Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5811010248.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

S. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.02.2015 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a/, b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. C. XXX, vrátnik, ženatý, na slobode, stíhaného
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spod obžaloby podanej na neho Okresnou prokuratúrou v
Námestove podanou dňa 29.06.2011 pod sp. zn. Pv 825/10-14 na tom skutkovom základe, že

dňa 02.11.2010 okolo 09.00 hodiny na schodišti v bytovke č. XXX na C. ul. v R., fyzicky napadol G. B.,
nar. XX.XX.XXXX počas toho ako umývala spoločné priestory a to tak, že ju dvakrát udrel rukou zovretou

v päsť do oblasti tváre, následne ju chytil za vlasy a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čo u poškodenej vzbudilo
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a keď začala kričať o pomoc odsotil ju do zábradlia na
schodišti, ktorým konaním jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia, pomliaždenie a podkožný
krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný výron hornej pery úst vľavo, odreninu
a tržnú ranu na sliznici hornej pery úst vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron na vonkajšej strane
ľavého predkolenia a pomliaždenie a podkožný krvný výron na vnútornej strane pravého predkolenia,
ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní sedem až desať dní,

pretože skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona nie je
trestným činom a nebolo dokázané, že skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 30.06.2011 na S. Z. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.Vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 02.11.2010 chcel ísť do záhrady. Ako sa obliekal v chodbičke počul,
ako niekto zametá schody. Kukátkom videl, že je tam B., ktorá zametala veľkým bortvišom. Smeti zmietla
na prvý schod, potom odišla a následne sa vrátila so smetárom a malým bortvišom. Tieto smeti nabrala a

on videl, ako sa zdvihla a šla k jeho dverám, kde povedala: ,,Tu máš to je tvoja špina“. Vtom otvoril dvere,
ona zrevala, keďže sa zrejme zľakla, chcela ujsť a ja on ju chytil ľavou rukou za pravé rameno a vodou,
ktorá bola v modrom lavóre, ju oblial. To bol celý incident a nie je pravdou. žeby ju bol bil na schodoch,
nakoľko hneď na to odišiel domov. To, že chytil B. za ruku vysvetlil tým, že on ju vlastne prichytil pri čine,
nakoľko im 5 rokov sypala smeti pred dvere a vodou ju oblial preto, aby si zapamätala, že také veci sa

nerobia. Čo robila potom, to nevedel, pretože sa otočil a šiel domov. Poprel, že by sa jej bol vyhrážal.
Nevedel sa vyjadriť, či sa poškodená potom, ako ju chytil za rameno nejakým spôsobom bránila.

Svedkyňa poškodená Mgr. G. B. nežiadala, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť jej
spôsobenú škodu a ku skutku sa vyjadrila, že v ten deň v ranných hodinách umývala poschodie s tým,
že keď to ukončila, tak chcela odísť domov. Vtom sa otvorili dvere, pán Z. vybehol von, napadol ju a

vyhrážal sa jej zabitím. Potom odišiel a ona zranená ostala stáť na schodoch. Ako vybehol, tak ju udrel
do tváre, chytil za vlasy a hodil ju do zábradlia. Tých úderov do tváre bolo viac. Povedal jej: ,,Ty sviňa
zabijem ťa“. Brániť sa nestihla, pretože mala v rukách vedro. To pustila a chytila sa rukami za vlasy,
nakoľko ju za ne ťahal dole schodmi. Udieral ju len do tváre a potom ju chytil za vlasy, za ktoré ju ťahal
dole schodmi. Keď začala kričať, tak sa otvorili dvere na byte C. a on keď to zbadal, tak ju pustil. Predtým

ako ju pustil, ju sotil do zábradlia. Bolo to tak, že ako ju ťahal tak ju potom prudko pustil v dôsledku čoho
narazila do zábradlia. Dole schodišťom ju ťahal za vlasy. Na zábradlie dopadla ľavou časťou tela: hlava,
ruka, noha. Z jeho slov, že ju zabije mala strach, pretože toto nebolo prvýkrát čo mali takýto incident.
Už z listov, ktoré založila do spisu vyplýva, že už predtým sa jej vyhrážal fyzickým násilím. Aspoň to tak
pochopila. V jednom odvolaní dokonca hovorí, že ľutuje, že jej nenaložil po papuli. Podľa nej konflikt

