Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010248
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5811010248.1

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a
JUDr.VladimíraSučikananeverejnomzasadnutíkonanomdňa30.7.2014vŽiline,oodvolaníokresného
prokurátora a poškodenej Mgr. G. B. proti rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 4T/79/2011-408
zo dňa 11.2.2014

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť
prerokoval a rozhodol.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej Mgr. G. B. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným rozsudkom Okresný súd v Námestove oslobodil obžalovaného S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R., C. XXX, okr. H., spod obžaloby pre skutok, ktorým údajne spáchal trestné činy (prečiny)
ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania podľa §§ 156 ods. 1, 360 ods. 1 Tr. zák.

Skutkovým základom podanej obžaloby je tvrdenie, že obžalovaný dňa 2.11.2010 okolo 9.00 hodiny
na schodišti v bytovke č. XXX na C. ul. v R., fyzicky napadol G. B., nar. XX.XX.XXXX počas toho, ako

umývala spoločné priestory, a to tak, že ju dvakrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, následne
ju chytil za vlasy a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje
vyhrážky uskutoční a keď začala kričať o pomoc, odsotil ju do zábradlia na schodišti, ktorým konaním
jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia, pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti pod
ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný výron hornej pery úst vľavo, odreninu a tržnú ranu na sliznici
hornej pery úst vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron na vonkajšej strane ľavého predkolenia

a pomliaždenie a podkožný výron na vnútornej strane pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia v trvaní od 2.11.2010 do 23.11.2010.

***

Podľa § 307 ods. 1 Tr. por. (...) rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor;
len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody.

Z uvedeného plynie, že poškodená B. nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti
oslobodzujúcemu výroku rozsudku. Proti nemu mohol podať odvolanie iba prokurátor.

Keďže podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané (...) osobou

neoprávnenou (...), krajský súd podľa tohto zákonného ustanovenia odvolanie poškodenej zamietol.

***

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj prokurátor. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu, aby ju opätovne prejednal a rozhodol. Mal za to, že

vykonané dôkazy postup súdu v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku vôbec neodôvodňovali.
Obžalovanému je kladené za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví, ktorého trestného činu sa
dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, pričom následkom musí byť ublíženie na zdraví v
zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, ktorým je objektívne existujúci stav charakterizovaný poruchou
dokonanej stavby tela alebo jeho jednotlivých orgánov alebo ich harmonickej funkcie, alebo psychickou

traumou, musí viesť k porušeniu somatických alebo psychických funkcií, medzi ktoré patrí napr. aj
nespavosť. Aj keby súd konanie obžalovaného nevyhodnotil ako ublíženie na zdraví, tak s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu samotné napadnutie poškodenej obžalovaným by bolo možné subsumovať
pod ustanovenie § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 20 Trestného zákona.
Prokurátor ďalej uviedol, že medzi obžalovaným a poškodenou opakovane dochádzalo k napádaniu

(verbálnemu), čo potvrdil aj svedok C., preto nemožno prijať závery súdu prvého stupňa, že spáchanie
trestného činu nebezpečného vyhrážania nebolo v danom prípade preukázané. Z vykonaných dôkazov
je zrejmé, že obžalovaný spáchanie skutku sčasti poprel, keď uviedol, že prichytil poškodenú, ako mu
sype smeti k dverám, následkom čoho otvoril dvere, chytil ju za pravé rameno a vodou, ktorá bola v
modrom lavóre, ju oblial. Poprel vyhrážky na adresu poškodenej. Obžalovaného zo spáchania skutku

usvedčuje najmä výpoveď poškodenej B., ktorá popísala opakovane a nemenne priebeh konfliktu s
obžalovaným tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Jej výpoveď sčasti potvrdil
svedok M. C., ktorý však nepočul žiadne výhražné slová zo strany obžalovaného, počul však ako
poškodená kričí o pomoc. Znalec MUDr. Ján Jelenčík ustálil čas, po aký bol sťažený obvyklý spôsob
života poškodenej na 4 až 5 dní, pričom poškodená obmedzenie v obvyklom spôsobe života videla

v tom, že mala peru podbehnutú krvou, modriny na hlave, na líci, nohe a ruke, bola nekľudná, mala
problém so spánkom a bolela ju hlava. Pol roka chodila k psychológovi a nakoniec sa z bytového domu
odsťahovali. Po dvoch týždňoch sa do bytu s rodinou vrátila, avšak nikam nemohla chodiť sama. Aj
keď počiatok incidentu medzi poškodenou a obžalovaným nikto nevidel, spáchanie skutku potvrdzuje
výpoveď svedka C., ktorý poškodenú počul kričať a po otvorení dverí bytu zbadal, ako obžalovaný drží

poškodenú za vlasy.

V posudzovanej veci okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 4T/79/2011-324 zo dňa 31.1.2013,
keď uznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu. Krajský súd v
dôsledku podaného odvolania uvedené rozhodnutie zrušil, pričom poukázal predovšetkým na fakt, že

v konaní nebola pochybnosť o vzniku ujmy na zdraví poškodenej, ale o naplnení skutkovej podstaty
trestného činu ublíženia na zdraví. V tomto smere v rozhodnutí úplne absentovali úvahy prvostupňového
súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu MUDr. B.

ohľadom jej vzťahu k poškodenej (z dôvodu totožnosti ich priezvisk), z ktorého vyplynulo, že medzi
označenými osobami nejestvuje žiaden relevantný pomer. Súd prvého stupňa tiež doplnil dokazovanie
výsluchom znalca MUDr. Jelenčíka, ktorý časový rozsah obmedzenia v obvyklom spôsobe života
poškodenej ustálil na 4 až 5 dní. Po zrušení skoršieho rozsudku bola tiež opätovne vypočutá poškodená,
ktorá poukazovala na ťažkosti spojené s útokom obžalovaného, ktoré sa začali strácať až ku koncu jej

práceneschopnosti (trvala 22 dní).

