Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/24/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201619
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7109201619.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: Y. J., W..:

XX.XX.XXXX, F. V. XXX/XX, Q. W. M. zastúpená advokátom JUDr. Branislavom Kahancom, AK
Prešov, ulica Vajanského 33 proti žalovanému: R. Y., W..: XX.XX.XXXX, F. L., G. E. XX, právne
zastúpený advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, AK Košice, ulica Moyzesova 38 v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujerozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúdukonajúcrozhodcomMgr.VojtechomKavečanským,
pod spisovou značkou 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2009 domáhala zrušenia

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojtechom Kavečanským
pod spisovou značkou 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008 a zároveň požadovala náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom číslo konania 34C/24/2009 - 65 zo dňa 26.11.2010,
ktorýbolzrušenýuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachč.konania:2Co/98/2011-82zodňa23.02.2012
a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3.Druhýkrátrozhodolsúdprvejinštancierozsudkomčíslokonania34C/24/2009-128zodňa20.02.2014
tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, konajúc rozhodcom Mgr. Vojtechom
Kavečanským pod spisovou značkou 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008 a priznal žalobkyni náhradu trov
konania vo výške 1.186,95 EUR.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením číslo konania 2Co/751/2014 - 176 zo dňa 22.04.2016 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V uznesení Krajský súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa sa javí ako predčasné, nakoľko súd neskúmal a nevyhodnotil splnenie základnej zákonom
stanovenej podmienky pre úspešné uplatnenie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku t.j. či žaloba
bola podaná v zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Zároveň uviedol,
že súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý bol navrhnutý žalovanou stranou, t.j. výsluch R.. R. Š., za
účelom zistenia, či uvedené osoby boli oprávnené podpísať dohodu o stabilizačnej odmene. Takisto
súd nezabezpečil doplnenie oznámenia t.j. nežiadal predloženie príslušných listinných dôkazov od

spoločnosti Rapid Life životná poisťovňa, a.s., prípadne nedoplnil dokazovanie výsluchom uvedených
osôb a to napriek písomnému návrhu zo strany žalovaného aj napriek prednesu právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.08.2010. Krajský súd uviedol, že po vrátení veci bude
úlohou súdu zaoberať sa v prvom rade skutočnosťou či žaloba bola podaná v zákonnej 30 - dňovejlehote vyžadovanej zákonom číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a až následne v prípade, že
žaloba bola podaná včas bude možné skúmať ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o zrušení
rozhodcovského rozsudku.

5. Podľa § 391 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p) ak bolo
rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p.
vykonal úkony smerujúce k zisteniu, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas
a následne nariadil pojednávanie.

7. Súd opakovanými výzvami po vrátení spisu z Krajského súdu v Košiciach v zmysle usmernenia
tohto Krajského súdu vyzýval Arbitrážny súd v Košiciach na predloženie spisu rozhodcovského konania

spisová značka 1 Cb/33/2008. Šetrením však bolo zistené, že Arbitrážny súd Košice na adrese Alžbetina
41 Košice do 28.04.2017 podľa správy Mestskej polície v Košiciach ako aj príslušného Obvodného
oddelenia PZ v Košiciach sídlil, avšak pred rokom a pol sa presťahoval na neznámu adresu. Z
internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v časti Registre - Rozhodcovské
súdy zistil, že tento súd je neaktívny a jeho zriaďovateľ Arbitrážny súd Košice s.r.o. sa stal členom

zriaďovateľa Rozhodcovský súd Košice so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 45 745943, ktorý zriadil
Rozhodcovský súd Košice. Súd preto následne žiadal o predloženie spisu Arbitrážneho súdu Košice
pod spisovou značkou 1Cb/ 33/2008, Rozhodcovský súd Košice, avšak ani z tohto súdu spis nebol
predložený z dôvodu, že predmetný rozhodcovský súd na adrese Garbiarska 2, Košice nesídli. Súd
preto vyzval žalobkyňu, aby predložila hodnoverný dôkaz o tom, kedy prevzala rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice pod spisovou značkou 1Cb/33/2008.

