Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314210194
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6314210194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov

JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ E. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvalým
pobytom R. M. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom V. Y. XX, XXX XX
R., 3/ H. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom R. M. 7, XXX XX J., všetkých právne zastúpených
JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom Boženy Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovanej
Obci Polomka, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom ul. ČSA 18, 977 01
Brezno, o určenie, že vec patrí do dedičstva a o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Brezno č. k. 4C/273/2014-120 zo dňa 07. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia m a j ú voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 07.
októbra 2016 určil, že do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. M.
7, J., zomrelom dňa XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obec J., k. ú.
J., a to parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN
č. XXXX/X o výmere 56 m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 60

m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele 3/4 k celku, zamerané a identifikované
geometrickým plánom č. 43604625-50/2014 zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeným dňa 10. 11. 2014
pod číslom 503/14 (I. výrok). Určil, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese L., obec J., k. ú. J., a to parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 123 m2, druh
pozemku zastavané plochy, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 56 m2, druh pozemku zastavané plochy,
parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele
1/4 k celku, zameraných a identifikovaných geometrickým plánom č. 43604625-50/2014 zo dňa 05. 11.

2014, úradne overeným dňa 10. 11. 2014 pod číslom 503/14 (II. výrok). Žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok).
Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žežalobcoviasa podanoužaloboupopripusteníjejzmenyuznesením
č. k. 4C/273/2014-76 zo dňa 14. 10. 2015 a po oprave označenia geometrického plánu domáhali určenia,
že uvedené pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. M. 7, J.,
zomrelom dňa XX. XX. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 3/4 k celku a určenia, že žalobkyňa 3/ je ich
podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1. Podanú žalobu odôvodnili tým, že K. Z. (otec

žalobcov 1/ a 2/ a manžel žalobkyne 3/) v dedičskom konaní po svojom otcovi H. Z. v zmysle uznesenia
býv. Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 nadobudol nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej
knihe obce J. č. záp. XXXX, m. č. XXX/X pod B XX/a, č. záp. XXXX, m. č. XXX/X pod B 3/a, č. záp.
XXXX, m. č. X/X. pod B 3/a, č. záp. XXXX, m. č. XXX/X pod B 3/a, č. záp. XXXX, m. č. XXX pod B2/a v podiele 1/2. Podľa zaopatrovacej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v Brezne do notárskeho
protokolu zo dňa 26. 04. 1957 vdova po H. Z. C. Z., rod. V. právom vlastníctva bez ťarchy odovzdala
celé svoje podiely v domovej nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J., č. záp. XXXX, m. č.

XXX/X pod B 10/b, č. záp. XXXX, m. č. H. pod B 3/b, č. záp. XXXX, m. č. XXX/X pod B 3/b, č. záp.
XXXX, m. č. XXX/X pod B 3/b, č. záp. XXXX, m. č. XXX, pod B 2/b svojmu synovi K. Z. a jeho manželke
H., rod. R., ktorí nadobudli uvedené nehnuteľnosti každý v podiele 1/4. V dedičskom konaní po K. Z.
(ďalej aj ako „poručiteľ“) bol notárkou JUDr. Annou Medveďovou pod sp. zn. 4D/31/2006, Dnot 28/2006
prejednaný známy nehnuteľný majetok, ktorý v zmysle dedičskej dohody nadobudol syn poručiteľa -

žalobca 1/. Geometrickým plánom č. 36031704 - 07/04, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom
XXX/XX bol z PK parc. č. XXX odčlenený diel 13 o výmere 5 m2 do novovzniknutej parcely C-KN č.
XXXX. Do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bol z PK parc. č. XXX odčlenený diel 14 o výmere 114
m2, z PK parc. č. XXX/X diel 15 o výmere 19 m2, z PK parc. č. XXX/X diel 16 o výmere 23 m2, z PK
parc. č. XXX/X diel 17 o výmere 22 m2 a z PK parc. č. XXX/X diel 18 o výmere 57 m2. Vlastnícke právo k
novovzniknutým C-KN parcelám nadobudla žalovaná vydržaním, hoci vedela, že čestné vyhlásenie E. Z.

