Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202266
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617202266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q.
K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX L. M., v spore o zaplatenie 1.720,09 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.208,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.208,48 eur od 21. 02. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13. 03. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 1.720,09 eur, úroku vo výške 83,45 eur, úrokov z omeškania vo výške 1,32
eur, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.720,09 eur od 21. 02. 2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.720,09 eur od 21. 02. 2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 83,45 eur od 21. 02. 2017 do zaplatenia,
ako aj trov konania.

2. Žalobca argumentoval tým, že dňa 11. 05. 2015 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 209201,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. V zmysle bodu 1.1.
Zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre
úvery občanom - O. K. A., a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - O. K. A., a.s., a teda niektoré
náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú
v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach.

Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, upravuje zmluva v bode 1.2., v spojení s bodom
2.5.3 Obchodných podmienok, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj
pre údaje o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v
samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy,

sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok a tým
aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva neuvádza, keďže na základe zmluvy nevznikajú

nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená
pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý úver a úroky sa
žalovanýzaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
mal splatiť do 19. 04. 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti,
a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru

dňa 20. 02. 2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými
podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 16. 02. 2016. Pohľadávka žalobcu
voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (20. 02. 2017) predstavovala sumu 1.954,86 eur a
pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.720,09 eur, úrokov vo výške 83,45 eur, úrokov z
omeškania vo výške 1,32 eur, poplatkov vo výške 150,- eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať

úver vo výške 0,- eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení žalobca uviedol, že nárok na jeho zaplatenie trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Na podporu
svojho názoru odkázal na ustanovenie § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj
rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31. 01. 2017. Zdôraznil, že obsahom

záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu
úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka.

3. K žalobe bola pripojená Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 11. 05. 2015, vrátane
Všeobecných obchodných podmienok - O. K. A., a.s., Obchodných podmienok pre úvery občanom - O.
K. A., a.s., Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 20. 02. 2017, Opakované upozornenie zo dňa 16.
11. 2016, Opakované upozornenie zo dňa 14. 09. 2016, Opakované upozornenie zo dňa 16. 12. 2016,

Sadzobník poplatkov - 1. časť, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Stav omeškaných
splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov a Prepočet úrokov z omeškania.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa
oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Z predloženej zmluvy uzavretej dňa 11. 05. 2015 medzi O. K. A., a.s. a Q. K. vyplýva, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 17,9% ročne,

výška poplatku za poskytnutie úveru predstavovala 60,- eur, výška anuitnej splátky bola 41,72 eur,
termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 15. 05. 2015, počet anuitných splátok 84, periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky bol 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola určená na 19. 04.
2022, spôsob splácania úveru bol dohodnutý inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu v
prospech inkasného účtu, výška RPMN dosiahla 21,09%, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy

predstavovala 16,16%, celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť, bola 3.564,48 eur, odplata dosiahla
20,9%, úrok z omeškania bol dohodnutý na 5% ročne, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet
dosiahol 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti bol 1%/0,5%/0% z predčasne
splatenej čiastky úveru, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu
žiadosť bol určený na 40,- eur, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,- eur, poplatok za

výzvu na splatenie úveru 30,- eur, poplatok za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané bankou na
klientovu žiadosť 25,- eur a poplatok za potvrdenia zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou
na klientovu žiadosť bol dohodnutý na 50,- eur.

7. Z opakovaných upozornení žalobcu zo dňa 14. 09. 2016, 16. 11. 2016 a 16. 12. 2016, mal súd zistené,

že žalobca opakovane upozorňoval žalovaného na potrebu úhrady dlžnej sumy, a to najneskôr do 19.
09. 2016, resp. 21. 11. 2016, resp. 21. 12. 2016.8. V zmysle Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 20. 02. 2017 žalobca uplatnil právo na
predčasné zosplatnenie celého úveru a požiadal žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 1.954,86 eur s
príslušenstvom najneskôr do 02. 03. 2017.

9. Z Prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia mal súd preukázané, že suma splátok,
realizovaných žalovaným, dosiahla 791,52 eur a doposiaľ nesplatená istina predstavovala 1.720,09 eur.

10. Z listiny označenej ako Stav omeškaných splátok na úvere vyplýva výška dlhu do zosplatnenia ku

dňu 20. 02. 2017 vo výške 1.803,52 eur.

11. Z tabuľkového prepočtu zmluvných úrokov vyplýva výška dlžných úrokov vo výške 83,45 eur.

12. Z tabuľkového prepočtu úrokov z omeškania je zrejmá výška dlžných úrokov vo výške 1,32 eur.

13. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 11. 05.
2015 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 11. 05. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže
právny žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanému
poskytol spotrebiteľský úver a spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v rámci svojho podnikania alebo

povolania. Na uvedenú zmluvu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 9 uvedeného zákona. V zmysle
§ 9 ods. 2 písm. l/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účel jeho splatenia.

14. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že žalobca vymedzil výšku úveru, vrátane ročnej
percentuálnej miery nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj výšky úrokovej
sadzby. Výška splátky úveru predstavovala 41,72 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle
spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované

spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za
následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.
z.). Akýkoľvek odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemohol súd akceptovať, pretože tieto neboli
podpísané zmluvnými stranami (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).

15. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

16. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem
iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

17. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

18.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.19. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom k 11. 05. 2015). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a

v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc

spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne:
- musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice,
- musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým
logicky, systematický, historický, teleologický výklad),

- nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.

21. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami

práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

22.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku

Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a

naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

23. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

24. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), priznal žalobcovi
len nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 1.208,48 eur (výška úveru 2000,- eur mínus splatenásuma 791,52 eur). Vzhľadom na to, že žalobca požadoval aj úroky z omeškania, súd o nich rozhodol v
zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

25. Vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z toho, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 70,26%, žalovaná úspech v rozsahu 29,74%, z
čoho vyplýva čistý úspech žalobcu v rozsahu 40,52%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti

tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.