Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200498
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200498.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.
JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: C. T., bytom
Č. XX, L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/178/2015-44 zo dňa 15. februára 2016,
v konaní o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu navrhovateľa na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
Krajskému súdu v Trnave n e v v y h o v u j e.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/178/2015-44 zo dňa 15. februára 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom označeným vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutý rozsudok")
podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.") ako vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
24.11.2014 (ďalej len „rozhodnutie I") v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.10.2015 (ďalej len „rozhodnutie II", spolu s rozhodnutím I aj „rozhodnutia odporkyne").

Proti napadnutému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd
pochybil, keď vydal nezákonný rozsudok napriek tomu, že navrhovateľ podal dňa 10.02.2016 návrh na
prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu vhodnosti a s ohľadom na to ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie. Namietal, že krajský súd konal v rozpore so zákonom a
nezákonne rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pričom si svojvoľne zmenil dôvod navrhovateľovho
ospravedlnenia. Podľa jeho názoru krajský súd konal v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a
§ 18 O.s.p., keď účelovo nereagoval na žiadosť o odročenie pojednávania, čím zmaril základné právo
navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, najmä právo účasti na
pojednávaní a predloženie dôkazov. Krajský súd podľa navrhovateľa rozhodol v rozpore s § 205 ods. 2
písm. a/, f/ a preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) preskúmal
rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj predmetné rozhodnutia odporkyne, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich
zákonnosť. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení

s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.10.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Odvolací súd zo súdneho spisu a z priloženého administratívneho spisu zistil, že odporkyňa vydala dňa
24.11.2014 rozhodnutie I, ktorým navrhovateľovi zvýšila podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") od 24.01.2014
starobný dôchodok na sumu 341,20 €. V rozhodnutí uviedla, že suma starobného dôchodku sa zvýšila
za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku. Ďalej uviedla získané
osobné vymeriavacie základy za príslušné kalendárne roky, z nich vypočítané osobné mzdové body a
výpočet zvýšenia ako súčin súčtu jednej polovice takto získaných osobných mzdových bodov a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty k 01.07.2011. Suma starobného dôchodku 341,20 € mesačne po zaokrúhlení bola
určená súčtom sumy dôchodku vyplácaného do 23.01.2014 a sumy zvýšenia 6,2049888 €.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 27.05.2015 opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s rozhodnutím, pretože z rozhodnutia odporkyne nie je zrejmé, o akú sumu mal mať zvýšený
starobný dôchodok za obdobie živnostenského podnikania od 14.11.2006 do 09.08.2011. Domnieval sa,
že jeho starobný dôchodok by mal byť zvýšený viac než o sumu 5,20 €, ktorú mu podľa neho priznala
odporkyňa. Preto navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie I a vec odporkyni vrátil na nové konanie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie I nebolo
zaslané navrhovateľovi do vlastných rúk s doručenkou, pretože nebolo rozhodnutím podľa § 212 ods.
3 písm. a/ až e/ zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie bolo dané na expedíciu dňa 10.12.2014,
preto sa podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s., považuje za doručené dňa 15.12.2014.
Odporkyňa preto navrhla opravný prostriedok navrhovateľa odmietnuť ako oneskorene podaný. Okrem
toho odporkyňa v stručnosti zopakovala údaje z odôvodnenia rozhodnutia a poukázala na to, že
suma zvýšenia starobného dôchodku predstavovala 6,2049888 €, čo bolo uvedené na druhej strane
rozhodnutia.

Krajský súd v konaní celkom štyri krát odročil nariadené pojednávanie, pretože sa navrhovateľ
zakaždým ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Po štvrtom odročenom pojednávaní sa súd obrátil na
ošetrujúcu lekárku navrhovateľa s otázkou, či navrhovateľov zdravotný stav mu nedovoľuje zúčastniť
sa na pojednávaní krajského súdu. Ošetrujúca lekárka odpovedala, že z neurologického hľadiska sa
navrhovateľ na krajský súd môže dostaviť.

Dňa 10.02.2016 bolo osobne v podateľni krajského súdu podané navrhovateľovo podanie označené ako
„Návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu vhodnosti". Navrhovateľ navrhol prikázať vec
podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Trnave, ktorý „umožní dôsledne alebo
po skutkovej stránke spoľahlivejší a dôkladnejší procesný postup než súdom príslušným." Navrhovateľ
dôvodil, že je zrejmé, že Krajský súd v Nitre je voči navrhovateľovi zaujatý a neguje skutočnosť, že
navrhovateľ má neustále zdravotné problémy, čo osvedčil relevantnými listinnými dôkazmi - lekárskymi
nálezmi nachádzajúcimi sa v spise. Ďalej navrhovateľ uviedol, že Okresný súd Nitra a Krajský súd v
Nitre od roku 2004 zapríčinili narušenie jeho zdravotného stavu v dôsledku nezákonného rozhodovania,
účelového porušovania O.s.p. a Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal všeobecne na údajné viaceré
procesné pochybenia spomenutých súdov, uviedol, že súdy ho účelovo poškodili o nemalé finančné
prostriedky a podobne. Navrhovateľ uviedol, že preto nemá dôveru ku Krajskému súdu v Nitre.