sa ukončil tým, keď C. otvoril na svojom byte dvere. Obžalovaný na jej krik nereagoval. Obžalovaný po
útoku odišiel domov. Ďalej uviedla, že bola práceneschopná od 02.11.2010 do 23.11.2010. Mala peru
podbehnutú krvou, modriny na hlave, na líci, nohe a ruke. Bola nekľudná, mala problém so spánkom a
bolela ju hlava. Taktiež pol roka chodila k psychológovi a nakoniec sa z bytového domu odsťahovali. Z
domu odišli ešte v ten deň. Asi po 2 týždňoch sa museli vrátiť, pretože deti navštevovali v R. školu, ale

ona nemohla nikde chodiť sama, buď s ňou bol manžel alebo keď nebol doma, chodila so ňou suseda.
K lekárovi šla ihneď po incidente. Ďalej uviedla, že vie o tom, že krátko po incidente obžalovaný napadol
pána C..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. Z., ktorý sa vyjadril, že na miesto boli vyslaní

operačným dôstojníkom a keď prišli, videli na medziposchodí ležať na zemi pána Z., na ňom ležal pán
C. a nad nimi stála pani B.. Bola tam rozliata voda, vysypaný kvetináč a nejaká handra. Pýtali sa či je
niekto z nich zranený s tým, že pán Z. povedal, že mu je zle a preto ho odviedli na vyšetrenie. Ostatní
boli poučení a pani B. povedala, že pôjde na ošetrenie s pánom C.. Nakoniec ešte robili ohliadku miesta
činu. A. B. povedala, že ju napadol pán Z. a to tak, že ju oblial vodou. Bola celá roztrasená a v rukách

držala nejaké vlasy.

Z.V.Z.kuskutkuvypovedala,žepriamymsvedkomincidentunebola,nakoľkobolavpráci.Zrozprávania
manžela vie, že chcel ísť do záhrady keď počul nejaký šramot spoza dverí a cez kukátko videl pani B.
zametať a taktiež videl ako im pozametané smeti vysypala pred dvere s tým, že povedala, že to sú tvoje

smeti.Manželpovedal,žeotvorildvere,chytiljuzaramenoaoblialjuvodouktorátambola.Potomodišiel
dnu kde si prezliekol ponožky a chcel ísť do záhrady. Keď vyšiel von, stretol tam C. ktorý sa ho pýtal,
preto na neho podáva trestné oznámenia. Následne ho začal biť. Potom vie, že volali políciu. Taktiež
vie, že počas konfliktu s C.m prišla B., ktorá jej manžela držala, vysmievala sa mu a ponižovala ho.

Svedok M. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v ten deň dcéru poslal do obchodu a syna poslal
von so psom s tým, že obaja sa vrátili domov súčasne. Ako odnášal nákup do kuchyne, tak zaregistroval
nejaký hluk na chodbe. Ešte pred tým ako vyprevádzal deti, tak videl G. B. ako umýva schody. Potom ako
ho zaujal hluk na chodbe, otvoril dvere a videl pána Z., ako drží G. B. za vlasy. Keď ho zbadal, odsotil
ju a pustil. Následne odišiel preč. Nestaral sa do toho, nakoľko majú dlhoročné konflikty. Z jeho pohľadu

ju obžalovaný odsotil do pravej strany do zábradlia. Stáli na schodoch smerom na druhé poschodie.
Podľa neho jej obžalovaný nič nehovoril, aspoň to nezaregistroval. Všimol si, že G. bola mokrá taktiež
bola rozliata voda aj na chodoch. Kým prišli policajti, tak si to pofotil. Policajtov volal on a oznámil im,
že sused napadol susedku. Nejaké viditeľné zranenia na nej si nevšimol. Bola v šoku, triasla sa s tým,že on ju zavolal dnu do bytu, keďže jej manžel bol v práci. Hovorila mu, že ju napadol vraj preto že
ju pozoroval cez kukátko a videl, že mu vysypala smeti pod koberec. Podľa neho, ale ona schody iba
umývala, nakoľko tam nevidel žiaden smetár. Uviedol, že zaregistroval nejaký hluk na chodbe a potom

ju počul, ako kričí o pomoc.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec O.. M. M., ktorý sa vyjadril, že trvá na záveroch
odborného vyjadrenia č. 100/2010, kde sú podrobne opísané zranenia, ktoré utrpela poškodená. On
osobne poškodenú nevidel. Odborné vyjadrenie vypracoval na základe lekárskych podkladov svojich

kolegov. Poškodená bola ošetrená lekárom toho dňa o 12:10 hod. s tým, že na strane č. 3 odpovede na
otázku č. 4 je uvedený objektívny nález lekára, ktorý konštatuje počínajúci podkožný krvný výron pod
ľavým okom. Čiže keď to tam lekár uviedol, tak to muselo byť vidno. Bežný laik to však vidieť nemusel.
Mechanizmu vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniu poškodenej.

