Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:5112240659.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnému: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, o
vymoženie sumy 1.659,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 5Er/1826/2012-42 zo dňa 17. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods.
2 tretia veta Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej

veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna
a Mediačná a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. BW-C/0112/0036 zo dňa 20.07.2012, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.659,70 eura s príslušenstvom. Za
preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s., uzatvoril s povinným
dňa 31.03.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému
úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 50,39

eura. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú, keďže predmetom zmluvy
o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca
oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ
zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa a povinný zmluvu uzatváral ako fyzická
osoba - spotrebiteľ. Pretože išlo medzi účastníkmi o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská
doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky
štandardnej zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku, z ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoje právomoc, posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
Dôvodil tým, že povinný si rozhodcovskú doložku nevyjednal, táto bola veriteľom vopred pripravená,
povinný nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť

alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Predmetná rozhodcovská v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Poukázal
na to, že rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. Podľa názoru súdu prvého stupňa predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná

v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vzhľadomna neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktorý žiadal príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že právny predchodca oprávneného
Poštová banka, a.s., v zmysle ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách bol povinný ako banka ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že v časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok bola
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho
osobnej a zmluvnej slobody. Dodal, že pokiaľ by oprávnený tak nepostupoval, došlo by k porušeniu
zákona o bankách. Navyše zo znenia predmetnej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dlžník ako
spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a mal možnosť vyjadriť nesúhlas

s rozhodcovskou doložkou. Bol toho názoru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom
pre exekúciu. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 26.
septembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať

materiálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,skúmaťrozhodcovskékonanie,anizmluvu,nazáklade
ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok , ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ust.
§ 159 OSP. Teda je tu daná prekážka „res iudicata“. S poukazom na uvedené konštatoval, že ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie

je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie , kasačný súd alebo konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve a len ako tzv. Exekučný súd. Záverom dodal, že rozhodujúci súd bol zriadený
na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zároveň zákon umožňuje, aby takéto
spory boli pred ním prejednané.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa 31. 03.2008 uzavretá zmluva

o úvere, pričom v čl. 3.7 zmluvy sa zmluvné strany dohodili, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. V článku 11.2 Obchodných podmienok (verzia
1/2008) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ budú riešené dohodou a
v prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP,

na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedziliba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iba
skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní bolo rozhodcovské konanie dojednané alternatívne,
nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to , že zmluva, ktorú

povinný podpísal je typovou zmluvou , povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť
nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom

zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva,
že ust. § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne

zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ
právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným
doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd
prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.