8. Zároveň v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach a návrhu žalovaného v jeho vyjadrení zo
dňa 16.10.2009 súd vyzval spoločnosť Rapid Life, a.s., aby predložila listinné dôkazy - a to písomné
poverenie pre K.. T. S., F. Y. X, V. E. T. Q., F. I. X, T. preukazujúce ich oprávnenie podpísať Dohodu

o stabilizačnej odmene sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, ktorá bola uzavretá medzi
spoločnosťou Rapid Life, a.s. a žalobkyňou - Y. J., F. Q. W. M., G.. V. XXX.

9. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 19.10.2017, ktoré vykonal a na ktorom
rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho advokáta, ktorí svoju neprítomnosť neospravedlnili a

nepožiadali o odročenie pojednávania.

10. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky doterajšieho dokazovania. Advokát žalobkyne súdu
predložil originál obálky ako aj kópiu obálky, ktorú našla žalobkyňa doma, v ktorej sa nachádzal
predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha. Z originálu obálky je

zrejmé, že z rozhodcovského súdu išiel predmetný rozhodcovský rozsudok ( bol podaný na pošte Košice
I ) dňa 23.12.2008. Advokát žalobkyne uviedol, že dňa 24.12.2008 zásielka obsahujúca rozhodcovský
rozsudok ešte na pošte nebola a podľa kalendára dňa 25.a 26.12.2008 boli štátne sviatky, dňa
27.12.2008 a 28.12.2008 bola sobota a nedeľa, vtedy je pošta v Hanušovciach nad Topľou zatvorená.
Najbližším pracovným dňom bol pondelok dňa 29.12.2008, kedy si žalobkyňa prevzala na pošte v

Hanušovciach predmetnú zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok. Zároveň advokát žalobkyne
predložil súdu originál podacieho lístku z ktorého je zrejmé, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola podaná na pošte Prešov 1 dňa 26.01.2009 a súdu bola doručená dňa 28.01.2009.
Vzhľadomktýmtolistinám,ktoréžalobkyňasúdupredložilamážalobkyňazato,žebolasplnenázákonná
podmienka na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Advokát žalobkyne poukázal na

to, že aj predchádzajúci zákonný sudca JUDr. Brondoš mal k dispozícii spis rozhodcovského konania aj
sastýmvysporiadalakoprvésotázkoučibolažalobapodanávčasavšakvrozsudkutoniejezachytené.
Žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nenavrhol.

11. Konanie bolo začaté za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s

účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len
C.s.p. ).12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, tak platí tento zákona aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 Cs..p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa článku 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 151 ods.1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa § 151 ods.2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa ustanovenia § 54b ods.1 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v účinnom
znení ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015.

18. Predmetom tohto konania je návrh žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd pre
právne posúdenie veci aplikoval na toto konanie zákon číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
nakoľko žalobkyňa uzavrela dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia
ako sprostredkovateľka poistenia, čo sa považuje za výkon činnosti finančného agenta, teda za výkon
podnikateľskej činnosti a táto dohoda bola uzavretá s Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. a

teda dohoda má vzhľadom na charakter zmluvných strán obchodno - právny charakter a bola uzavretá
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka na základe čoho má súd za to, že na predmetné konanie
je potrebné aplikovať zákon 244/2002 Z.z..

19. Podľa § 1 ods.4 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v účinnom znení v rozhodcovskom konaní

podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do

30.06.2009 (žaloba bola podaná na súde dňa 28.01.2009) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v účinnom znení
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
platnom znení rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v účinnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde

domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.24. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v účinnom
znení žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

25. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

26. Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení účastníci môžu dohodou
zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

27. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení písomne uzavretá dohoda

sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

28. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho

úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba je dôvodná.
30. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2009 domáhala zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošicekonajúcrozhodcomMgr.VojtechomKavečanským,
sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 1 Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008, konajúc rozhodcom Mgr.

