Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316201016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: C. J., R..: XX.XX.XXXX, D. I.
XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.679,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 03.10.2016, č. k. 12C/35/2016-67 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobcovi proti žalovanému

priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 76 %.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.481,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 1.701,35 Eur od 15.01.2014 do 27.01.2014, zo sumy 1.581,35 Eur od 28.01.2014 do 15.10.2014,
zo sumy 1.481,35 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti súd zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2,
§ 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období
(ďalej len „Obchodný zákonník“); § 52 a nasl., § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoSÚ“); § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník, dňa 12.11.2012 uzatvorili Zmluvu
oúvereč.15822,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémubezúčelovýúvervovýške2.000,-Eura
žalovaný sa zaviazal úver splatiť 120-anuitnými splátkami po 31,72 Eur mesačne (výška anuitnej splátky
29,73 eur + poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur). Termín splatnosti prvej splátky bol 20.11.2012
a poslednej 20.10.2022. Každá ďalšia splátka bola splatná k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci.
Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 12,90 % ročne, a to až do splatnosti celého úveru. Výška RPMN

bola 15,83 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,37 %. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť
sumu 3.806,40 Eur. Druhou upomienku zo dňa 25.10.2013 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie
sumy 165,82 Eur, a to do 30.10.2013. Listom označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru zo
dňa 23.12.2013, žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svojepovinnosti z úverovej zmluvy, a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 14.01.2014. Z
výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 2.000,- Eur. V prospech

žalobcu žalovaný uhradil finančné prostriedky vo výške 518,65 Eur. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie

mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) , a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom na
uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. Žalovaný
je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 1.481,35 Eur (2000,- Eur - 518,65 Eur), teda sumu,
ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za
dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadna
a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

úroku z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostala dňom 15.01.2014, teda dňom nasledujúcim po
uplynutí dodatočnej lehoty stanovenej žalobcom na úhradu dlžnej sumy. Výška úrokovej sadzby ECB
k uvedenému dňu bola 0,25 % , výška zákonného úroku z omeškania bola 8,25 % ročne. Nakoľko si
žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne, súd v súlade s týmto jeho návrhom
žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.701,35 Eur

od 15.01.2014 do 27.01.2014, zo sumy 1.581,35 Eur od 28.01.2014 do 15.10.2014 a zo sumy 1481,35
Eur od 16.10.2015 do zaplatenia celej dlžnej sumy. Pokiaľ žalobca požadoval úrok 12,90 % ročne aj po
splatnosti úveru, t. j. po 14.01.2014, súd prvej inštancie poukázal, že v tejto časti by žalobu zamietol aj
z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní, a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté
zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ).

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.
a vychádzal zo skutočností, že v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.679,05
Eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1. 481,35 Eur s príslušenstvom vyhovel
a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 83 % a úspech

žalovaného predstavuje 17 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd prvej inštancie v zmysle
uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 %. O výške trov
konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žaloby a v časti trov konania, podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalobca. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a poukázal na to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z
ustanovenia 1.1 úverovej zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky, a teda niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP.

Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne:
výška anuitnej splátky - 29,73 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 20.11.2012, počet anuitných
splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca.
Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny, aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Výška počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých tieto údaje
a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy.

Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj
súčasťou zmluvy. V prospech jeho argumentácie svedčí aj vec C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho
konania na Súdnom dvore EÚ Home Credit Slovakia a. s. proti Klára Biróová zverejnený na stránke
Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a59 návrhu). Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 treba vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ
má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky konania trvania zmluvy o úvere.
K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca uviedol, že vzhľadom na podané odvolanie v časti

zamietnutého nároku napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu
v rozsahu 100 %. Pre prípad, že napadnutý rozsudok bude v zamietavej časti potvrdený, žalobca
uviedol, že nesúhlasí s rozsahom priznanej náhrady trov konania, nakoľko má za to, že súd vychádzal
z nesprávnej výšky predmetu konania. Keďže predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.679,05 Eur
s príslušenstvom, a žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.481,35 Eur, bol jeho úspech v

pomere 88,23 %, neúspech v pomere 11,77 %, teda žalobca mal čistý úspech v pomere 76,46 % a nie
66 %. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie je dôvodné len v časti týkajúcej sa výroku o nároku
na náhradu trov konania.

8. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančnýmsúdom,naktorévplnomrozsahuodkazuje,alennazdôrazneniesprávnostirozhodnutia
súdu prvej inštancie uvádza:

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy s tým,
že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Konal
pretosprávne,keďpreskúmal,čizmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujevšetkyobligatórnenáležitosti
podľa § 9 odsek 2 tohto zákona.

10. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších
zmluvných náležitostí.

13. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2, v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ, bol správny.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátkypriraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu (č. l. 4 spisu), obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume

31,72 Eur mesačne (výška anuitnej splátky 29,73 eur + poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur) v
počte 120 splátok s dátumom splatnosti v 20. deň kalendárneho mesiaca.

15. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca

ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o

spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

16. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd
uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné,

aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva
vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad

Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol, a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.
z.. Súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia
zmluvy. Predmetný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu. Aj z hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba
výklad jeho ustanovenia, a to úplne opačným spôsobom. Nedostatky o transpozícií smernice môžu byť

odstránené zmenou zákona, nie však zásahom do horizontálnych súkromnoprávnych vzťahov.

17. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo
zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil.

19. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania žalobcovi v rozsahu 66 % sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávne
určenom pomere úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie odvolací súd
pre doplnenie uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade
trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech voveci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany

konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na
náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Úspech strany v konaní môže predstavovať vždy maximálne 100 %.

21. Po preštudovaní obsahu spisu reagujúc na odvolanie žalobcu odvolací súd uzatvára, že pri

rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaných ustanovení
Civilného sporového poriadku nesprávne však výpočtom určil pomer úspechu žalobcu a žalovaného
vo veci, z ktorého následne odvodil rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania. Premetom
konania bolo zaplatenie sumy 1679,05 Eur a žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.481,35
Eur, preto bol úspech žalobcu v pomere 88,22 % a neúspech v pomere 11,78 %. Žalobcovi tak vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania postupom podľa § 388 C.s.p. tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, a to v odvolaní proti výroku
týkajúceho sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, v odvolaní proti výroku o zamietnutí
zvyšnejčastižalobyúspechnemal,ažalovanémuvpriebehuodvolaciehokonaniažiadnepreukázateľné

trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania právo a nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).