zo dňa 03. 06. 2004 je neplatný právny úkon, nakoľko E. Z. nie je právnym nástupcom pozemnoknižných
vlastníkov. Žalobcovia sa od roku 2012 viackrát u žalovanej domáhali vyriešenia ich vlastníckych práv.
Za tým účelom dali vyhotoviť geometrický plán č. 43604625 - 50/2014 zo dňa 05. 11. 2014, úradne
overený 10. 11. 2014 pod č. XXX/XX, ktorým boli pôvodné pozemnoknižné parcely identifikované ako
novovzniknuté parcely C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sporné parcely sú miestnou komunikáciou užívanou od
dávnej doby obcou, ktorá si ju dala vysporiadať do vlastníctva so súhlasom všetkých dotknutých
vlastníkov notárskou zápisnicou o vydržaní N 56/2005, Nz 20298/2005 zo dňa 09. 05. 2005. Za
právneho predchodcu žalobcov, pozemnoknižného vlastníka H. Z. dala písomný súhlas s osvedčením
vlastníctvaE.Z.,manželkažalobcu1/,ktorýodanomsúhlasemalvedomosťaničvočinemunenamietal.

Až v roku 2013 kvôli odstavnej ploche, kvôli obrubníkom, začal mať žalobca 1/ námietky a v roku
2013 podal podnet na Okresnú prokuratúru v Brezne, ktorá ho odložila. Právna zástupkyňa žalovanej
počas konania tvrdila, že K. Z. a žalobkyňa 3/ nadobudli PK parcely ako poľnohospodársku pôdu -
oráčinu. Novovytvorené parcely viac ako 50 rokov tvoria stavbu miestnej komunikácie, je na nich cestné
teleso vystavané ešte MNV J.. V roku 2007 až 2008 túto komunikáciu novo postavila, zrekonštruovala

žalovaná (položila asfaltový koberec, vybudovala kanalizáciu a zrekonštruovala vodovodné potrubie)
na základe stavebného povolenia č. SP A2007/1443-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12.
2007. Ide o novú vec, ku ktorej vzniklo žalovanej vlastnícke právo titulom spracovania podľa § 135b
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola pri spracovaní cudzej veci dobromyseľná, nakoľko jej
vlastnícke právo bolo osvedčené v roku 2005 uvedenou notárskou zápisnicou. Miestna komunikácia

slúži všetkým občanom a je podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vo vlastníctve
obce. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 22/2005. Tvrdila,
že na určovacej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo130/2007.Doplnila,žeovysporadúvanípozemkovpodmiestnou
komunikáciou vedeli všetci v obci, bolo to vyvesené na úradnej tabuli. Poukázala na závery vyplývajúce

z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, že miestna a účelová komunikácia predstavuje určitú
kvalitu pozemku, ide o názvy pre druh pozemku, predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho
povrchu. Nemôže teda byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v zmysle občianskoprávnom ako
dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud. Nie je možné ich od pozemku
oddeľovať, napr. samostatne (oddelene jednu od druhej) prevádzať. Pozemok charakterizovaný ako

miestna komunikácia môže mať len jedného vlastníka. Obec nadobudla vlastnícke právo legálnym
spôsobom, preto navrhla žalobu zamietnuť.
Okresný súd dospel k záveru, že podaná žaloba je vhodným, účinným a správne zvoleným procesným
nástrojom ochrany práv žalobcov umožňujúcim odstránenie spornosti práva. V rozhodnutí NS SR sp.
zn. 4Cdo 130/2007 z 25. 02. 2009, na ktoré poukazovala žalovaná namietajúc nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení dovolací súd vylúčil naliehavý právny záujem na určení, že
do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov patrí pozemok, pretože žalobcovia si mohli uplatniť
nárok na vydanie veci podľa reštitučných predpisov.
Skutkovo mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou
existujúcej miestnej komunikácie pristúpila k vysporiadaniu pozemkov. Geometrickým plánom č.