Z výpovede svedka A. A. vyplynulo, že boli s kolegom Z. zavolaní k občianskemu spolunažívaniu.

Jednalo sa o nezhody medzi susedmi, kde pán Z. mal vedrom obliať pani B. a vytrhnúť jej vlasy. Po
príchode videli, že boli mokré schody, bol tam lavór a hlina z kvetináčov. Niekto im ukázal aj tie vytrhnuté
vlasy. Nevedel to presne, ale asi to bola pani B.. Bol tam aj pán C.. Nepamätal sa, či niekto z prítomných
mal viditeľné zranenia. Potom sa miesto zaistilo, urobila sa fotodokumentácia, či aj ohliadka miesta
činu to už nevedel, ale asi áno. Následne boli poučení prítomní, že ak majú nejaké zranenia aby šli na

lekárske ošetrenie. Prijalo sa oznámenie a oni odišli.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to správy ÚPSVaR
Námestovo, správy OR PZ Dolný Kubín oddelenie dokladov, správy Obvodného úradu Námestovo
odbor živnostenského podnikania, správy obce Zuberec, správy HNsP Trstená, správy Sociálnej

poisťovne pobočka Dolný Kubín, správy OR PZ Dolný Kubín, údajov o osobe zo systému registra
obyvateľov, odpisu z registra trestov, trestného oznámenie a doplnenie listinných dokladov G. dovolania,
fotodokumentácie, lekárskeho odborného vyjadrenia, správy psychologickej ambulancie, správy OO
PZ Tvrdošín, záznamu OR PZ Dolný Kubín, zápisnice o ohliadke miesta činu, správa chirurgickej
ambulancie Trstená, potvrdenia o práceneschopnosti, lekárskeho priebežného vyjadrenia, úradného

záznamu, upovedomenia OR PZ Dolný Kubín, listinných dokladov predložených obžalovaným,
rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.04.2009, rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa
25.03.2009, správy Obecného úradu Podbiel, vyjadrenia obžalovaného, rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR zo dňa 26.10.2011, správy o povesti a oznámenia obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 36 ods. 1 Trestného zákona.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/77/2013 zo dňa 22.08.2013 bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle intencií krajského súdu, bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

svedkyňa O.. V. B., ktorá sa vyjadrila, že so svedkyňou poškodenou G. B., aj napriek identite ich
priezvisk nie je v príbuzenskom pomere a do kontaktu s ňou prišla iba v rámci vyšetrenie na ambulancii.
Vyjadrila sa, že sa nekontaktovala so žiadnym z jej príbuzných. Bola v kontakte iba s ňou. Ďalej uviedla,
že nerobí na oddelení a upratovačka, ktorá u nich pracuje nemôže byť matkou poškodenej a to z dôvodu,
že je mladšia ako svedkyňa. Uviedla, že potom ako si zistila, že poškodená za slobodna mala priezvisko

G. zisťovala na oddelení, či tam pracuje osoba s takýmto priezviskom. Zistila však, že takáto osoba tam
nepracuje a ani nikdy nepracovala.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril, že z hľadiska závažnosti
boli všetky zranenia poškodenej rovnocenné s tým, že menej závažné sú pomliaždenie a podkožný

krvný výron na vnútornej strane pravého predkolenia a závažnejšie sú zranenia v oblasti záhlavia,
pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný krvný
výron hornej pery úst vľavo, odrenina a tržná rana na sliznici hornej pery úst vľavo. K obmedzeniu v
obvyklom spôsobe života sa vyjadril, že obmedzená bola najmä nutnosťou ošetrenia v ambulancii anásledných lekárskych kontrol. Bolestivosť krvných výronov na dolných končatinách bola minimálna,
pretrvávajúca niekoľko hodí, možno jeden deň. Najbolestivejšie poranenie bolo poranenie úst s tým,
že bola obmedzená bolestivosťou pri rozprávaní, jedení, hygiene, ale toto obmedzenie mohlo trvať

maximálne 4-5 dní. V prípade, keby vykonávala fyzicky náročnú prácu, by bola obmedzená, ale pri
bežných ženských činnostiach, akými ú starostlivosť o domácnosť, resp. jazda autom obmedzená
nebola.

