Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817206139
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817206139.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Š. V., nar. XX. X.

XXXX, bytom C. O., M.. W.. Š. XXX, zastúpený Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou AK so sídlom Rožňava,
Šafárikova 8, proti žalovanému Secapital S.á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburské
veľkovojvodstvo, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČ: 01435400, Eliščino nábřeží 280/23,
500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom: ŠMÍDA
advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava -
Podunajské Biskupice, o určenie neplatnosti Dohody o urovnaní č. *C7478664* zo dňa 29. 08. 2013,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o urovnaní č. *J.* zo dňa 29.08.2013 je n e p l a t n ý mprávnym úkonom.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť Dohody
o urovnaní č. *J.* zo dňa 29. 8. 2013 a zaviazal žalovaného nahradiť trovy právneho zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.09.2007 uzatvoril právny predchodca žalovaného Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, so žalobcom

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6032120 zo dňa 24.09.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 1 481,08,- Eur. Žalobca sa s plnením svojho záväzku dostal do
omeškania a dohodnuté splátky včas neplnil. Žalovaný nadobudol pohľadávku od svojho právneho
predchodcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, zo dňa 07.12.2012. Žalovaný navrhol
žalobcovi, ktorý bol s časťou svojho plnenia v omeškaní, splniť si svoj dlh v nových splátkach, pokiaľ
so žalovaným uzatvorí Dohodu o urovnaní, súčasťou ktorej mal byť aj splátkový kalendár. S poukazom
na ťažkú finančnú situáciu a záujem o jej riešenie formou splátkového kalendára uzavrel žalobca so

žalovaným prostredníctvom spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika s. r. o. dňa 29.08.2013,
Dohodu o urovnaní č. *C7478664* (ďalej ,,Dohoda o urovnaní?). Súčasťou predmetnej Dohody o
urovnaní, ako predtlačeného formuláru, bolo okrem určenia splátkového kalendára aj konštatovanie, že
výška dlhu žalobcu z titulu Zmluvy o úvere, zo dňa 24.09.2007 je medzi účastníkmi Dohody sporná, a
preto urovnali svoje vzájomné práva a povinnosti tak, že pôvodný dlh 1 132,75 Eur sa nahrádza novým
- na sumu 1 301,40 Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na túto skutočnosť žalobcu neupozornil
a žalobca tak uzatvoril Dohodu u urovnaní v domnení, že uzatvára dohodu o plnení dlhu, v splátkach.

Konanie žalovaného žalobca považoval za nekalú obchodnú praktiku, kde okrem bezdôvodného
navýšenia žalobcovho dlhu si zabezpečil aj uznanie premlčaného dlhu. Žalobca ako spotrebiteľ nebol
zo strany žalovaného upozornení na následky uznania premlčaného dlhu. Zároveň žalobca považoval
Dohodu o urovnaní za absolútne neplatný právny úkon, pričom uviedol, že žalovaný konal pri uzatváraníDohody o urovnaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zároveň poukazoval na to, že žalovaný
nemal ani právo predmetnú Dohodu o urovnaní uzavrieť, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky
zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, na spoločnosť Secapital S.á.r.L. je

neplatná. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že žalovaný je zahraničným subjektom a postúpenie pohľadávky
na zahraničný subjekt, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, lebo postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa.
Žalobca vo svojom návrhu žiadal súd, aby určil neplatnosť Dohody o urovnaní č. *C7478664* zo dňa
29. 08. 2013 a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a domáhal sa náhrady trov konania.
Svoje stanovisko odôvodnil tým, že iniciatíva o postupnom splácaní dlhu bola zo strany žalobcu, pričom
žalovaný mu telefonicky oznámil, že túto službu poskytuje formou Dohody o urovnaní. Obsah Dohody o
urovnaní bol výsledkom ich dohody, pričom žalobca mal možnosť Dohodu o urovnaní ovplyvniť. Dohoda
bola žalobcovi zaslaná prostredníctvom poštového doručovateľa, pričom žalovaný poukazoval na to, že

