Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244638
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244638.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SoneMesiarkinoveja
členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu E. K. bývajúceho v
B., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského
2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so
sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844 789, o prerušenie konania a zaplatenie náhrady

škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7 C 196/2011, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp.zn. 8 Co 114/2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp.zn. 8 Co 114/2014
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. septembra 2013 č.k. 7 C

196/2011-306 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, návrh žalobcu vo veci samej zamietol
a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že v prejednávanej veci
neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca
odvolaním.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. marca 2015 sp.zn. 8 Co 114/2014, rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a žalovanej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie a záverom o nenaplnení predpokladov pre vyslovenie
zodpovednosti štátu za škodu.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku vo veci samej podal dovolanie
žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodňoval ustanoveniami § 241
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť
konať), § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ
odvolaciemu súdu vytýkal, že pristúpil k rozhodnutiu o jeho odvolaní svojvoľne, arbitrárne a formalisticky.

Neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú
citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani nespomenul. Podľa názoru dovolateľa
sú rozhodnutia súdov nepreskúmateľné, vykonané dokazovanie neúplné a jeho výsledky boli súdmi
nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotené. Namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k
odvolaniu vo veci samej, čo zakladá odopretie jeho práva na spravodlivé konanie (ESĽP vo veci
Trančíková). Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo tiež založené na nesprávnych skutkových a právnych

záveroch. Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu považovala rozhodnutia súdov nižšej inštancie za vecne správne.
Navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP),zastúpenávsúlades§429ods.1CSP,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcu je dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

vo veci samej a súvisiaci výrok o trovách odvolacieho konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449
ods. 1 a § 450 CSP).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v

konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.

7. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným
v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

9. Žalobca v dovolaní dôvodne vytýka, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že mu nebolo
doručené vyjadrenie žalovanej k ním podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k nemu
vyjadriť. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti
Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k
vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské

práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty,
ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne
ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná
možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa
doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých

predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na
odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí
vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,
dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10.Vychádzajúczuvedenéhobolovpreskúmavanejvecipotrebnézohľadniť,žekodvolaniužalobcu(viď
č.l. 332 a nasl. spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná podaním z 11. novembra 2013 (uvedené podanie
súd do spisu nezažurnalizoval, keď je založené v prílohách súdneho spisu), žalobca však ale nemal
možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie

žalovanej nedoručil. Odvolací súd však na vyjadrenie žalovanej pri rozhodovaní prihliadal (viď str. 10
odsek 1 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

11. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu
vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania a
vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na dôvod zrušenia
rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že vec sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,
dovolací súdu sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok.

12. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.
3 CSP).13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.