36031704 - 07/04, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX bola o. i. z PK parcely č.
XXX odčlenená jej časť o výmere 5 m2 do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX a do novovzniknutej
parcely C-KN č. XXXX výmera 114 m2, z PK parcely č. XXX/X výmera 19 m2, z PK parcely č. XXX/
X výmera 23 m2, z PK parcely č. XXX/X výmera 22 m2 a z PK parcely č. XXX/X výmera 57 m2.Žalovaná oslovila E. Z., ktorá v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2004 "ako právny nástupca vlastníkov
daných PK parciel" uviedla, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním pre obec a udelila
súhlas s vysporiadaním vlastníctva s tým, že na pozemky si nebude robiť nároky. Následne notárskou

zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 bolo JUDr. Annou
Medveďovou, notárkou so sídlom v Brezne osvedčené vyhlásenie žalovanej o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam (pozemkom parc. C-KN č. XXXX a č. XXXX).
S poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2 a § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 - 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nemohla nadobudnúť

vlastnícke právo k oddeleným častiam pôvodných pozemnoknižných parciel vydržaním bez súhlasu
dotknutých pozemnoknižných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov. Pôvodné pozemnoknižné
parcely boli zapísané na H. Z. (otca K. Z.) v 1/2, K. Z. v 1/4 a H. Z. (žalobkyňu 3/) v 1/4. E. Z. ako
nevlastníčka nebola oprávnená čestným vyhlásením udeliť súhlas s vysporiadaním vlasníctva sporných
pozemkovvprospechžalovanej., najmäak pozemnoknižnívlastníciK.aH.Z.žili. Žalovaná,ktorásama
pripravovala podklady pre vysporiadanie pozemkov, nemohla byť dobromyseľná o svojom vlastníctve

k spornému pozemku bez súhlasu dotknutých osôb v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Notárskeho
poriadku.
K argumentácii žalovanej o nadobudnutí vlastníckeho právo dobromyseľným spracovaním cudzej veci
v zmysle § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že spracovaním sa z jednej veci
vytvorí iná vec, od pôvodnej odlíšená vzhľadovo alebo funkčne. Predmetom spracovania môže byť aj

stavba. Vtomtoprípadesavlastníckeprávojejspracovanímnadobúdaibavtedy,kedysarekonštrukciou
stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré charakterizujú stavbu tak, že
sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Vlastníctvo nemožno nadobudnúť len
spracovaním súčasti cudzej stavby, napr. podkrovia (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 22/2005). O
spracovanie veci nejde v prípade spracovania pozemku ani stavby na ňom zriadenej, keďže pozemok a

stavba sú dve samostatné veci a spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec. Podľa § 1 ods. 3 zák.
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (známy aj ako „cestný zákon“) tvorí pozemnú komunikáciu
cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a
zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách
pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Cestný zákon teda nestanovuje,

že pozemnú komunikáciu ako cestné teleso tvorí aj pozemok pod ňou. Okresný súd preto vyhodnotil,
že pozemná komunikácia je stavbou v zmysle § 119 OZ v spojení s § 43 ods. 1, § 43a ods. 1, ods. 3
písm. a) stavebného zákona a § 24e zákona o pozemných komunikáciách, podľa ktorého pozemky,
ktoré nie sú vo vlastníctve obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a
nachádzajú sa pod miestnymi komunikáciami možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Podľa rozsudku NS

ČR sp. zn. 2Cdon 1414/97 zo dňa 26. 10. 1999 „miestne a účelové komunikácie, vrátane parkovacích
plôch, predstavujú určitú kvalitu pozemku, sú názvami pre druh pozemku a predstavujú určité stvárnenie
či spracovanie jeho povrchu. Nemôžu teda byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v zmysle
občianskoprávnom ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud. Nemožno
ich od pozemku oddeľovať, napr. samostatne (oddelene jednu od druhej) prevádzať." Rovnaký právny

záver vyplýva aj z rozsudku sp. zn. 22Cdo 52/2002 zo dňa 31. 01. 2002. V rozsudku sp. zn. 31Cdo
691/2005 zo dňa 11. 10. 2006 sa však Najvyšší súd Českej republiky odchýlil od názoru vyplývajúceho
z rozsudku sp. zn. 22Cdo 52/2002 a vyslovil, že „miestna komunikácia by mohla byť samostatnou vecou
odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza v prípade, že by bola stavbou v zmysle občianskeho
práva, t. j. stavbou v zmysle § 119 OZ, ktorá ako samostatný predmet vlastníctva môže byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Nemožno vylúčiť, že miestna komunikácia môže byť stavbou, a teda
samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom, a že právne vzťahy k nej nemusia byť totožné so
vzťahmi k pozemku, na ktorom bola zriadená. Tejto možnosti nasvedčuje i § 17 ods. 3 zákona č. 13/1997
Sb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého ak bola zriadená stavba diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie na cudzom pozemku a vlastníkovi tejto stavby sa preukázateľne nepodarilo dosiahnuť