žalobca mal dostatočný čas na jej prečítanie a oboznámenie sa. Akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi
tak žalovaný popieral, nakoľko Dohoda o urovnaní bola uzavretá na žiadosť žalobcu, ktorá mu bola
poštou zaslaná a mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Dohoda o urovnaní nemôže byť uznaná za neplatnú
ani pre argument žalobcu, že išlo o premlčaný a neprimerane navýšený záväzok. Žalovaný uviedol,
že zmyslom inštitútu urovnania dlhu je nahradenie pôvodného záväzku novým záväzkom, ktorý už

nebol medzi stranami sporný. Predmetný inštitút vedie k ochrane veriteľa pred premlčaním záväzkov.
Žalovaný zastával názor, že je nelogické uznať Dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon z dôvodu,
že bola uzavretá za premlčaný dlh, lebo by tým bol popretý základný význam inštitútu uznania dlhu.
Na tvrdenie žalobcu, že postúpenie pohľadávky na zahraničnú osobu je neplatné a výrazne sťažuje
pozíciu spotrebiteľa, nemá podľa žalovaného opodstatnenie, a to z dôvodu, že spoločnosť KRUK Česká

a Slovenská republika má zároveň na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, žalobca mal
možnosť jednať vo svojom jazyku a naviac, súdne konanie prebieha na všeobecnom súde žalobcu,
nech by bol veriteľom ktokoľvek, vždy by sa nároky zo spotrebiteľskej zmluvy uplatňovali na všeobecnom
súde spotrebiteľa.

4. V súvislosti s pochybnením aktívnej legitimácie žalovaného, ktorú žalobca tiež spochybnil, žalovaný
uviedol, že veriteľ mohol pohľadávku postúpiť na zahraničný subjekt, keďže zákon neobmedzuje v
žiadnych ustanoveniach možnosť postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt. Žalovaný naviac
splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. k všetkým úkonom, týkajúcim sa
klientom na území Českej a Slovenskej republiky a nijako takto nebolo spotrebiteľovi obmedzené právo

na vyjadnávanie s veriteľom, či inou komunikáciou vo svojom jazyku ohľadom svojho dlhu.

5. Žalovaný tiež uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné podriadiť žalobu pod § 137 písm. c) ,
d) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP?), lebo žaloby o určenie
právnejskutočnosti, podľatohtoustanoveniasúprípustnéibavtedy,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.

Žalovaný naviac nepovažoval naliehavý právny záujem na uznaní Dohody o uznaní dlhu za neplatný z
dôvodu, že sa žalobca obával, že pre prípad nesplnenia záväzku dôjde k súdnemu konaniu a následne
k výkonu rozhodnutia.

6. Žalobca podaním zo dňa 16.10.2017 podal k vyjadreniu žalovaného svoje stanovisko, v ktorom sa

nestotožnil s vyjadreniami žalovaného. Žalovaný prostredníctvom predtlačených formulárov (spolu s
klauzulou o oboznámení sa spotrebiteľa zo zmluvnými podmienkami) sledoval prenesenie dôkazného
bremena na žalobcu v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami. Žalobca mal za to,
že Dohoda o urovnaní nebola individuálne dojednaná a žalovaný dosiaľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý
by potvrdzoval opak. K postúpeniu Zmluvy o úvere na žalovaného, žalobca uviedol, že má za to, že

postúpenie je nezákonné a neplatné, a to aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 525 ods. 1) Občianskeho
zákonníka, keďže ním došlo k navýšeniu záväzku. Žalobca mal za to, že žalovaný sa týmto snažil vyhnúť
sa spotrebiteľskej ochrane žalobcu. Žalobca taktiež poukazoval na to, že určením neplatnosti Dohody
o urovnaní, by sa medzi účastníkmi vyriešili všetky sporné otázky a vytvoril by sa pevný právny základ
pre ich budúce právne vzťahy, a teda je tu existencia naliehavého právneho záujmu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 16.11.2017, žalobca trval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Zároveň dodal, že bol žalovaným podvedený, nepamätal si, akú presnú sumu si od žalovanej
požičal, vzhľadom na stratu zamestnania chcel svoj záväzok plniť formou splátok. Zo strany žalovanéhomu bol zaslaný návrh, ktorý podpísal, lebo si myslel, že ide o splátkový kalendár. Dohodu o urovnaní si
ani poriadne nepozrel, pretože jej nerozumel. V súčasnosti poberá sociálne dávky spolu s manželkou,
ich príjem je to 320,- Eur a majú 3 maloleté deti. Tiež uviedol, že mal záujem sa so žalovaným dohodnúť

o splatení dlhu formou splátok.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na nekalé obchodné praktiky
žalovaného, ktorý využil nevedomosť spotrebiteľa tým, že mu dal na podpis Dohodu o urovnaní,
obsahujúcu podstatné zmeny v pôvodnom záväzku, majúcu na neho ako spotrebiteľa negatívny

dopad. Poukazoval na vopred naformulovanú Dohodu o urovnaní, bez možnosti meniť jej obsah, ktorá
zakladá neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň poukázal na rozpor s dobrými mravmi pre uznanie
premlčaného záväzku a pre neprimerané navýšenie pôvodného záväzku o 7% z celkovej dlžnej sumy,
a na neprijateľnú zmluvnú podmienku, z dôvodu postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí pôžičky, Dohodou o urovnaní

a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, ako aj vyjadreniami žalovaného a
žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Právny predchodca žalovaného, Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ a žalobca ako dlžník
uzatvorili dňa 24. 09. 2007 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca

