Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221908
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712221908.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SWS Distribution, a.s., Studená 5, Bratislava, IČO:
35 816 473, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., advokátska spoločnosť, J. M. Hurbana 2, Nové
Zámky, proti odporkyni: W.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, Y., zast. ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ
ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou,
o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Pezinok zo dňa 16. decembra 2015 č.k. 8Cpr 5/2012-305 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil prebiehajúce konanie, vedené na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 8Cpr 5/2012, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni návrhom domáha určenia,
že skončenie pracovného pomeru odporkyne dohodou podľa § 60 Zákonníka práce na základe
ukončenia pracovného pomeru zo dňa 05.11.2012 je neplatné, pričom podaním zo dňa 05.10.2015
navrhol, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru vedenom na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013. Skonštatoval, že dopytom na Okresný súd Bratislava II zistil, že
pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 sa vedie konanie, predmetom ktorého je návrh odporkyne (ako navrhovateľky)
proti navrhovateľovi (ako odporcovi) na určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru u
navrhovateľa okamžitým skončením, a že termín pojednávania bol vytýčený na deň 03.02.2016. Svoje
rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru, že
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 sa vedie konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá má význam pre konanie a rozhodnutie v prebiehajúcom konaní sp. zn. 8Cpr/5/2013. Vyhodnotil,
že v oboch konaniach vystupujú tí istí účastníci konania, keď v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II sa rieši otázka skončenia pracovného pomeru odporkyne na základe okamžitého skončenia
pracovného pomeru dňa 20.11.2012, pričom v prípade rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o
platnom skončení jej pracovného pomeru by bola už Dohoda o skončení jej pracovného pomeru dňom
10.01.2013 právne neúčinná, na čo poukázal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 14CoPr

14/2014-86 zo dňa 16.04.2015, ktorým zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 52Cpr
1/2013-81 a konanie o pred ním prebiehajúcom spore neprerušil. Vyjadril názor, že vyriešenie otázky
okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyne je právne významné pre rozhodnutie v tomto
konaní. Uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní na Okresnom súde Bratislava II,
pod sp. zn. 52Cpr/1/2013 bude pokračovať v tomto konaní aj bez návrhu na pokračovanie v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie,
a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, a návrh navrhovateľa na prerušeniekonania zamietnuť. Mala za to, že nie je účelné ani hospodárne prerušovať konanie na súde prvého
stupňa, keď podľa jej názoru je potrebné oba úkony, a to Dohodu o ukončení jej pracovného pomeru
s navrhovateľom dohodou zo dňa 05.11.2012 ako aj dodatok k nej zo dňa 05.11.2012, a okamžité

skončenie jej pracovného pomeru zo dňa 20.11.2012, a teda aj obidva súdne spory o platnosť resp.
neplatnosť takýchto spôsobov rozviazania pracovného pomeru posudzovať oddelene. Uviedla, že
z časového hľadiska ukončenie pracovného pomeru dohodou bolo uskutočnené skôr ako prišlo k
ukončeniu pracovného pomeru jeho okamžitým skončením. Podľa jej názoru je pre účely tohto konania
potrebné objasniť, či bol jej pracovný pomer u navrhovateľa ukončený platne Dohodou o skončení jej

pracovného pomeru. Mala za to, že aj pokiaľ by Okresný súd Pezinok rozhodol, že pracovný pomer
ukončený s odporkyňu na základe dohody z dôvodov organizačných zmien nie je platným právnym
úkonom, nezakladá takéto rozhodnutie automaticky nárok domnievať sa, že skončenie pracovného
pomeru odporkyne okamžitým ukončením pracovného pomeru je platným právnym úkonom. Podľa jej
názoru takéto rozhodnutie nezakladá automaticky nárok, aby Okresný súd Bratislava II v konaní o
platnosť ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením bez ďalšieho rozhodol, že ukončenie

pracovného pomeru okamžitým ukončením je platné, a žalobu zamietol.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. Podľa jeho názoru je zrejmé, že jeho právny záujem na tom, aby Okresný
súd Pezinok rozhodol vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru odporkyne na základe Dohody

o skončení pracovného pomeru bude závisieť od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. Uviedol, že
ak by Okresný súd Bratislava II žalobu odporkyne o určenie neplatnosti okamžitého pracovného pomeru
zamietol,malobytozanásledok,žepracovnýpomerodporkynesaplatneskončilnazákladeokamžitého
skončenia pracovného pomeru, z čoho by vyplývalo, že odporkyňa nemá nárok na odstupné, a preto
by v tomto konaní na Okresnom súde Pezinok vzal návrh na začatie konania späť. V opačnom prípade

by v konaní pokračoval z dôvodu právnej istoty, aj z dôvodu eliminácie nároku odporkyne na vyplatenie
odstupného. Uviedol, že dôvodom žiadosti o prerušenie konania bola predovšetkým hospodárnosť
konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Toto ustanovenie dáva súdu
možnosť,nievšakpovinnosť,konanieprerušiť,pretožedopadánaprocesnésituácie,vktorýchsúdmôže
konanieprerušiť,alenemusítakurobiť,nakoľkoprerušeniekonaniajetunaúvahevecprejednávajúceho

súdu, a je upravené len ako procesná možnosť. O prerušení konania podľa cit. ustanovenia môže
súd rozhodnúť na návrh účastníka konania, ale i bez návrhu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť, pričom výber vhodného opatrenia,
pod ktoré spadá okrem iných i prerušenie konania, ale aj vyriešenie predbežnej otázky, je potrebné
podriadiť zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6