majetkoprávneho vysporiadania s vlastníkom pozemku, je príslušný špeciálny stavebný úrad oprávnený
na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva ku
stavbe,atozajednorazovúnáhraduvovýške,ktorápodľazvláštnehopredpisuprináležízavyvlastnenie.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon rozlišuje vlastníctvo pozemku pod komunikáciou (s výnimkou
účelovej) od vlastníctva samotnej komunikácie, a teda na tieto pozemné komunikácie, t. j. diaľnice, cesty

a miestne komunikácie je treba v zásade pozerať ako na samostatné predmety právnych vzťahov."
V závere súd prvej inštancie uviedol, že vybudovaním stavby cestného telesa na cudzom pozemku
nedošlo k vytvoreniu novej veci spracovaním.O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). V konaní boli úspešní žalobcovia, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehotežalovanáodvolaniezdôvoduuvedeného
v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového priadku s návrhom, aby v zmysle jeho § 388 odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
Namietala teda nedostatok správneho právneho posúdenia veci.

Zopakovala, že miestne a účelové komunikácie predstavujú určitú kvalitu pozemku a určité stvárnenie
či spracovanie jeho povrchu. Nemôžu byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v občianskoprávnom
zmysle s rozdielnym právnym režimom. V zmysle cestného zákona sa obec stáva vlastníkom miestnej
komunikácie len za predpokladu legálnej zmeny vlastníctva. Do katastra nehnuteľností sa miestne
komunikácie nezapisujú ako stavby, ale ako pozemky so spôsobom využitia pozemku, ktorému je
pridelené č. 22. Na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu L., katastrálneho odboru, pre katastrálne

územie J. nie je rozdielne zapísaný pozemok a miestna komunikácia ako stavba. Vyhovením žalobe by
sa žalobcovia stali vlastníkmi miestnej komunikácie v rozpore s § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb., čo
znemožní obci vykonávať rekonštrukcie, stavebné úpravy a iné právne úkony v súvislosti s miestnou
komunikáciou, pri ktorých sa bude potrebné preukázať listom vlastníctva. Opakovane poukázala na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 341/2004 z 10. 06. 2004, alebo 2Cdon 1414/97 a 22Cdo 52/2002, s

ktorými sa súd prvej inštancie nestotožnil a osvojil si právny názor uvedený v rozhodnutí NS ČR sp. zn.
31Cdo 691/2005. Stavbu je potrebné posudzovať v občianskoprávnom zmysle podľa § 118 a § 119 OZ.
Preto sú stavby na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností vedené samostatne od pozemku, pričom
pozemok tvoriaci predmet tohto sporu túto charakteristiku nespĺňa. Pri čerpaní eurofondov žalovanou
bolo potrebné preukázanie sa listom vlastníctva, ktorý nemohol byť vystavený na stavbu, ale len na

pozemok. Preto žalovaná prikročila k jeho vysporiadaniu.
V ďalšej časti odvolania namietla, že pozemok bol do siete miestnych komunikácií zaradený od 70-
tych rokov minulého storočia ešte v správe národného výboru. Miestna komunikácia bola využívaná
ako cesta. Žalovaná jej vlastníctvo nadobudla legálnym spôsobom konštituovaním obce podľa zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a nadobudnutím účinnosti § 3d ods. 2 zák. č. 35/1961 Zb., t. j.

jeho zmenou zákonom č. 395/1998 Z. z. Ako záznamovú listinu pre zápis už existujúceho vlastníckeho
práva si zvolila verejnú listinu, a to notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, v ktorom je
uvedené, že parcely sa dlhé roky užívali ako cesta a právny predchodca žalovanej MNV sa s vlastníkmi
či právnymi nástupcami v minulosti vyporiadal (N 56/2005, Nz 20298/2005 z 09. 05. 2004). Tieto
skutočnosti potvrdilo 23 pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, čestnými vyhláseniami,