Zároveň v ten istý deň bolo osobne v podateľni krajského súdu podané aj „Ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní dňa 15.02.2016 a žiadosť o odročenie termínu pojednávania", ktorým navrhovateľ
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 15.02.2016, čo odôvodnil tým, že podal
vyššie uvedený návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu. Preto požiadal o odročenie termínu
pojednávania až do rozhodnutia o návrhu na prikázanie veci inému krajskému súdu.

Na nariadené pojednávanie pred krajským súdom dňa 15.02.2016 sa navrhovateľ nedostavil. Konajúca
samosudkyňa konštatovala, že navrhovateľ sa ospravedlnil prípisom zo dňa 10.02.2016 a žiadal
odročiť pojednávanie kvôli návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podanému dňa

10.02.2016, avšak do zápisnice poznamenala, že v spise sa tento návrh nenachádza. Súd vyhlásil
uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zástupkyňa
odporkyne žiadala rozhodnutia odporkyne potvrdiť ako vecne správne. Na tom istom pojednávaní krajský
súd vyhlásil napadnutý rozsudok.

Odvolací súd preskúmal na základe odvolacích dôvodov najskôr konanie a rozhodnutie krajského súdu
z hľadiska dodržania procesných postupov, následne sa zameral aj na správnosť posúdenia meritórnych
otázok.

Svoje odvolanie podložil navrhovateľ predovšetkým tvrdením o protizákonnom postupe krajského súdu,
ktorý rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p., čím mal porušiť jeho právo na
súdnu ochranu. Pre posúdenie tejto otázky je kľúčové, či boli naplnené zákonné predpoklady na konanie
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle citovaného ustanovenia teda krajský súd mohol vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa
za predpokladu, že navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Zo spisu
odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o odročenie z dôvodu podania návrhu na prikázanie veci
z dôvodu vhodnosti inému krajskému súdu. V odôvodnení návrhu na prikázanie veci inému krajskému
súdu uviedol, že považuje Krajský súd v Nitre za zaujatý, nemá k nemu dôveru a Krajský súd v Trnave
by vec posúdil spoľahlivejšie, s dôkladnejším procesným postupom.

Podľa názoru odvolacieho súdu samotný fakt, že navrhovateľ písomne požiadal o odročenie
pojednávania pre podanie iného procesného návrhu, mu nebránil zúčastniť sa nariadeného
pojednávania. Dôležitým dôvodom, pre ktorý súd nemôže konať v neprítomnosti účastníka, sa rozumejú
predovšetkým také okolnosti, ktoré celkom znemožňujú alebo výrazne sťažujú účastníkovi možnosť
dostaviť sa pred súd, ako napríklad akútne ochorenie, ktoré by sa účasťou na pojednávaní mohlo zhoršiť,
hospitalizácia, či preukázané plnenie iných vážnych úloh či neodkladných povinností.

Bolo teda právom navrhovateľa o odročenie pojednávania požiadať, samotná žiadosť ho však
neospravedlňovala z neúčasti na nariadenom pojednávaní. Z navrhovateľovho ospravedlnenia
nevyplýva, že by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Je treba si uvedomiť, že konajúci súd nie je povinný
a ani oprávnený vyhovieť akémukoľvek návrhu na odročenie pojednávania. Naopak, pojednávanie je
možné odročiť len z dôležitých dôvodov a za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok
(§ 119 O.s.p.).

Zo zápisnice z ostatného pojednávania pred krajským súdom, na ktorom bol aj vyhlásený napadnutý
rozsudok, vyplýva, že konajúca samosudkyňa na pojednávaní mala v spisových materiáloch
ospravedlnenie navrhovateľa spojené s návrhom na odročenie pojednávania, avšak nemala vedomosť
o tom, že návrh na prikázanie veci bol skutočne podaný; tento návrh bol do spisu založený až po
pojednávaní. Bez ohľadu na to, ako došlo k tomu, že predmetné podanie doručené do podateľne súdu
päť dní pred pojednávaním, sa nenachádzalo v príslušnom spise, je podľa názoru odvolacieho súdu
nutné vyhodnotiť tento fakt ako pochybenie v postupe krajského súdu. Avšak nie každá chyba v postupe
súdu je takého charakteru, že by spôsobovala tak závažné porušenie procesných práv účastníka, že by
došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a tým aj nezákonnosť rozsudku.

Najvyšší súd, ktorému bola vec predložená ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní
proti prvostupňovému rozsudku, je zároveň najbližšie spoločne nadriadeným súdom pre oba dotknuté
krajské súdy. Preto okrem samotného odvolania posúdil aj dôvodnosť navrhovateľovho návrhu na
prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Trnave. Príslušnosť konajúceho senátu bola
založená v zmysle čl. II ods. 8 Všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na rok 2016 v relevantnom znení.

Podľa § 12 ods 1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§
14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa ods. 2 vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Podľa ods. 3 o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu
a súdu, ktorému sa vec má prikázať.