žalovaného poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 1 481,08 Eur (30 000,-Sk). Žalobca sa zaviazal splácať
poskytnuté peňažné prostriedky v mesačných splátkach vo výške 32,19 Eur (970,- Sk). Priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov právnym predchodcom žalovaného uvedená nebola, ani
dátum prvej splátky, rovnako ani termín splatnosti každej ďalšej mesačnej splátky, tiež termín konečnej
splatnosti, či celková čiastka, ktorá mala byť splatená spotrebiteľom. Zmluvné strany si nedohodli

poistenie úveru a ani iné poplatky.

11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy, zo dňa 23.10.2012 bola pohľadávka voči
žalobcovi postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcu na žalovaného, ako
postupníka.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľa na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia spotrebiteľskej Zmluvy (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení, niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli

pred 11.06.2010 sa na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.18. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľa v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou (§ 137 písm. c/ a d/ CSP).

19. Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov, v znení účinnom do 31. 12. 2007
zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie§ 3 ods. 6.20.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

20. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

23. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a

adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

24. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
.
25. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

27. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

31. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

32. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

33. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený novým záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania.

34. Pokiaľ ide dohodu o urovnaní, z ktorej žalovaný odvodzuje uplatnený nárok, túto v zastúpení
žalovaného uzatvorila spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., hoci žalovaný v konaní
nepreukázal oprávnenie uvedenej právnickej osoby konať za žalovaného v hmotnoprávnych vzťahoch.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že žalobcu, ako spotrebiteľa zodpovedajúcim

spôsobom poučil o právnych následkoch uzavretia takejto Dohody o urovnaní. Zo žaloby a z výpovede
žalobcu je skôr zrejmé, že žalovaný využil neskúsenosť žalobcu, keď mu pod zámienkou uzavretia
dohody o splátkach záväzku predložil na podpis Dohodu o urovnaní, čo nekorešpondovalo s prejavenou
vôľou žalobcu uzavrieť dohodu o splátkach.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že vôľou žalobcu ako spotrebiteľa nebolo
nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom, ale jeho vôľou bolo dohodnúť úhradu zvyšku dlhu v
splátkach. Z dohody o urovnaní nielenže nevyplýva, v čom je potrebné pôvodný záväzok považovať za
sporný, ale ani to, aké konkrétne ústupky urobil žalovaný voči žalobcovi. Z textu Dohody o urovnaní tiež
vyplýva, že sporný záväzok žalobcu voči žalovanému ku dňu uzatvorenia tejto dohody pozostáva z istiny

vo výške 892,99 Eur, z úroku a úroku z omeškania vo výške 211,76 Eur a zmluvnej pokuty, poplatkov
a inkasných nákladov vo výške 28,00 Eur. Z textu dohody o urovnaní však nie je zrejmé, ako žalovaný
dospel k výške tohto záväzku, keďže z nej nie je zrejmé, ako boli sumy istiny, úroku, úroku z omeškania,
zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov, z ktorých sa má dlh žalobcu skladať, vyčíslené, a na
základe akých ustanovení zmluvy o pôžičke boli tieto nároky žalovaným uplatnené, keďže predmetný

úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvedená Dohoda o urovnaní preto nie je určitým a zrozumiteľným
právnym úkonom, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.