ktorých pravdivosť obec nebola povinná skúmať. Obec predvolávala osoby, ktoré mohli byť dotknutými
vlastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami, ktorých zistila z vypracovanej identifikácie parciel. Zo strany
žalobcov sa dostavila E. Z., manželka žalobcu 1/ a podpísala čestné vyhlásenie 03. 06. 2004 o tom,
že je právnou nástupkyňou po vlastníkoch pozemnoknižných parciel uvedených v čestnom vyhlásení
a súhlasí s vyporiadaním vlastníctva pozemkov pre obec. Bol jej predložený geometrický plán a

vysvetlené, o ktoré pozemky ide a na aký účel ich obec vysporadúva. Postup manželky žalobcu 1/,
ktorá uviedla do omylu žalovanú aj notárku, nemôže byť žalovanej na ujmu. List vlastníctva bol založený
v júli 2005, stavebné povolenie vydané 14. 11. 2007. Do dedičstva po K. Z., zomr. XX. XX. XXXX
žalobcovia sporné parcely nenahlásili, nakoľko vedeli, že ich vlastní obec a od dávnej doby sú miestnou
komunikáciou.

Namietla existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, pretože výsledok
sporu pre nich nemá praktický význam. Ak sa s nimi bývalé MNV v minulosti nevysporiadalo tak ako
sa uvádza v notárskej zápisnici, mohli eventuálne žiadať finančné vysporiadanie za druh pozemku orná
pôda, ktorý mali v roku 1957 nadobudnúť. Uviedla tiež, že sa okresný súd nezaoberal skutočnosťou, že
závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 130/2007 neplatia len v reštitúciách, ale aj všeobecne.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že miestna
komunikáciajeinžinierskoustavboupodľajejdefiníciev§43ods.1a§43aods.1,3písm.a)stavebného
zákona. Aj Občiansky zákonník definuje cesty, miestne a účelové komunikácie ako stavby, na čom nič
nemení zápis v katastri nehnuteľností. Spôsob využitia pozemku sa uvádza aj pri iných pozemkoch, nie

je však spojený s vlastníctvom stavieb, ktoré sú na pozemkoch postavené alebo umiestnené. Súhlasili
s tvrdením, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Ak by boli žalobcovia zapísaní ako vlastníci
pozemkov, na ktorých je miestna komunikácia postavená, nestanú sa súčasne vlastníkmi miestnej
komunikácie. Podľa § 6 ods. 2 katastrálneho zákona sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierskestavby, ktoré sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je
stavba postavená, alebo mapovou značkou a označené kódom druhu a kódom spôsobu využívania
pozemku. Nezapísanie inžinierskej stavby do katastra nehnuteľností neznamená, že by jej vlastníkom

malbyťvlastníkpozemku.JudikatúraNSČR,naktorúsažalovanáodvoláva,bolaprekonanáneskoršími
rozhodnutiami toho istého súdu. Žalobný návrh sa týkal pozemkov, na ktorých je líniová inžinierska
stavba postavená, nie určenia vlastníctva k stavbe miestnej komunikácie.
K tvrdenému spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva obcou uviedli, že vlastníctvo obcí je riešené
zákonom č. 138/1991 Zb., nie zákonom o obecnom zriadení. Pri prechode majetku štátu do vlastníctva

obcesabolopotrebnépreukázaťdelimitačnýmprotokolom,ktorévpriebehuroku1991sobcamispisoval
Okresný úrad Brezno. Žalovaná takýto doklad nepredložila. Notársku zápisnicu, ktorá má osvedčiť
vydržanie vlastníckeho práva, nemožno považovať za nadobúdací titul (ktorým by mala byť v minulosti
uzavretá neperfektná zmluva). Aj k vyplateniu náhrad v minulosti mohlo dôjsť len na základe platne
uzavretej zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov. Žalovaná nemala pozvať
na obecný úrad manželku žalobcu 1/.

Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Cdo 130/2007 je plne v prospech žalobcov. Nemožno zneisťovať vlastnícke vzťahy osôb
nadobudnuté v dobrej viere. K zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právneho predchodcu
došlokonanímžalovanejvdobe,ktorániejedávnominulá.Notárskazápisnicabolaspísanávroku2005,
žaloba bola podaná v roku 2014, teda necelých 10 rokov po zápise vlastníctva žalovanej do katastra

nehnuteľností, o ktorom žalobcovia nemali vedomosť. Proti výstavbe miestnej komunikácie na svojom
pozemku nemali výhrady, pretože slúži aj ďalším osobám - susedom, čo neznamená, že mali vedomosť
o postupe žalovanej pri zmene vlastníckeho práva. Ich žaloba smeruje priamo proti tomu, kto do ich
vlastníckych práv zasiahol, čím je daný naliehavý právny záujem na určení právnych vzťahov v rozsahu
petitu žaloby. Navrhli potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uplatniac si náhradu

trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v replike uviedla, že právny predchodca žalobcov nevlastnil ku dňu smrti zastavané plochy
s využitím miestnej komunikácie a žalovaná vlastnícke právo k sporným parcelám nadobudla legálnym
spôsobom.

5. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP)

vec prejednal v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením §
379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm.
c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti významné pre posúdenie

veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

7. Základnou procesnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného do 30. 06. 2016 aj podľa § 137 písm. c) CSP je naliehavý
právny záujem (ktorý podľa tejto právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu). Ako vysvetľuje Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo

dňa06.10.2017„posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcich
skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia
jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následnépožadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t. j. či môže založiť právne významný
následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje
spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ

právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o
určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého) určenia sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s

vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Primárne teda je potrebné, aby žalobca
osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp.

neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie
žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.“

8. Odvolateľka poprela existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení
s tvrdením, že výsledok sporu pre nich nemá praktický význam, nejde o preventívnu ochranu pred
neoprávnenými zásahmi, pretože pozemky slúžili a slúžia ako cesta od sedemdesiatych rokov minulého
storočia. Zhodne ako v konaní pred súdom prvej inštancie poukázala na rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/130/2007 z 25. 02. 2009. Na zdôraznenie správnosti argumentácie súdu prvej inštancie (uvedenej

v ods. 39 odôvodnenia jeho rozsudku) odvolací súd udáva, že tento rozsudok NS SR rieši otázku
existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nehnuteľnosť,
ktorá bola odňatá právnemu predchodcovi žalobcu štátom v tzv. rozhodnom období (od 25. 02. 1948 do
01. 01. 1990) spadajúcom pod účinnosť tzv. reštitučných predpisov (napr. zák. č. 87/1991 Zb. alebo zák.
č. 229/1991 Zb.). Dovolací súd konštatoval, že v prípade ak žalobcovia ako dedičia mali predchádzajúce

reštitučné možnosti, existencia špeciálnej právnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý
právnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávapodľavšeobecnejprávnejúpravy§80OSPvzmyslezásady
lex specialis derogat legi generali.
Podľa odvolacieho súdu je v prejednávanej veci zachovaný preventívny charakter žaloby o určenie
napriek tomu, že sporné pozemky sú využívané ako miestna komunikácia. Prostredníctvom určovacej

žaloby možno odvrátiť spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť (napr. o ochranu vlastníckeho
práva). Bez súdom vysloveného určenia je právne postavenie žalobcov 1/ a 2/ ako dedičov pôvodného
podielového spoluvlastníka nehnuteľností X/, Z. a žalobkyne 3/ ako pôvodnej podielovej spoluvlastníčky
nehnuteľností neisté, pretože iným spôsobom nemôžu dosiahnuť zosúladenie faktického vlastníckeho
vzťahu s jeho právnym zápisom v katastri nehnuteľností. Žalobcovia (na rozdiel od žalobcov v konaní

NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2007) nemajú možnosť domáhať sa ochrany svojho porušeného vlastníckeho
práva iným spôsobom ako určovacou žalobou. Právne vzťahy právneho predchodcu žalobcov 1/, 2/ ani
právne vzťahy žalobkyne 3/ k sporným nehnuteľnostiam (nie faktické) neboli dotknuté v minulosti, ale v
dôsledku osvedčenia o vydržaní vydaného 09. 05. 2005, teda ešte za života ich právneho predchodcu
bez jeho súhlasu. Iný právny prostriedok na znovuzískanie vlastníckeho práva, akým je spochybnenie

skutočností, za ktorých k zániku vlastníctva došlo určovacou žalobou, žalobcovia 1/ a 2/ ako dedičia K.
Z., ani žalobkyňa 3/ ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností nemajú.
Ak žalovaná tvrdila, že sa jej právny predchodca MNV v minulosti s predchádzajúcimi podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti vyporiadal, dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia
spočívalo na žalovanej.