O.s.p.), a spomedzi týchto viacerých možných opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov
konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim kritériom je hospodárnosť konania.
Nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. potom je, že v inom
konanísariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúduvprebiehajúcomkonaní,keďdôvod
prerušenia konania tu spočíva najmä v zachovaní zásady hospodárnosti. Prerušenie konania prichádza

do úvahy predovšetkým za situácie, keď ide o riešenie predbežnej otázky, a to takej, ktorú súd môže
posúdiťsám,alevzáujmejednotnostirozhodovaniaprerušíkonanie,avyčkánarozhodnutiepríslušného
orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je teda
otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nevyhnutné k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci
samej. Preto bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či mohol súd prvého stupňa využiť iné vhodné

opatrenia a pokračovať ďalej v konaní, resp. či postupoval správne, ak konanie prerušil.

Vdanomprípadenavrhovateľnavrholprerušiťprebiehajúcekonanieoneplatnosťskončeniapracovného
pomeru odporkyne dohodou podľa § 60 Zákonníka práce na základe ukončenia pracovného pomeruzo dňa 05.11.2012, v znení jej dodatku zo dňa 05.11.2012, podľa ktorého mal pracovný pomer
odporkyne u navrhovateľa skončiť dňa 10.01.2013, do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013, v ktorom sa odporkyňa ako navrhovateľka

voči navrhovateľovi ako odporcovi domáha určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru u
navrhovateľa okamžitým skončením zo dňa 20.11.2012. Odvolací súd zistil, že konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 nie je právoplatne skončené. Odvolací súd potom
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vyhodnotil zistený skutkový stav správne, a vec aj správne právne
posúdil, keď prebiehajúce konanie prerušil so záverom, že v uvedenom konaní na Okresnom súde

BratislavaIIsariešiotázkavýznamnáprejehorozhodnutievprejednávanejvecipodsp.zn.8Cpr5/2012.
Odvolací súd zastáva rovnaký názor, že v konaní na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr
1/2013sariešiotázka,ktorámázásadnývýznamprerozhodnutievovecisamejvprebiehajúcomkonaní,
keďže má rozhodujúci význam pre ustálenie, či bola odporkyňa dňa 10.01.2013, kedy mal podľa Dohody,
ktorej platnosť skúma v tomto konaní, skončiť jej pracovný pomer, ešte stále v postavení zamestnankyne
navrhovateľa. V prípade, že Okresný súd Bratislava II návrh odporkyne, ktorým sa voči navrhovateľovi

domáhaurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniajejpracovnéhopomeruzodňa20.11.2012,zamietne,
Dohoda o skončení jej pracovného pomeru dňom 10.01.2013 by už bola právne neúčinná, nakoľko jej
pracovný pomer by skončil skôr, a to na základe okamžitého skončenia zo dňa 20.11.2012. Odvolací
súd dospel tiež k záveru, že konajúci súd prvého stupňa nemôže vyriešiť túto otázku za aktuálneho
stavu, keď už bol návrh na Okresný súd Bratislava II podaný, ako predbežnú sám (nakoľko sa o nej

pred súdom koná výlučne na návrh), a je odkázaný na rozhodnutie v konaní sp. zn. 52Cpr 1/2013 na
Okresnom súde Bratislava II, z ktorého bude vychádzať. Vyriešenie otázky trvania pracovného pomeru
navrhovateľky v čase, kedy sa mal na základe Dohody a jej dodatku skončiť (10.01.2013), alebo jeho
skončeniaokamžitýmskončenímkudňu20.11.2012,jepretotokonaniekľúčové.Zuvedenéhoplynie,že
rozhodnutie v prebiehajúcom konaní je závislé od výroku rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013, a preto je potrebné ho prerušiť. Takýto postup sa neprieči ani
požiadavke hospodárnosti konania, nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava II riadne prebieha, a
práve pokračovanie v tomto konaní by bolo za stavu, že sa vedie iné konanie o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa, na základe ktorého mal jej pracovný pomer
skončiť skôr, nehospodárne.

Keďže ani odvolací súd nezistil vzhľadom na tento skutkový stav žiadne iné vhodné opatrenia, ktoré by
súd prvého stupňa mohol v prejednávanej veci urobiť, vyhodnotil jeho rozhodnutie o prerušení konania
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ako dôvodné.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.