Vojtechom Kavečanským, ktorý jej bol doručený dňa 29.12.2008, bola zaviazaná zaplatiť žalovanému
R. Y. A. T. U. U.V. XX.XXX,- L., M. V. T. z poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom vo
výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo
výške 12.000,- Sk. Žalovaný R. Y. predložil rozhodcovskému súdu v zmysle § 18 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov Dohodu o stabilizačnej odmene

výhradného sprostredkovateľa poistenia, z obsahu ktorej podľa čl. 4 a čl. 6 vyplýva, že v prípade sporu
medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej
republiky. Z takto predloženej dohody o stabilizačnej odmene rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
a príslušnosť rozhodnúť v merite veci. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 4 presne ustanovuje

formu rozhodcovskej zmluvy, kde pripúšťa, aby rozhodcovská zmluva mala aj formu rozhodcovskej
doložky k zmluve, pričom rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Arbitrážny súd pri skúmaní
obsahu Dohody o stabilizačnej odmene vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti, ktoré právny
poriadok pre platnosť zmluvy vyžaduje. Táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej
strane som mala byť zaviazaná aj žalobkyňa ako výhradný sprostredkovateľ poistenia a na druhej

strane ako poisťovňa mala byť zaviazaná Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice. Keďže druhým účastníkom zmluvy mala byť právnická osoba, spôsob
konania tejto spoločnosti upravuje Obchodný zákonník. V zmysle § 191 Obchodného zákonníka
je štatutárnym orgánom spoločnosti predstavenstvo. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene
spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisuje do obchodného registra. V čase podpisovania

Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia boli členmi predstavenstva C..
T. M. - T., K.. T. S. - Č. E. K.. Q. U. - člen. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a.s. je zrejmé, že za túto akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy
dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť predseda. Obsahom zbierky listín je medzi
inými aj listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo osoby, ktorou

sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
spolu s ich podpisovými vzormi. Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa
poistenia, ktorá bola predložená ako podklad pre rozhodnutie Arbitrážnemu súdu, a ktorú Arbitrážny
súd považoval za platnú rozhodcovskú zmluvu je zrejmé, že táto nebola podpísaná osobami, ktoré súpodľa zákona oprávnene konať v mene spoločnosti Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.. Na
tejto dohode chýba podpis predsedu predstavenstva C.. T. M. a ostatné podpisy sú neidentifikovateľné.
Z predložených podpisových vzorov vyplýva, ako sa jednotliví členovia predstavenstva majú podpisovať

v mene spoločnosti. V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 23.4.2007 uzavrela Zmluvu o
sprostredkovaní poistenia so spoločnosťou Prvá česko-slovenská Rapid, a.s., kde pri podpisových
doložkách je v zmysle podpisových vzorov presne uvedené, kto koná za spoločnosť. Rovnako táto
skutočnosť vyplýva aj z notárskej zápisnice Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s., zo dňa 23.10.2006.
Až po doručení rozhodcovského rozsudku sa dozvedela, že podpísala aj rozhodcovskú doložku a

následne aj ďalšie záväzky. Má za to, že pre každého laika, teda aj pre ňu, nemôže byť z obsahu
zmluvy zrejmé, čo je jej skutočným obsahom. Ako právne neerudovanej osobe jej nemôže byť jasné,
čo znamená „zákon č. 244/2002 Z.z.“, a už vôbec nevedela o tom, že je zaviazaná na 4 roky.
Podľa nej zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Dohoda
o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia nebola podpísaná osobami, ktoré sú

oprávnené a aj povinné konať v mene Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., teda takáto dohoda
je neplatná a nie je možné z nej vyvodzovať právne následky a sankcie. Z vyššie uvedených dôvodov
má za to, že dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia je neplatná.
Rozhodcovský súd pri svojom rozhodnutí musí vychádzať zo základných princípov súkromného práva,
a to nielen z princípu zmluvnej voľnosti, ale aj z princípu zmluvnej spravodlivosti. Podľa § 40 ods. 1

písm. c) zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.10.2009, ktorý bol súdu doručený dňa 19.10.2009

uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že Arbitrážny súd pri skúmaní obsahu Dohody o stabilizačnej
odmene (DoSo) vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti, sú na prvý pohľad účelové a právne
neopodstatnené. Tento záver možno jednoznačne vyvodiť najmä z ustanovení § 16 ods. 4, § 24 ods.
2 Rokovacieho poriadku v spojitosti s ust. § 172 OSP. Arbitrážny súd Košice v predmetnom konaní
vykonal všetky potrebné úkony a rozhodol o nároku žalovaného v súlade so zákonom. Konštrukcia