9. Odvolacísúddávaodvolateľkezapravdu,žepodľa§3dods.3zákonaopozemnýchkomunikáciách
účinného od 01. 07. 1996 sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí za predpokladu legálnej zmeny
vlastníctva ako uvádza aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 341/2004 z 10. 06. 2004. Z obsahu spisu však
nevyplýva, že žalovaná, resp. jej právny predchodca nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od

právneho predchodcu žalobcov K. Z. alebo priamo od žalobkyne 3/ niektorým zo spôsobov zakotvených
právnou úpravou.10. K argumentácii odvolateľky, že sa miestna komunikácia (ktorá mala byť postavená a zaradená
do siete miestnych komunikácií v správe národného výboru ešte v sedemdesiatych rokoch minulého
storočia) stala vlastníctvom žalovanej ex lege jej konštituovaním zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení a účinnosťou § 3d ods. 2 (správne má byť uvedené ods. 3, pozn. odvolacieho súdu) zák. č.
135/1961 Zb. (teda od 01. 07. 1996) odvolací súd pripomína, že nielen Občiansky zákonník, ale aj zákon
o pozemných komunikáciách ako lex specialis rieši otázku potreby zmeny vlastníctva nehnuteľností
upravujúc v § 17 výkup nehnuteľností a v § 17a ich vyvlastnenie aj z dôvodu výstavby miestnych
komunikácií. Jedným zo znakov miestnej komunikácie v zmysle § 4b ods. 1 uvedenej právnej úpravy

je aj jej zaradenie do siete miestnych komunikácií. Rovnako tomu bolo v čase kedy mala byť miestna
komunikácia na spornom pozemku (70. roky minulého storočia) vybudovaná, kedy o takomto zaradení
rozhodoval podľa zákona č. 135/1961 Zb. a § 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. (účinnej od 01. 07. 1984) miestny
národný výbor. Dôkaz nasvedčujúci zaradeniu spornej nehnuteľnosti do siete miestnych komunikácií
žalovaná nepredložila. S ohľadom na § 23 zákona o pozemných komunikáciách pritom bolo nevyhnutné,
abyozaradeníkomunikáciedosietemiestnychkomunikáciírozhodolmiestnynárodnývýborvsprávnom

konaní, za účasti vlastníkov pozemku. Napokon, ak by bola miestna komunikácia vybudovaná ešte v
70. rokoch minulého storočia vo vlastníctve Slovenskej republiky s právom hospodárenia národného
výboru, na ktorého území sa nachádzala, k prevodu do vlastníctva obce by musel byť odovzdávajúcou
a nadobúdajúcou právnickou osobou spísaný písomný protokol v zmysle ustanovení zák. č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.

11. K tvrdeniu žalovanej o legálnom spôsobe nadobudnutia jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom
ex lege, pričom notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva malo byť len záznamovou listinou
pre zápis už existujúceho vlastníckeho práva odvolací súd citujúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo
11/2007 udáva, že „Takéto osvedčenie vydané notárom, ak obsahuje všetky náležitosti uvedené v

§ 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi
dôsledkami. Príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým
spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy,
kým nie je dokázaný opak.“ Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydané formou notárskej zápisnice sp. zn. N 56/2005, Nz

20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 JUDr. Annou Medveďovou, notárkou so sídlom
v Brezne, spĺňa uvedené náležitosti (hoci právny predchodca žalobcov K. Z. žil a žila aj žalobkyňa 3/,
k osvedčeniu nebolo pripojené ich písomné vyjadrenie s úradne osvedčenou pravosťou ich podpisov,
že nemajú k vzniku vlastníckeho práva žalovanej výhrady; vyhlásenie manželky žalobcu 1/ E. Z. nie je
vyhlásením ich právnej nástupkyne, ako správne poukazovali žalobcovia).

12. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ podal odvolanie voči celému
rozsudku, teda spochybnil aj výrok o trovách konania. Odvolací súd pri odvolacom prieskume zistil,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne vyhodnotil úspech
žalobcov v konaní a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1 CSP), preto aj v tejto časti

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Aj v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá v odvolacom

konaní úspešná nebola.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).