36. Súd navyše poukazuje na to, že v zmysle Dohody o urovnaní je nepochybné, že tento inštitút je
namiestepoužiťvtedy,pokiaľsúprávaazáväzkyúčastníkovzmluvnéhovzťahusporné.Vprejednávanej

veci však súd nezistil žiadnu spornosť pohľadávky, pričom žalovaný v Dohode o urovnaní, bez
akéhokoľvek vysvetlenia a uvedenia konkrétnych dôvodov, iba konštatuje, že jeho pohľadávka voči
žalobcovi bola sporná. Možno teda uzavrieť, že strany sporu uzavreli Dohodu o urovnaní napriek tomu,
že nebol naplnený základný zákonný predpoklad tohto inštitútu, a to spornosť pohľadávky. Z vyššie
uvedenýchdôvodovmásúdzato,žeDohodaourovnaníjeabsolútneneplatnáprerozporsustanovením

§ 39 Občianskeho zákonníka, jednak z dôvodu, že odporuje zákonu, keďže nebol splnený základný
predpoklad, a to spornosť pohľadávky a pohľadávka žalobcu vzhľadom na záver, že úver je bez úrokov
a poplatkov ani neexistovala, čo bolo tiež dôvodom zamietnutia žaloby.37. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo
svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,

bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie
je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú
všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba
posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Dohodou o urovnaní predloženou žalobcovi ako
spotrebiteľovi, malo dôjsť k urovnaniu doterajšieho „sporného“ záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej
zmluvy, číslo 6032120 zo dňa 07.12.2012. Urovnaním je potrebné rozumieť dohodu účastníkov
záväzkového vzťahu, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností
tak, že sa rušia a nahrádzajú novými právnymi vzťahmi, pričom sporné otázky sa riešenia formou

vzájomných ústupkov s cieľom predísť ďalšiemu sporu.

39. Predloženie takejto Dohody o urovnaní, pôvodného „sporného“ záväzku na podpis žalobcovi, svedčí
predovšetkým o tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre neho nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohol ani

ovplyvniť.Sprihliadnutímnaskutočnosť,ževčaseuzavretiaDohodyourovnaníbolzáväzokžalovaného
vočižalobcovinavyšepremlčaný,jevysokopravdepodobné,žejejskutočnýmcieľombolooslabiťprávne
postavenie žalobcu. Predmetná Dohoda o urovnaní je s poukazom na uvedené, neplatným právnym
úkonom aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

40. Predložená Dohoda o urovnaní má podľa názoru súdu skôr charakter dohody o čiastočnom
odpustení dlhu ( § 574 ods. 1/ OZ) a uznaní záväzku (§ 558 OZ), zo strany žalovaného, nakoľko jedným
z predpokladov urovnania je, že účastníci navzájom ustúpia od niektorých práv a môžu sa zaviazať k
novým vzájomne podmieneným povinnostiam. V danom prípade však došlo navonok len k „ústupku“
zo strany žalobcu ohľadom výšky dlžnej pohľadávky, pričom zo strany žalovaného k žiadnu ústupku

nedošlo.

41. Súd tak v danej veci konštatuje, že konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný v
pôvodnom vzťahu so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. vzniknutom zo Zmluvy č. 6032120
mal evidencie postavenie spotrebiteľa. Toto postavenie sa mu zachovalo i po postúpení pohľadávky na

žalovanéhoaajvmomente,keďmaluzatváraťDohoduourovnaní.Podľa§4ods.8/Zákonač.250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až
9, tým nie sú dotknuté. Konaní v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklostíapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

42. Žalovaný podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím Dohody o
urovnaní žalovanému privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ho zaväzovala na plnenie oproti

pôvodnému záväzku zjavne navýšeného nového zmluvného vzťahu z predchádzajúceho obdobia.
Žalovaný nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konaniu možno prisúdiť i charakter nekalej
obchodnej praktiky. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a
je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu,
alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne

správna vo vzťahu k jednému, alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch
zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil. V danom prípade žalovaný nejasným a nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa
poškodzujúcim spôsobom dal podnet na uzatvorenie nového zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ
stratil spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na Dohodu o urovnaní ako nový záväzok sa zjavne už zákon

o spotrebiteľských úveroch nevzťahoval. Hlavne vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že
Dohoda o urovnaní, uzatvorená dňa 29. 8. 2013, je neplatným právnym úkonom pre rozpor s citovanými
zákonnými ustanoveniami. V neposlednom rade súd poukazuje aj na vyššie citované ustanovenie § 137
písm. d/ CSP, keď žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, akto vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade osobitným predpisom je Zákon o spotrebiteľských
úveroch, kedy spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (§

11 ods. 4/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), čo analogicky platí aj v konkrétnej veci.

43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj ustanovenia súd určil, že Dohoda o urovnaní č.
*C7478664* zo dňa 29. 08. 2013 je neplatná a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

44. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal

vo veci plný úspech, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

48. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rožňava na Krajský súd v Košiciach v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) ozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Právo podať odvolanie nemá strana sporu, ktorá sa tohto práva vzdala, t.j. žalovaný.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.