žaloby je postavená na tvrdeniach žalobcu, že DoSo nebola podpísaná osobami, ktoré sú podľa zákona
oprávnené konať v mene spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. Podľa žalobcu na tejto dohode
chýba podpis predsedu predstavenstva C.. T. M. a ostatné podpisy sú neidentifikovateľné. K uvedenému
tvrdeniu uvádza, že žalobca ako výhradný sprostredkovateľ poistenia (VSP) na základe predmetnej
dohody okrem iného prijímal plnenia (provízie) od poisťovne a v tom čase nenamietal neplatnosť dohody.

K ďalším výhradám žalobcu k platnosti rozhodcovskej doložky dáva do pozornosti súdu znenie článku
4. DoSo, v ktorom bolo obojstranne dohodnuté, že „v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto
dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a
štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby, menovania,
určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni“ (podľa

zmluvy o postúpení pohľadávok toto právo prešlo na žalovaného). V nadväznosti na uvedené so
zreteľom na fakt, že každá zmluva (dohoda) je dvojstranným právnym úkonom, aj ďalšie tvrdenie
žalobkyne, že o podpísaní rozhodcovskej doložky a ďalších záväzkoch sa dozvedela až po doručení
rozhodcovského rozsudku je na prvý pohľad účelové a irelevantné. Žalovaný navrhol, aby súd ex offo
vyžiadal stanovisko k otázke oprávnenosti podpisovať dohody o stabilizačných odmenách, respektíve

aby ako svedka predvolal generálneho riaditeľa pre správu poistenia JUDr. Jaroslava Škapinca z adresy
Garbiarska 2, Košice.

32. Súd v prvom rade v zmysle posledného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.
konania : 2Co/751/2014 - 176 zo dňa 22.04.2016 skúmal či bola zachovaná zákonom stanovená lehota

na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

33. Zákon číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinný v čase podania žaloby stanovoval lehotu
na podanie žaloby v lehote do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Tak pôvodný sudca ako
aj terajší zákonný sudca sa v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach snažili zabezpečiť spis

rozhodcovského konania , no jeho zabezpečenie úspešné nebolo, ako to už súd uviedol vyššie ( bod
7 rozsudku ). Arbitrážny súd Košice opakovane na základe výzvy súdu ( v čase keď bol zákonným
sudcom JUDr. Boris Brondoš ) uviedol, že z dôvodu povinnosti mlčanlivosti nemôže súdu predložiť
predmetný spis rozhodcovského konania. V ďalšom konaní ostala takisto snaha súdu zabezpečiť spisarbitrážneho konania márna z dôvodu, že Arbitrážny súd Košice je v súčasnosti neaktívny, splynul
s Rozhodcovským súdom Košice, ktorý na adrese sídla uvedenej na webovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky nesídli, čo bolo aj zistené šetrením prostredníctvom príslušného

Obvodného oddelenia Policajného zboru. Ohľadne toho, či bola splnená podmienka zachovania lehoty
na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak zostalo dôkazné bremeno na samotnej
žalobkyni.Zlistinnýchdôkazov-obálkaakoajpodacílístok-predloženýchžalobkyňouakoajzprednesu
advokátažalobkynenapojednávanídňa19.10.2017másúdzato,želehotanapodanierozhodcovského
rozsudku bola zachovaná. Žalobkyňa dostatočným spôsobom uniesla dôkazné bremeno a súdu

preukázala, že rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 29.12.2008 a žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podala na súde posledný deň 30 - dňovej lehoty t.j. dňa 28.01.2009. Skutočnosť teda prevzatie
rozhodcovského rozsudku dňa 29.12.2008 dostatočne súdu preukázala a to originálom obálky, v ktorej
sa nachádzal rozhodcovský rozsudok ako aj s poukazom na kalendár z roku 2008. Z originálu obálky,
v ktorej sa nachádzal rozhodcovský rozsudok je zrejmé, že tento bol podaný na poštovú prepravu na
pošte Košice I dňa 23.12.2008. Dňa 24.12.2008 táto obálka ešte na pošte Hanušovce nebola, pričom z

kalendára je zrejmé, že dňa 25.12.2008 a 26.12.2008 bol štátny sviatok, 27.12.2008 a 28.12.2008 bola
sobota a nedeľa a najbližší pracovný deň, t.j. 29.12.2008 si žalobkyňa túto obálku, tento rozhodcovský
rozsudok prevzala. Túto skutočnosť nikto v konaní žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Žaloba
bola podaná na súde dňa 28.01.2009, čo je zrejmé z podacej pečiatky Okresného súdu Košice I, čím
má súd za to, že bola zachovaná 30- dňová lehota na podanie žaloby od doručenia rozhodcovského

rozsudku.

