Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Pc/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116222151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľky : X. O., nar.

X.XX.XXXX, bytom Z. XX, I., zast. JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky,
proti povinnému z vyživovacej povinnosti : R.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, I., o určenie
vyživovacej povinnosti medzi plnoletými príbuznými, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Povinnému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľka sa písomným návrhom podaným dňa 17.8.2016 domáhala, aby súd zaviazal
povinného na plnenie vyživovacej povinnosti voči nej vo výške 100 eur mesačne od podania návrhu.

Navrhovateľka je sestrou povinného, je nezamestnaná, nedostáva ani príspevok v nezamestnanosti. Jej
príjmy tvorí len dávka v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur a príspevok na bývanie v sume 55,80 eur.

2/ Povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že žaloba je neopodstatnená. Nemá žiadnu oporu v zákone.
Zákon o rodine hovorí o plnení si vyživovacej povinnosti medzi potomkami a predkami a nie medzi
súrodencami. Sestra nemá žiadne zdravotné problémy, denne jazdí na bicykli a to aj pod vplyvom
alkoholu. Od smrti matky v roku 2009 nezaplatila na bývanie ani korunu, on odvtedy uhradil 12.500 eur.

Okrem bytu je aj podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu vo O.. On od mája 2016 v byte nebýva.
Nie je pravda, že navrhovateľka nemá žiadny príjem, zarába si brigádne. Nikdy nebola zamestnaná,
plne jej vyhovuje stav, že byt je v podielovom spoluvlastníctve a on platí všetky výdavky, pretože nechce,
aby sa byt dostal do dražby. Uplatnil si náhradu trov konania.

3/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom povinnej osoby, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

4/ Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania sú súrodenci, ktorí sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX, kat.úz. I., bytu č.X na X.p., o.č. XX každý v
podiele1-ina,akoajspoločnýchčastíazariadenídomuapozemkov.Tiežsúpodielovýmispoluvlastníkmi
každý v 1-ine nehnuteľností v kat.úz. K. O., zapísaných v LV č. XX ako parc.č. XXX/XXX zast.pl. a
nádvoria o výmere 600 m2, parc.č. XXX/XXX záhrady o výmere 200 m2 a rozostavaného domu.

5/ Podľa § 68 Zákona o rodine, predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v
prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.6/ Podľa § 69 ods.1 Zákona o rodine, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť,
prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju
nemôžu plniť bližší príbuzní.

7/ Podľa § 70 Zákona o rodine, každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť
v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k
schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

11/ Ustanovenie § 68 Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými v priamom
rade na druhom a ďalšom stupni, t.j. potomkami (descendentmi) a predkami (ascendentmi), s výnimkou
vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi, ktoré sú upravené v ust. § 62 a § 66 Zákona o rodine.
Stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna osoba
od druhej (starý otec a vnuk, pravnuk a pod.; povinnosť podľa ustanovenia § 68 ZoR sa vzťahuje i na
príbuzných, medzi ktorými vznikol príbuzenský vzťah na základe osvojenia, § 97 ods. 1 ZoR). Zároveň

platí, že príbuzní bližšieho stupňa majú vyživovaciu povinnosť pred príbuznými vzdialenejšieho stupňa.

12/ Ustanovenie § 70 Zákona o rodine upravuje princíp plnenia vyživovacej povinnosti v prípade
plurality na strane povinných, ak títo vystupujú na jednom stupni príbuzenskej línie. Pri určovaní
miery vyživovacej povinnosti nie je postavenie povinných na jednom stupni solidárne, a teda títo nie

sú povinní plniť vyživovaciu povinnosť rovným dielom. Naopak, súd vychádza z pravidla, že ide o
čiastočné plnenie, pri ktorom každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v
rozsahu zodpovedajúcom jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných príbuzných. Ak teda niektorý z príbuzných nemôže plniť
vyživovaciu povinnosť (napr. je sám odkázaný na výživu), príp. zabezpečuje výživu iným spôsobom

(napr. osobnou starostlivosťou o oprávneného), vyživovacia povinnosť sa mu neuloží.

13/ Zákon o rodine upravuje aj ďalšie druhy vyživovacej povinnosti, a to medzi manželmi, rozvedenými
manželmi a voči nevydatej matke. Zákon však nepozná vyživovaciu povinnosť medzi súrodencami.
Ustanovenie§70ZoRniejemožnévykladaťakosanavrhovateľkadomnievaoddeleneodust.§68ZoR.

Ustanovenie § 68 ZoR hovorí len o vyživovacej povinnosti medzi predkami a potomkami, pričom ust. §
70 ZoR rieši pluralitu povinných pri plnení vyživovacej povinnosti v rámci jedného stupňa príbuzenstva.

14/ Na základe horeuvedeného súd návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal schopnosťami a
možnosťami povinného, resp. majetkovými pomermi.

15/ Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16/ Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

17/ Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

18/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 55 CMP a priznal nárok na náhradu trov konania povinnému,
ktorý si ich v konaní uplatnil. Súd prihliadol na okolnosti, za ktorých bol návrh navrhovateľkou podaný.
Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou dvoch nehnuteľností. Býva v byte na Z. ulici č. XX v I..
Neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, tieto uhrádza povinný, a to aj po tom, ako
sa z bytu vysťahoval. Táto situácia pretrváva od úmrtia matky účastníkov konania v roku 2009. Povinný

vedie na tunajšom súde viaceré konania voči navrhovateľke na vydanie bezdôvodného obohatenia,
čo vyplýva jednak z jeho vyjadrení, ako aj z mailovej komunikácie právneho zástupcu navrhovateľky
s povinným (č.l.70). Navrhovateľka musí niesť aj nejakú zodpovednosť za svoje konanie a nielen
poukazovať na svoje sociálne postavenie, zlý zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje sa zamestnať. Tieto
skutočnosti naviac súdu ničím nepreukázala. Pokiaľ navrhovateľka podala voči svojmu bratovi návrh na

plnenie si vyživovacej povinnosti, ktorý súd zamietol, pokladal súd za spravodlivé, aby niesla aj následky
v podobe náhrady trov konania, ktoré povinnému vznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.