Odvolacísúdpoznamenáva,žejednou(niejedinou)podmienkounaplneniaskutkovejpodstatytrestného
činu ublíženia na zdraví je aj skutočnosť, že poškodený mal nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsobživota, pričom pod pojmom nie na krátky čas treba v zmysle ustálenej judikatúry rozumieť dobu okolo 7
dní. Pracovná neschopnosť sama o sebe nemusí vždy správne odrážať povahu, intenzitu a závažnosť
spôsobenej poruchy zdravia. Zákon vyžaduje sťaženie obvyklého spôsobu života, v ktorom je pracovná

neschopnosť jeho dôležitou súčasťou, nie však okolnosťou rozhodujúcou, pretože je nutné posudzovať
celkový obvyklý spôsob života poškodeného. Žiada sa uviesť, že posúdenie, či došlo alebo nedošlo
k sťaženiu obvyklého spôsobu života je vždy úlohou súdu, nie znalca, ktorý môže poskytnúť len
(vzhľadom na oblasť jeho zamerania) informáciu o tom, ako konkrétne zranenie ovplyvnilo fyzický či
psychický stav poškodeného. Sťaženie obvyklého spôsobu života totiž vyžaduje hodnotenie následkov

v živote poškodeného v širších súvislostiach a nemusí sa vždy prekrývať s lekárom potvrdenou
práceneschopnosťou (hoci spravidla bývajú časové trvania „PN-ky“ a súdom konštatovaného sťaženia
obvyklého spôsobu života totožné).

V kontexte posudzovanej veci bolo preto úlohou súdu prvého stupňa vyhodnotiť komplexne spôsob
života poškodenej pred spáchaním skutku a následne skúmať obmedzenia súvisiace s útokom

obžalovaného. V tomto smere bolo potrebné venovať pozornosť nielen fyzickým, ale aj psychickým
následkom na poškodenej, na ktoré táto poukazovala v priebehu celého konania a ku ktorým bolo
podané aj lekárske odborné vyjadrenie psychiatričkou. Pokiaľ ide o spomínané fyzické následky, tieto
boli predmetom odborného lekárskeho vyjadrenia MUDr. Jelenčíka zo dňa 16.12.2010, v ktorom sa
uvádza, že práceneschopnosť vystavená od 2.11.2010 do 23.11.2010 je adekvátna. Nie je preto jasné,

z akých dôvodov ten istý znalec následne na hlavnom pojednávaní zmenil svoje stanovisko a tvrdil, že
zraneniapoškodenejtútoobmedzovalipodobu4až5dní.Kuvedenejotázkesaznalecnevyjadril,strany
súdneho konania na uvedený rozpor nepoukázali a aj súd ponechal danú okolnosť bez povšimnutia.

Ak teda okresný súd považoval za kľúčový dôkaz práve vyjadrenie znalca MUDr. Jelenčíka

na hlavnom pojednávaní, nepostupoval správne, jeho skutkové zistenia sú nepostačujúce pre vydanie
meritórneho rozhodnutia. Krajský súd preto zrušil rozsudok prvostupňového súdu, aby vec znovu
prejednal a rozhodol. V duchu vyššie uvedených úvah bude nevyhnutné opätovne vypočuť znalca MUDr.
Jelenčíka ohľadom následkov vzniknutých v súvislosti s útokom obžalovaného, predovšetkým časového
rozsahu ich liečenia. Osobitne bude potrebné zamerať pozornosť na výraznú zmenu hodnotenia

znalca, ktorý prv v odbornom vyjadrení považoval dobu liečenia poškodenej v rozsahu 22 dní za
adekvátnu, avšak na hlavnom pojednávaní ustálil tento čas na 4 až 5 dní. Pre úplnosť tiež krajský
súd poukazuje aj na správu MUDr. O. zo dňa 2.11.2010 obstaranú v prípravnom konaní, kde sa
uvádza doba liečenia poškodenej 14 dní. Nakoľko v prejednávanej veci vyvstala potreba posúdenia
aj dôsledkov na psychickom zdraví poškodenej, považuje odvolací súd za vhodné vypočuť aj MUDr.

B., psychiatričku, ohľadom jej odborného vyjadrenia zo dňa 18.2.12011. Pokiaľ ide o psychický stav
poškodenej, dokazovanie sa zameria na zisťovanie následkov vzniknutých práve v spojitosti s útokom
obžalovaného; uvedené je podstatné najmä vzhľadom na vyjadrenie MUDr. B., že poškodená trpí
psychickými poruchami aj v dôsledku skorších susedských konfliktov.

Pre úplnosť treba na záver upriamiť pozornosť na fakt, že Trestný poriadok v ustanovení § 285
rozlišuje jednotlivé dôvody, pre ktoré možno obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, ktoré musia
nájsť svoje vyjadrenie tak vo výroku, ako aj v odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd napadnutým
rozsudkom oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. (t.j. z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom); z odôvodnenia rozsudku je však zrejmé, že pokiaľ ide o trestný

čin nebezpečného vyhrážania, ktorý bol tiež obžalovanému kladený za vinu, súd nepovažoval jeho
spáchanie za preukázané (správne teda dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ - nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný). Ak by okresný súd opätovne dospel k záveru, že
obžalovaného treba spod obžaloby oslobodiť pre žalované skutky z rôznych dôvodov v zmysle § 285
Tr. por., uvedenú skutočnosť dôsledne vyjadrí vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.