Z opätovného výsluchu svedkyne poškodenej G. B. vyplynulo, že už pred konfliktom boli ich vzťahy s

obžalovaným narušené. Všetky ich konflikty boli prejednávané obvodným úradom. Po každom konflikte
sa ich vzťahy vyhrocovali. Po každej jej výpovedi podá na ňu obžalovaný trestné oznámenie. Svedkyňa
sa vyjadrila, že nevie, z akého dôvodu vo svojej výpovedi z októbra 2010 uviedla, že nebola obmedzená
v obvyklom spôsobe života a na hlavnom pojednávaní uviedla iné skutočnosti. Vyjadrila sa, že vyše
mesiaca brala lieky na upokojenie, nakoľko bola vo veľmi zlom psychickom stave. Pri výsluchu na polícii
zrejme nepochopila význam položenej otázky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy Obecného
úradu Zuberec, správy Okresného úradu Námestovo, listinných dôkazov predložených obžalovaným a
odpisu z registra trestov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie potom súd oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku spod obžaloby, keďže nemal jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť uznanie
viny z prečinu ublíženia na zdraví. Rovnako súd postupoval aj vo vzťahu k prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3Tos/65/2014-444 zo dňa 30.0.2014 bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

V intenciách Krajského súdu v Žiline, súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa O.. V. B., ktorá sa vyjadrila, že odborné vyjadrenie vypracovala na základe vyžiadania
poškodenej. Prvýkrát ju poškodená vyhľadala 16.11.2010. Nikdy predtým s ňou neprišla do kontaktu.
Na základe vyšetrení bola u nej zistená postraumatická porucha, teda reakcia na stres. Sprievodné

príznaky tejto poruchy spočíval v tom, že poškodená bola úzkostná, depresívna, chvela sa, nechutilo
jej jesť, mala poruchy spánku a strach. V rámci sedení bol zisťovaný aj pôvod tejto poruchy s tým, že
poškodená sa vyjadrovala, že býva v bytovom dome, kde má neustále problémy s nájomníkom, ktorý
ju už viackrát fyzicky napadol. Pri druhom sedení v roku 2010 jej povedala, že iné východisko, ako sa
odsťahovať v danej situácii nevidí. V máji 2011 jej povedala, že byt už predali a že sa idú sťahovať a

19.08.2011 bola liečba ukončená. Svedkyňa sa vyjadrila, že poškodená navštevovala aj psychológa,
nakoľko jej už pri druhom sedení povedala, že to prestáva zvládať. Mala nasadenú medikamentóznu
liečbu, antidepresíva s protiúzkostným účinkom a tabletky na spanie. Ďalej sa vyjadrila, že poškodená
po ukončení liečby ku nej nechodila. Či chodila po ukončení liečby ku psychológovi, vyjadriť sa nevedela.
Hlavným dôvodom prvotnej návštevy poškodenej bol ten útok a postraumatická porucha v dôsledku

útoku. Ona ako psychiater pomáha, aby človek dokázal zvládnuť určité životné situácie s tým, že do
práce psychológa nezasahuje. Nepamätala sa, či jej ona navrhla návštevu psychológa, ale zvyčajne
to tak robieva. Uviedla, že postraumatická porucha bola liečená až do 19.08.2011 medikamentóznou
formou.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril. že z chirurgického
hľadiska bola adekvátna doba liečenia 7 max. 10 dní s tým, že prvýkrát bola poškodená na ošetrení
02.11.2010, ktorého dňa bola aj na vyšetrení u neurológa. Ďalšia kontrola na chirurgii bola dňa
09.11.2010, kedy chirurg skonštatoval, že podkožné výrony sú v štádiu vstrebávania s tým, že kontrolu
na neurológii odporučil na základe subjektívnych údajov od poškodenej, ktorá sa vyjadrila, že nemôže

spávať a schudla. Kontrolu na chirurgickej ambulancii odporučil iba v prípade potreby. Toho istého dňa
bola poškodená aj na neurológii, kde neurológ nezistil zranenia, resp. žiadny neurologický symptóm,
nakoľko jej neodporučil ani ďalšiu kontrolu. A ani ďalšie vyšetrenia. Neurológ ju síce predvolal o 14
dní na kontrolu, ale takisto ako na kontrole dňa 09.11.2010 neboli jej subjektívne ťažkosti objektívnepreukázané. Celá doba liečenia sa predĺžila jednak následnou kontrolou u neurológa a návštevou
poškodenej u psychiatra. Ak sa v odbornom vyjadrení vyjadril, že doba liečenia u poškodenej bola v
rozsahu 22 dní, bola to celková doba liečenia vrátane psychiatrického vyšetrenia, pričom zranenia, ktoré