34. V konaní nebolo sporné a bolo dostatočným spôsobom súdu preukázané, že dňa 23.04.2007
bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. (právny
predchodca spoločnosti Rapid Life životná poisťovňa a.s.) so sídlom Garbiarska 2 Košice, IČO: 36

690 904 a žalobkyňou podpísaná zmluva o sprostredkovaní poistenia, ktorá aj bola súdu predložená.
Takisto nebolo v konaní sporné to, že dňa 16.11.2007 bola podpísaná Dohoda o stabilizačnej odmene
výhradného sprostredkovateľa poistenia, takisto medzi právnym predchodcom žalobcu - 1.česko-
slovenskou poisťovňou Rapid a.s. a žalobkyňou, ktorá bola takisto súdu predložená. Taktiež nebolo
v konaní sporné to, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni prešla na žalovaného z jeho právneho

predchodcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2008, túto skutočnosť v konaní
nikto nepopieral. Vzhľadom na skutkové tvrdenia strán spornou v tomto konaní ostáva skutočnosť, či
bola vyššie uvedená Dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa
16.11.2008, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, uzavretá platne a v súlade s ustanoveniami
§ 37 ods.1 v nadväznosti na § 4 ods. 1 a 2 zákona číslo 244/2002 Z.z. , § 40 ods. 2 a § 516 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

35. Na pojednávaní dňa 19.10.2017 sa súd oboznámil s doteraz vykonaným dokazovaním.

36. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2010 uviedla, že začala pracovať pre

poisťovňu, vtedy to bola Prvá česko-slovenská poisťovňa, ktorá sa premenovala na Rapid Life. Zmluvu
o sprostredkovaní poistenia podpísala dňa 23.4.2007. Následne jej bolo dňa 10.5.2007 priradené číslo
sprostredkovateľov v Národnej banke Slovenska. Podpísala zmenku, ktorá mala hodnotu 15.000,- Sk,
čím sa zaviazala, že bude pracovať 3 mesiace a za každý mesiac urobí 3 poistné zmluvy, to znamená
9 zmlúv za 3 mesiace. To aj dodržala, pracovala pre poisťovňu ďalej s tým, že 13.11.2007 uzatvorila

Dohoduostabilizačnejodmene,ktorújejdoniesolkrajskýinšpektorT..Q..T.Q.jejpovedal,ženazáklade
tejto Dohody o stabilizačnej odmene dostane odmenu vo výške 20.000,- Sk z dôvodu, že odpracovala
6 mesiacov a dostane ju až potom, keď uzavrie ďalšie tri poistné zmluvy. Túto zmluvu jej predložili vo
Vranove nad Topľou. Zmluvu si preštudovala, avšak tento pán jej oznámil, že ide vlastne len o nejakú
odmenu za to, že pracovala týchto 6 mesiacov. Ona však nevedela, že sa zaväzuje k ďalšej činnosti,

originál tejto zmluvy jej nebol odovzdaný. Podpísali to asi v dvoch rovnopisoch, avšak nie je si istá,
pretože to bolo pred troma rokmi. Originál jej nikdy nebol zaslaný. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa
rozhodcovského konania, nebola účastníčkou rozhodcovského konania. Spoločnosť Rapid Life žiadala
na základe návrhu podaného rozhodcovskému súdu zaplatenie nielen tej odmeny vo výške 20.000,-
Sk, ale aj všetkých jej provízií, ktoré dostala za uzatvorenie poistných zmlúv, išlo o zmluvnú pokutu.