Pojem „vhodnosť", ktorý je použitý v § 12 ods. 2 O.s.p., je tzv. právne neurčitým pojmom, ktorý vykladá
súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Za vhodné sa považuje prikázanie veci inému súdu z
dôvodov, ktoré súvisia najmä s hospodárnosťou konania, prípadne so zabezpečením prístupu súdu pre
osoby so sťaženými podmienkami. Takéto prikázanie veci je však iba možnosťou, ktorej využitie závisí
od úvahy súdu a nie je naň právny nárok.

Na prikázanie veci v zmysle navrhovateľovho návrhu Najvyšší súd relevantné dôvody nevidel.
Navrhovateľovo bydlisko je v Nitre, kde sídli aj miestne príslušný krajský súd. Ním uvádzaná
možnosť dôkladnejšieho rozhodnutia vo veci, či spoľahlivejší a dôkladnejší procesný postup Krajského
súdu v Trnave, sú z hľadiska posúdenia vhodnosti prikázania veci celkom neopodstatnené a ničím
nepodložené. Navrhovateľova nedôvera k súdu je jeho subjektívny pocit a ten nemôže byť dôvodom na
prikázanie veci inému súdu.

Na druhej strane prikázanie veci podľa §12 ods. 1 O.s.p. je nutnosťou v prípade, že dôjde k
právoplatnému vylúčeniu všetkých sudcov konajúceho súdu pre ich zaujatosť. Navrhovateľ síce vo
svojom návrhu uvádza, že „Krajský súd v Nitre je zaujatý voči navrhovateľovi", čo by bolo možné chápať
ako námietku zaujatosti podľa § 15a O.s.p., avšak odôvodnenie tohto návrhu sa týka iba rozhodovacej
činnosti krajského súdu a preto sa na takúto námietku neprihliada. Navrhovateľ neuviedol žiadne
okolnosti zakladajúce pomer sudcov namietaného súdu k prejednávanej veci či k jej účastníkom, neurčil
ani čas, kedy sa mal dozvedieť o ním namietanej zaujatosti.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak s zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Ďalej podľa ods. 2 účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť
o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa ods. 3 v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.

Podľa ods. 5 ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku
zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Keďže podanie navrhovateľa nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti podľa citovaných zákonných
ustanovení, postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď na toto podanie neprihliadol. Rovnako
tak odvolací súd nemohol vziať do úvahy podanie navrhovateľa, v ktorom vyjadril subjektívnu nedôveru
voči Krajského súdu v Nitre a vyslovil ničím nepodložené pochybnosti nezaujatosti sudcov tohto súdu
a preto naň hľadel, akoby nebolo podané.

Vzhľadom na to, že navrhovateľov procesný návrh na prikázanie veci Krajskému súdu v Trnave
neobsahoval žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné čo i len uvažovať o prikázaní veci
tomuto súdu, nemohol mu Najvyšší súd vyhovieť, nakoľko pre takýto postup nebol žiaden zákonný
podklad.

Najvyšší súd rozhodol o návrhu na prikázanie veci napriek tomu, že krajský súd nepredložil tento návrh
nadriadenému súdu bezodkladne po jeho doručení, ako to vyplýva zo zákona, ale až po rozhodnutí vo
veci samej. Najvyšší súd tak urobil predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania a s prihliadnutím
na skutočnosť, že rozhodovanie o tomto zjavne nepodloženom procesnom návrhu by malo nutne
za následok zbytočné oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Vzal tiež do úvahy predchádzajúce
navrhovateľove obštrukcie v súvislosti s požadovaným odročovaním pojednávaní zo zdravotných
dôvodov, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené.

Po vyhodnotení uvedených skutočností Najvyšší súd konštatuje, že procesný postup krajského súdu
za daných okolností nemožno považovať za takú vadu konania, ktorá by mohla viesť k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci.

Pokiaľ ide o meritórne preskúmanie napadnutého rozsudku a posúdenie otázky zákonnosti rozhodnutí
odporkyne, navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol v tomto smere žiadne námietky. Odvolací súd sa
plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a dodáva, že už rozhodnutie I je v súlade so
zákonom, jeho odôvodnenie bolo síce stručné, avšak obsahuje opis všetkých rozhodujúcich skutočností.
Okrem toho odporkyňa poskytla relevantnú odpoveď na všetky navrhovateľove námietky uvedené v
opravnom prostriedku predovšetkým v rozhodnutí II, v odôvodnení ktorého vysvetlila, prečo dôchodkovo
nezhodnotila obdobie navrhovateľovho podnikania od 14.11.2006 do 30.06.2008. Po preskúmaní
administratívneho spisu odporkyne odvolací súd nezistil v naznačenom smere nijaké pochybenia a
nenašiel ani inú nezákonnosť v konaní alebo rozhodnutí odporkyne.

Odvolací súd preto konštatuje, že odporkyňa v konaní dostatočne zistila skutkový stav, správne ho
právne posúdila a vydala rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom. Na základe uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne a v zmysle zákona opravnému prostriedku navrhovateľa
nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a
preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a
§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol
úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.