spadajú do kompetencie chirurga mali dobu liečenia 7-10 dní. Ak aj MUDr. Mika pri prvotnom vyšetrení
uviedol, že doba liečenia je 14 dní, je to orientačne určený čas, ktorý je povinným údajom pre políciu.
Zotrval na tom, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu max. 4-5 dní a doba
liečenia zranení z chirurgického hľadiska bola 10 dní.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním správy PhDr. W. H., ktorá sa písomne
vyjadrila, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nakoľko o ňom nemá objektívne údaje. Poškodená bola v
ich ambulancii vedená od 25.11.2010 do 23.05.2011. Jej stav bol diagnostikovaný ako postraumatická
stresová porucha. Poškodená pri opise udalostí uvádzala, že zažila osobný útok suseda, ktorý ju ťahal
za vlasy po schodoch, pričom predtým ju opľúval. Jeho útok bol sprevádzaný slovnými vyhrážkami.
Zažívala pocit bezmocnosti a strachu o svoj život. Pri popise udalostí bola u poškodenej prítomná

výrazná intrapsychická tenzia, tras, plač a výrazný nepokoj. V popredí boli psychosomatické obtiaže, ako
reaktívny stav na susedský konflikt, Bolo vystupňované negatívne emocionálne prežívanie, nadmerný
strach, keďže bola konfrontovaná so situáciou, kedy zažila ohrozenie na živote. Pretrvávali stavy kedy
sa jej opätovane vynáral konfliktný stret so susedom, strach z konfrontácie s ním. Tento stav podstatne
ovplyvňovaljejfungovanieajvprofesionálnomživoteavpodstatnejmierezhoršovalajjejzdravotnýstav.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3ToS/65/2014-445
zo dňa 30.07.2014, odpoveď na lustráciu v registri priestupkov, správu OR PZ Dolný Kubín, OO PZ
Tvrdošín, správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, s právu
obce Zuberec, odpis z registra trestov a listinné dôkazy zaslané obžalovaným.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou takým spôsobom, že to vzbudí dôvodnú obavu.

Vykonaným dokazovaním nemal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry.

Doplneným dokazovaním spočívajúcom vo výsluchu znalca jednoznačne vyplynulo, že aj napriek
tomu, že poškodená sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že mesiac po napadnutí musela jesť

upokojujúce lieky, jej tvrdenie bolo vyvrátené najmä výpoveďou znalca, ktorý sa vyjadril, že poškodená
bola obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu maximálne 4-5 dní. Súd poukazuje aj na to,
že hoci sa poškodená v prípravnom konaní na otázku príslušníka polície vyjadrila, že nebola nijakým
spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života, na hlavnom pojednávanie toto tvrdenie zmenila, keď
sa vyjadrila, že bola obmedzená v obvyklom spôsobe života, nakoľko mala psychické problémy. Znalec

sa taktiež jednoznačne vyjadril, že doba liečenia zranení, ktoré spadajú do kompetencie chirurga sú od
7-10 dní. Ak aj v lekárskej správe pri prvotnom vyšetrení bola uvedená doba liečenia 14 dní, jedná sa
o orientačný údaj, ktorý sa povinne pre políciu uvádza.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd priklonil k verzii prezentovanej znalcom, ktorý nemá žiaden bližší

vzťah k zúčastneným stranám a preto jeho tvrdenie ohľadom obmedzenia poškodenej súd považuje za
relevantné.

Z uvedeného dôvodu preto, keďže súd nemal jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť
uznanie viny z prečinu ublíženia na zdraví, súd preto postupoval v zmysle § 285 písm. a/ Trestného

poriadku a oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku aj ako prečinu nebezpečného vyhrážania, tu súd taktiež nemal
jasnepreukázaniejehonaplnenie,nakoľkočiideovyhrážaniespôsobilévzbudiťuinéhodôvodnúobavu,

je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že už v čase konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným bolo vzťahy vážne
narušené a každý vzájomný konflikt riešili obaja podaním podnetu na orgány činné v trestnom konaní.
S poukazom na tieto skutočnosti preto aj tvrdenie poškodenej o slovách obžalovaného ktorými sa jejmal vyhrážať smrťou, boli podľa názoru súdu ovplyvnené aj ich vzájomnými vzťahmi a preto súd dospel
k záveru, že ich intenzita nebola taká, aby súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného poriadku, a preto obžalovaného podľa § 285

písm. b Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.