Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206813
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716206813.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne Z. G.,

rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX S., zast JUDr. Ľudovítom Paulovičom,
advokátom AK Lučenec so sídlom. M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému DATA Investment
družstvo, so sídlom Gen. Svobodu 1979/31, 960 01 Zvolen, IČO: 47 819 472, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 262.600,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 4,05 % ročne zo sumy 262.600,- Eur
od 11. 06. 2015 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 262.600,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 11. 06. 2015 do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 262.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zo žalovanej sumy od 11. 06. 2015 do zaplatenia. V priebehu konania však úrok z omeškania vo výške

4,05 % ročne z uvedenej sumy od 11. 06. 2015 zobrala späť, žiadala konanie v tejto časti zastaviť a
priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % ročne od 11. 06. 2015 do zaplatenia. Pre
prípad úspechu v konaní si uplatnila náhradu trov konania.

2. Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože spoločnosť na adrese sídla uvedenom vo
výpise z obchodného registra nesídli, resp. podľa relácie poštového doručovateľa je „adresát neznámy“
na adrese uvádzanej vo výpise z obchodného registra.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 01. 06. 2016,
prednesu právneho zástupcu žalobkyne, listinných dôkazov: podanie žalobkyne zo dňa 08. 06. 2015 -
dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov, potvrdenia o doručení zo dňa 10. 06. 2015, účtovnej závierky
žalovaného ku dňu 31. 12. 2015, spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn.: 6C/224/2015, 17C/427/2015,
13C/292/2015, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov a procesných podaní právneho zástupcu
žalobkyne, zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Žalobkyňa bola v čase od XX. XX. XXXX do úmrtia svojho manžela (N. G.) dňa 01. 01. 2015 v
manželskom zväzku s ním. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo od vzniku manželskéhovzťahu do jeho zániku podmieneného úmrtím manžela N. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, pričom toto nebolo v priebehu trvania manželstva zúžené a ani zrušené.

5. Na základe osvedčenia o dedičstve č. Dnot 11/2015 zo dňa 29. 09. 2015 vydaného N.. S. H.,
notárkou NÚ Zvolen v dedičskom konaní po nebohom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX.
XXXX sa stala žalobkyňa výlučnou dedičkou majetkového práva čo do výšky právneho dôvodu
žalovanej pohľadávky. Uvedené tvrdenia žalobkyňa súdu preukázala sobášnym listom - výpisom z
knihy manželstiev matričného úradu Detva zväzok 5, ročník 1974, strana 22, por. č. 19; úmrtným listom

manžela žalobkyne vydaného matričným úradom Detva, zväzok 10, ročník 2015, strana 84, por. č. 1,
zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj osvedčením o dedičstve po nebohom N. G., zomr. XX. XX. XXXX -
12D/2/2015-140, Dnot 11/2015 zo dňa XX. XX. XXXX.

6. Žalobkyňa na základe skúmania obsahu listinnej dokumentácie, ktorú zanechal nebohý manžel zistila,
že v období pred úmrtím vykonal bez jej súhlasu právne úkony nakladania so spoločnými finančnými

prostriedkami tvoriacimi masu BSM a to:

- vklad do kapitálových fondov žalovaného vo výške 242.600,- Eur na základe Zmluvy o vklade do
kapitálových fondov družstva zo dňa 09. 10. 2014 a
- uzatvoril zmluvu o pôžičke obchodnej spoločnosti žalovaného v sume 20.000,- Eur na základe jej

písomného vyhotovenia zo dňa 27. 10. 2014.

7.Žalobkyňa spoukazomnazákonnéustanovenie§145ods.1Občianskehozákonníkamalazato,žev
tomto prípade sa nejednalo o realizáciu bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí, ktoré môže každý
z manželov vybavovať bez súhlasu druhého; naopak v tomto prípade považovala konanie manžela za

vybavovanie veci mimo rámca bežných vecí, na ktoré bol potrebný súhlas oboch manželov. Ak sa
tak nestalo, nastúpil inštitút relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa môže dotknutý subjekt
účinne dovolať spôsobom upraveným v Občianskom zákonníku.

8. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

9. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

10. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením.15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

17. Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože spoločnosť na adrese ktorá je uvedená

vo výpise z obchodného registra sa nenachádza, podľa relácie poštového doručovateľa je adresát
na tejto adrese neznámy. V tomto prípade súd vychádzal z fikcie doručenia zásielky obsahujúcej tak
žalobu, ako aj predvolanie na termín pojednávania majúc za to, že v prípade právnickej osoby má súd
túto zákonnú možnosť a legitimitu vychádzať z premisy doručenia zásielky právnickej osoby na adresu
uvedenej vo výpise z obchodného registra, aj keď sa tam nenachádza a na adrese je neznáma.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto
jej vyhovel v tom rozsahu, ako ju žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
upravila.

19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 vety druhej CSP, o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

21. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby (v časti presahujúcej zákonný nárok úrokov z omeškania

nad 5 %) úroku z omeškania nad 5 %, súd konanie v dotknutej časti zastavil v prvom odstavci
meritórneho rozhodnutia.

22. Podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania
v čase uplatnenia si úroku žalobkyňou bola o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania
v požadovanej/upravenej výške voči žalovanému a to z dôvodu, že tento sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu, čo má súd preukázané predloženou listinou označenou ako dovolanie sa

neplatnosti právnych úkonov podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktorú žalobkyňa vypracovala dňa
08. 06. 2015 a žalovanému doručila dňa 10. 06. 2015, o čom svedčí fotokópia doručenky žalovaného
s dátumom a podpisom splnomocnenca spoločnosti. Prvý deň nasledujúci po prevzatí predmetného
dovolacieho úkonu sa žalovaný dostal do omeškania a preto žalobkyňa dôvodne požadovala priznať
úrok odo dňa nasledujúcom po tomto dni, teda od 11. 06. 2015.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie jenapadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).