Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205361
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815205361.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostípodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONALFINANCESA,pobočkazahraničnejbankysosídlomKaradžičova2,82108Bratislava,IČO:

47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Bratislava, Ventúrska
16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej I. G., F.. XX. XX. XXXX, bytom G. H., J. XX, o zaplatenie 1.290,22
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 4C/159/2015-55 z 23.1.2017 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením nevyhovel návrhu žalobcu na
vydanie opravného uznesenia. Vychádzal pritom z návrhu žalobcu, ktorý požadoval odstrániť zrejmú
chybu v písaní pri uvedení dátumu narodenia žalovanej, ktorá sa v skutočnosti narodila 20.4.1953 a nie
20.5.1953, ako to mohlo vyplývať z návrhu na začatie konania. Citoval § 224 CSP a poukázal na to, že
žalobca v žalobe označil žalovanú okrem iného rodným číslom: 535520/346 a identicky bola žalovaná
označená aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o vydaní kreditnej karty. Keďže opraviť

podľa neho možno iba chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo len
zjavným zlyhaním duševnej, resp. mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo
vyhotoveniu rozhodnutia, tak potom nesprávne označenie strany sporu žalobcom nie je chybou, ktorú
možno subsumovať pod vady predpokladané citovaným ustanovením a súd nemôže postupom podľa
§ 224 CSP odstraňovať nedostatky v podaní strán sporu a návrhu na vydanie opravného uznesenia
preto nevyhovel.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že o
nesprávne uvedenom dátume narodenia žalovanej sa dozvedel až z výzvy súdneho exekútora JUDr.
Zory Ferdinandy, ktorá v súčinnosti s registrom obyvateľov zistila, že povinná sa narodila 20.4.1953 a nie
20.5.1953. Upozornil, že v rodnom čísle na úverovej zmluve zo dňa 26.11.2012, ktorá bola podkladom

pre vydanie súdneho rozhodnutia bola zjavne chyba v písaní, pričom však nešlo o povinnú náležitosť
úverovej zmluvy. Je nepochybné, že súd prvého stupňa napriek chybnému rodnému číslu na úverovej
zmluve, teda aj žalobe, konal so správnym účastníkom konania, ktorý bol pre účely súdneho konania
jednoznačne identifikovaný menom, priezviskom a bydliskom a takto identifikovaná žalovaná sa dňa
2.6.2015 riadne dostavila na súdne pojednávanie a pred súdom jeho nárok v celom rozsahu aj uznala.
Prílišný formalizmus súdu prejavený v napadnutom rozhodnutí by mu v konečnom dôsledku odňal

možnosť konať pred súdom a nebol by naplnený ani základný princíp podľa článku 2 CSP.3. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie síce aplikoval správne ustanovenie procesného predpisu, ale toto si nesprávne
vyložilavdôsledkutakéhotopostupuvecnesprávnerozhodol,pokiaľdospelkzáveru,ženávrhužalobcu

na vydanie opravného uznesenia vyhovieť nemožno.

5. Podľa ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

6. Civilný sporový poriadok (aj predchádzajúci Občiansky súdny poriadok) vyžaduje, aby súdne

rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. V prípade, že nespĺňa tieto náležitosti, CSP
pripúšťa možnosť jeho opravy za stanovených podmienok tak, aby bola zachovaná zásada viazanosti
súdu vyhláseným rozsudkom. Súdne rozhodnutie možno opraviť postupom podľa § 224 CSP, ktorý je
výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a
práva na právnu istotu založenú právoplatným súdnym rozhodnutím.

7. Materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu ako aj
označenia strán sporu ). Odstránenie vád žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia,
možnozhojiťvkontexteúkonovsúduaaktívnejúčastižalobcupodľa§43O.s.p.(teraz§128,§129CSP)
pri oprave či doplnení nesprávnych, neúplných alebo nezrozumiteľných podaní v priebehu súdneho

konania.

8. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Nie je preto
možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade
možné opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil

nesprávnosť rozsudku. Tzv. vecné nedostatky a nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych
rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v
rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa §
224 CSP (predtým § 164 O.s.p.) použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.
Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca, napr. pri zistení, že vydané rozhodnutie

pri určitom a zrozumiteľnom označením pozemkov v spojení s geometrickým plánom predloženým
žalobcom nie je inak spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisov v katastri nehnuteľností alebo, že
rozhodnutie nie je spôsobilé na výkon (exekúciu).

9. Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS SR 576/2013 vyjadril, že výrazom snahy o vyváženie práva na

rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce
(objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím je okrem iného aj
ust. § 164 O.s.p. (teraz § 224 CSP). Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť
v ňom aj bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Kým pojem chyby v písaní,
resp. chyby v počítaní sú pomerne jednoznačné, pojem iná zrejmá nesprávnosť je relatívne neurčitým

pojmom, je však potrebné ho vykladať aj vzhľadom na systematické zaradenie nápravy inej zrejmej
nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní , z čoho je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len
o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť
svojim obsahom o iné, než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo zlyhaním mechanickej
alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia a ktoré

sú úplne zjavné.

10. Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O.s.p. tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejno-
mocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojim rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania)
prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného

rozhodnutia ako prejavom tejto verejno-mocenskej vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania
(súd preto nemôže postupom podľa § 164 O.s.p. odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré
zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porovnaj aj 3 MCdo 21/2008).11. Odvolací súd uvádza, že zároveň je potrebné rozlišovať jednotlivé prípady, kedy došlo k chybnému
označeniu sporovej strany. V prípade ak súd rozhodoval v skrátenom konaní, t.j. vydaním platobného
rozkazu na základe podaného návrhu žalobcu (ak v takomto návrhu je nesprávne uvedené označenie

účastníka konania, kedy súd vychádza z tohto návrhu a uvedie v plat. rozkaze nesprávne označenie )
neprichádza do úvahy opravným uznesením naprávať nesprávne uvedené označenie účastníka, ktorý je
v platobnom rozkaze označený v zhode s obsahom žalobného návrhu, nakoľko sa nejedná o pochybenie
súdu. Od takéhoto prípadu je potrebné odlišovať prípady, pokiaľ ( tak, ako v tomto konaní ) prebehlo celé
konanie, v priebehu ktorého súd v súlade s príslušnými procesnými normami konal, doručoval listiny,

výzvy, predvolania, prebehli pojednávania, účastníci boli vypočutí, a to vrátane doručovania a výsluchu
toho účastníka, ktorý je v žalobe nesprávne označený . V takomto prípade nie je možné považovať
nesprávne označenie účastníka (v žalobnom návrhu, ale aj v ďalších písomnostiach vrátane súdnych
písomností ) iba za pochybenie žalobcu, ale je potrebné takúto nesprávnosť považovať aj za chybu
súdu, ktorý mal možnosť svojim postupom takúto chybu zistiť a následne sa pokúsiť (ak je to možné)
o jej odstránenie.

12. Odvolací súd v danom prípade má za to, že sa jednalo nepochybne o vyššie uvedenú situáciu, kedy
došlo aj k pochybeniu súdu, preto súd prvej inštancie neprávne podľa § 224 CSP návrhu na vydanie
opravného uznesenia nevyhovel. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že počas konania nikdy
nebolo spochybnené, kto je žalovanou, aj napriek chybe v dátume narodenia uvedenom v rozsudku

zo dňa 2.6.2015. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovanú súd prvej inštancie vypočul na
pojednávaní dňa 2.6.2015 a do zápisnice o pojednávaní protokoloval správny dátum jej narodenia, t.j.
20.4.1953. Je tak zrejmé, že na základe návrhu žalobcu súd vo veci riadne konal (vykonával procesné
úkony, doručoval písomnosti, pojednával a vykonával dokazovanie) a tak chybu v dátume narodenia
žalovanej nie je možné považovať iba za nesprávnosť žalobného návrhu, ale jedná sa aj o chybu súdu,

ktorý nereagoval na uvedenú nesprávnosť v predložených písomnostiach, hoci žalovanú vypočul na
pojednávaní a jej totožnosť zistil zrejme z občianskeho preukazu.

13. Súdna prax je ustálená v závere, že opraviť je možné akúkoľvek časť súdneho rozhodnutia, teda
aj jeho záhlavie a oprava sa môže vykonať kedykoľvek, čo znamená, že aj po právoplatnosti súdneho

rozhodnutia. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ návrhu na vydanie opravného
uznesenia nevyhovel, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne nesprávne musel zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).