesenia NS SR 1Cdo/183/2009, ak sa konanie o určenie dedičského práva nezúčastnia všetci
účastníci konania o dedičstve, nemôže byť žalobe vyhovené. Preto je rozsudok nezrozumiteľné.

14. O. i. namietal, že poručiteľka záujem o navrhovateľa prejavovala konkrétnym konaním, ktoré súd
neakceptoval, finančne podporovala svojho syna, a to aj v záujme navrhovateľa a peniaze užívala
aj jeho matka, ktorá vedela o pôžičke od poručiteľky. Po finančnej kríze sa rozpadlo aj manželstvo
navrhovateľových rodičov, nasledovali súdne spory o výživné.

15. Taktiež poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Košice I, č.k. VS-Pr/1431/03/Ta zo dňa
12.12.2003, ktorým bolo zastavené konanie voči otcovi navrhovateľa z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému preukázané. Správny orgán po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výpovede oznamovateľky (matky navrhovateľa) a svedkov

(navrhovateľ bol svedkom) sú rozporuplné, preto rozhodol o zastavení konania. rozporuplných,
protichodných a účelových výpovediach v priestupkovom konaní voči synovi poručiteľky a otcovi
navrhovateľa, ako aj o fyzickom kontakte navrhovateľa voči otcovi vedela aj poručiteľka, čím navrhovateľ
zavinil zhoršenie vzťahov v ich rodine a medzi poručiteľkou a navrhovateľom, napriek jeho veku.
Súd uvádza, že poručiteľka preniesla svoj hnev aj na vnukov, ktorí matku hájili, hoci pri životných

skúsenostiach v jej veku mohla objektívnejšie, s nadhľadom a pochopením tento hnev vo vzťahu k
vnukom eliminovať ... Z čoho je podľa súdu zrejmé, že takto aj sama poručiteľka prispela k uvedenému
stavu. Ako sa uskutočnil rozhovor pred 14 rokmi, v roku 2002, medzi poručiteľkou, navrhovateľom
(navrhovateľ mal vtedy 15 rokov) a jeho sestrou, vypovedal len navrhovateľ a jeho matka, ktorá poznala
rozhovor len sprostredkovane od detí a má tiež záujem na výsledku sporu. Nie je možné vylúčiť, že

práve poručiteľka objektívne hodnotila spornú životnú situáciu a k uvedenému stavu neprispela. Otec
navrhovateľa zomrel 14.1.2006 a testament, vzhľadom na vek poručiteľky a jej zdravotný stav, bol
spísaný 25.1.2006. V testamente sa uvádza, že v deň pohrebu môjho syna (ich otca) sa ani nezúčastnili
pohrebu, ba naopak, po jeho smrti sa násilne vlámali do jeho bytu a vymenili zámok. Medzi smrťou
poručiteľkinho syna a napísaním testamentu je rozdiel jedenásť dní a v testamente sa píše, že po smrti

vymenili zámok, nie po pohrebe vymenili zámok. Takže opäť je tu tvrdenie proti tvrdeniu, či v čase
pohrebu navrhovateľ vedel o otcovej smrti, a to že už tri roky nebýval s otcom, nevylučuje možnosť,
že o pohrebe vedel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby súd rozsudok Okresného súdu
Košice spis. zn. 24C/330/2015 zo dňa 21.6.2016 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

16. Vo vyjadrení navrhovateľa k stanovisku odporcu zo dňa 25.5.2017 poukázal predovšetkým
navrhovateľ, že len pre ozrejmenie, v konaní už opakuje, že pohrebu svojho otca sa navrhovateľ, ani
jeho sestra a ani ich matka nemohli zúčastniť, lebo nikto z rodiny im o tom nepodal správu, nikto ich o
tom neinformoval a dozvedel sa o smrti ich otca až od tretích osôb, aj to s odstupom času. Navrhovateľ ajeho sestra sa do bytu rodičov nevlámali, išlo o byt v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov - manželov,
čiže patril obom rodičom, z toho bytu boli všetci traja vyhodení, mama, dcéra a syn navrhovateľ práve
ich otcom bez zabezpečenia strechy nad hlavou (z trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: ORP-376/1OSV-

