Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202379
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118202379.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne
zastúpenému: JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, v časti o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, povinnosť zdržať
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom, ktorý výkon zrážok sa realizuje na
základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2007

II. Súd p o u č u j e strany, že spoločnosť: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 je oprávnená podať v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia

s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: K. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Trnava.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.03.2018

domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 795 752, povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom, ktorý výkon zrážok sa realizuje na základe
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2007.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný predtým podnikajúci pod obchodným menom PROFIREAL

SLOVAKIA spol. s r.o., poskytol na základe zmluvy zo dňa 15.12.2003 o revolvingovej pôžičke č.
XXXXX-XXXXX pôžičku v sume 5.377,41 eur (162.000,- Sk) a žalobca sa zaviazal uvedené splatiť v
36 mesačných splátkach po 149,37 eur (4500,- Sk). Žalobca a žalovaný sa dohodli na odklade splátok
v roku 2004 za poplatok vo výške 597,49 eur. Žalobca od doby podpísania zmluvy do začatia zrážok
zo mzdy uhradil na pôžičku sumu vo výške 6.970,09 eur do 07.05.2009. Zamestnávateľ žalobcu na
podklade doručenej dohody o zrážkach zo mzdy začal vykonávať zrážky, pričom tieto vykonal v rozsahu

sumy 7.478,12 eur do 14.02.2018. Ku dňu 14.02.2018 zaplatil žalobca žalovanému teda celkovú sumu
14.448,21 eur, pričom zamestnávateľ naďalej pokračuje vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Žalobca uviedol,
že do súčasnosti zaplatil žalovanému takmer trojnásobok pôžičky, pričom sa pokračuje v zrážkach zo
mzdy napriek jeho vôli. Žalobca má za to, že zaplatil viac, ako je nárok žalovaného podľa predložených
dokumentov, pričom podľa jeho názoru zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobca chce v lehote
21 dní podať žalobu, kde sa bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalobca

uviedol,ženakoľkožalovanýnaďalejvykonávazrážkyzomzdyprostredníctvomzamestnávateľa,pričomžalobca má za to, že zaplatil viac ako mal, a nemá inú možnosť, ako zabrániť výkonu zrážok zo mzdy,
len podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

3. K návrhu žalobca pripojil: výpis z obchodného registra žalovaného, kópiu zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. 36845-12101, zmluvné dojednania, splátkový kalendár, dodatok k zmluve o revolvingovej
pôžičke, splátkový kalendár, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy, zo dňa 05.09.2017, žiadosť o
vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.06.2009, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 31.03.2007, žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.05.2009, prehľad vykonaných zrážok a platieb.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 327 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CPS, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 329 ods.3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa ČL. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

18. Podľa ČL. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

19. Súd konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia po zmene právnej úpravy je úprava pomerov
medzi účastníkmi, ktorá však už nemusí byť dočasná (ako bola za predchádzajúcej právnej úpravy),

ale môže byť podľa obsahu rozhodnutia súdu aj trvalá. Tu súd nachádza základný rozdiel po zmene
právnej úpravy, pričom faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv účastníka, ktoré
si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska (predbežnosť ako doteraz), ale je potrebné
sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je účastníkom spotrebiteľ, ktorého v zmysle
platnej právnej úpravy má súd chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať

dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Zmyslom neodkladného opatrenia je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie
nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP možno s ním dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie

konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a
nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práv, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov.
T.j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe predbežnej úpravy. Účastníci nemusia byť vypočutí.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie
nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné,

aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia
jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí
žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach,
pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi
navrhovateľom a odporcom.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zhora uvedenými listinnými dôkazmi
(predloženými žalobcom a uvedenými v ods. 3 ako aj samotným návrhom), ako i s obsahom celého
spisového materiálu a konštatuje nasledovné: a) vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vykonáva
zrážky zo mzdy už takmer 9 rokov, pričom tak vykonáva na základe zmluvy uzavretej v roku 2007 na

splnenie záväzku z roku 2003, proti súčasnej vôli žalobcu, pričom súčasne špecifikoval dlžnú sumu
na 1.982,92 eur, pri ktorej ide o zmluvnú pokutu za nedodržanie splatnosti (č.l.14 žiadosť o zrážky
zo dňa 05.09.2017). Súd má za to, že je tu na mieste, aby pri tejto zmluve vzhľadom na jej vek a
dĺžku jej trvania (ako aj tvrdenú celkovú sumu), charakter nároku v podobe zmluvnej pokuty (ktorej
dojednanie z predložených zmlúv nevyplýva) neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo

mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej v prípade ak bude podané. Súd vyslovuje ten záver, že
nárok z tejto zmluvy by mal byť podrobený súdnemu prieskumu. Súd konštatuje, že táto podľa obsahu
je typizovanou zmluvou, ktorá je súdu z úradnej činnosti známa, pričom v oblasti tohto typu zmlúv je
konštantná rozhodovacia prax súdov, ktorá vychádza z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.., resp. aj
aplikácie Smerníc, a Občianskeho zákonníka. Súd má ďalej za to, že aj keď existuje Dohoda o zrážkach

zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným, tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je vhodné, aby
bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobcu, vzhľadom na charakter nároku titulom zmluvnej pokuty.
Súd má za to, že ak existuje závažná pochybnosť zo strany žalobcu o dôvodnosti výšky požadovanej
sumy žalovaným tak, vykonanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by potom malo za následokvznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je
daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Súd má tiež za to, že dohody o zrážkach
zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, nakoľko takto by sa dlžník ponechal napospas veriteľovi

a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav, čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo
na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. Uvedené súd považuje za zásadné, pričom
Dohodu o zrážkach zo mzdy je principiálne potrebné chápať ako slobodnú vôľu dvoch strán, pričom
ak jedna strana (spotrebiteľ) z nejakého dôvodu už s dohodou nesúhlasí, je potrebné uvedené chápať,
ako výpoveď (odstúpenie od) Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá má viesť k riadnemu prejednaniu veci

pred súdom. Uvedené súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
žalovaný môže žiadať aj z tejto formulárovej zmluvy zaviazať žalovaného na sporné plnenie. Uvedená
situácia si vyžaduje momentálne riešenie práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
a podľa názoru súdu je preto vhodné nateraz situáciu stabilizovať práve prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Súd návrh
na neodkladné opatrenie nariadil na dobu neurčitú, tj. bude platiť po neobmedzenú dobu, nakoľko má

za to, že je potrebné vyriešiť spor vo veci samej, a to žalobou o zaplatenie pohľadávky zo strany
žalovaného voči žalobcovi, resp. podaním žaloby, ktorú opísal žalobca. Súd vzhľadom na uvedené
poučil žalovaného o možnosti podať návrh vo veci samej o zaplatenie.

22. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v konaní o vydanie neodkladného
opatrenia. Nakoľko toto konanie skončí vydaním tohto opatrenia súd priznal žalobcovi nárok voči
žalovanémuvrozsahu100%.Ovýšketrovbuderozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej
samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.