K-1-2004 vyplýva, že vyšetrovanie bolo skončené a jeho výsledky sú postačujúce na podanie návrhu na
obžalobu dňa 28.5.2004. Trestné oznámenie na svoju manželku i na svoje deti podal aj N.. N. U.. Pokiaľ
ide o nútené spoločenstvo, tzv. nútené a nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p.
je spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov, ak sa v konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd
nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva. Napr. keď

ide o vyporiadania podielového spoluvlastníctva, netýka sa to dedičských sporov. Pre sporové konanie,
keď návrh podali odkázaní dediči podľa § 175k ods. 2 O.s.p., možno považovať za všetkých účastníkov
konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a to na strane
navrhovateľov tak i na strane odporcov (R/65/3003). Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva
je aj to, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov a 2: práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné,
okrem iného procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to,

že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na to, že by to mohla ovplyvniť
ich vôľa (ide o nútené spoločenstvo vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo i len jedného zo
spoločníkov je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom podľa rozhodnutia NS SR 5Cdo/264/2007).
Aj keď sestra navrhovateľa nie je účastníkom konania, lebo nechce byť, tak aj ona v prípade úspechu

bude dedičom. Navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať trovy konania 394,50 €, t.j. za tri
úkony plus 3x režijný paušál po 8,58 € na účet právneho zástupcu.

17. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

19. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne vec
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

20. Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

21. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

22. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,

ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.23. Odporcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil

správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

25. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

26. Podľa ustálenej súdnej praxe dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho prospech alebo neprospech, zmyslom dôkazného bremena je umožniť

súdu rozhodnutie o veci samej i v takých prípadoch, kde určitá skutočnosť, ktorá je významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, pre nečinnosť účastníkov, a to aj v dôsledku nesplnenia
povinnosti uloženej stranám sporu, nebola vôbec alebo z objektívnych dôvodov nemohli byť preukázané
(porovnaj hodnotenie dôkazov podľa rozsudku NS SR 2MCdo/16/2010).

27. Odvolací súd poukazuje aj na komentár k OSŘ, 6. vydanie Bureš - Drápal - Krčmář z roku 2003,
keď nedôveru k výsluchu strany sporu konania ako ku dôkazu súdnej praxe plne overuje súd, je to
dôkaznýprostriedoktakakokaždýiný.Konaniesporovéjepodľaplatnejúpravyovládanéprejednávacou
zásadou.

28. Treba preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu listiny o vydedení a závetu je
zrejmé,ženemohliučiniťnavrhovateľajehoblízkipsychickénásiliealebourobiťpodvodvočiporučiteľke,
lebo z obsahu listiny o vydedení a závetu vyplýva, keď obe listiny sú v neprospech navrhovateľa a z
dedenia ho vylučujú, taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ zatajil existenciu prejavu poslednej
vôleporučiteľky,resp.sfalšoval,keďpodvrholinýalebozničilho.Navrhovateľpodanímžalobylenchránil

svoje základné práva, a to úspešne (§ 469 OZ).

29. Taktiež je ponímanie zákonné podľa ustálenej súdnej praxe (pozri uznesenie NS SR 5Cdo/264/2007
zo dňa 25.11.2008), keď aj sestra žalobcu podľa súdu prvej inštancie, i keď nie je účastníkom konania,
bude v prípade úspechu dedičom. Nerozlučné spoločenstvo s poukazom na ustálenú súdnu prax

(R-65/2003) znamená, a najmä má taký procesný následok, že procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú
všetkých spoločníkov, lebo ide o práva a povinnosti spoločníkov, ktoré sú nerozlučné.

30. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech a má právo na náhradu trov odvolacieho konania a
podľa § 396 mu preto boli priznané.

33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.