Podpis na dohode o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 je jej podpisom. Podala žiadosť o výpoveď
v tejto poisťovni, žiadala aj o zrušenie registračného čísla. Na základe toho jej poslali stanovisko, že
nie je možná výpoveď z jej strany na základe tejto dohody o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007
a následne jej 3.9.2008 prišlo odhlásenie zo zoznamu sprostredkovateľov poistenia, avšak spoločnosťRapid Life od nej ďalej žiadala, aby vykonávala túto činnosť bez tohto čísla, ktoré mala pridelené v
Národnej banke Slovenska. O rozhodcovskej doložke nič nevedela. Krajský inšpektor p. Hajduk bol
zamestnancom spoločnosti v t.č. Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s.. Myslí si, že pán krajský

inšpektor nemal oprávnenie podpisovať takúto dohodu, v jeho náplni práce bolo skúšať ich, vydávať
oprávnenia, certifikáty výlučným sprostredkovateľom poistenia a kontrolovať ich prácu.

37. Advokát žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že považujú predmetnú dohodu o stabilizačnej
odmene za neplatnú z dôvodu, že p. Hajduk nebol nikdy oprávnený konať v mene právneho predchodcu

žalovaného poisťovne Rapid Life životná poisťovňa, a.s., nikdy im nebolo predložené žiadne písomné
plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo konať v mene spoločnosti. Podotýka, že každý právny úkon
musí byť určitý a zrozumiteľný aj vo vzťahu k účastníkom, nielen vo vzťahu k tretím osobám a preto
predmetnú dohodu o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 považujú za neurčitú a za nezrozumiteľnú
ako v časti rozhodcovskej doložky, tak aj v časti zmluvnej pokuty. Má za to, že sa táto dohoda prieči
dobrým mravom. Chce podotknúť, že žalobkyňa túto zmluvu podpísala v omyle, pretože si myslela,

že obsahom tejto zmluvy je niečo iné, než čo podpísala. Všeobecné zmluvné podmienky nikdy neboli
predložené žalobkyni a neboli ani súčasťou zmluvy o sprostredkovaní poistenia, aj keď sa na ne táto
zmluva odvoláva, že sú jej súčasťou. Pasívne vecne legitimovaný je v tomto konaní práve žalovaný T.. Y..
Žalobkyňa podpísala Dohodu o stabilizačnej odmene skôr ako došlo k jej akceptácii, pretože Rapid life
podpísal túto dohodu až neskôr, p. Gajdošová ju podpísala 13.11.2007 a Rapid life túto zmluvu podpísal

až 16.11.2007, z toho tvrdí, že nedošlo ani k podpísaniu tejto zmluvy.

38. Advokát žalovaného na pojednávaniach uviedol, že na súdoch sa vedie viacero konaní proti jeho
klientovi žalovanému T.. Y., kde súdy postupujú tak, že vyzývajú účastníkov, či súhlasia so zámenou
účastníkov konania a to tak, že by z konania vystúpil žalovaný T.. Y. a do konania vstúpil na miesto

žalovaného Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, IČO 44 325 452 aj z tohto dôvodu namieta právny
zástupca žalovaného pasívnu legitimáciu v tomto spore. Všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na
začatie konania boli už posudzované Arbitrážnym súdom, ktorý sa s nimi vysporiadal a ktorý rozhodol.
Advokát žalovaného zotrval na tom, že T.. Q. ako krajský inšpektor mal podľa jeho názoru oprávnenie
uzatvárať takéto dohody o stabilizačnej odmene, pretože to vyplývalo z vnútorných smerníc a inštrukcií

Rapid poisťovne. Pani žalobkyňa mohla namietať túto skutočnosť už pri podpise tohto dokumentu.
Poukazuje na to, že pani žalobkyňa prijímala plnenia od poisťovne a vtedy to nenamietala.

39. Svedkyňa Y. F. vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 19.07.2010 uviedla, že hovorili so žalobkyňou
o tom, že pokiaľ ide o tú dohodu o sprostredkovaní je to dobrá príležitosť ako si zarobiť nejaké peniaze

pred Vianocami. Volala im sekretárka z Vranova, že tým, že odrobili polroka, majú nárok na odmenu
s tým, že ešte musia uzatvoriť 2 - 3 zmluvy. Dohodu o stabilizačnej odmene podpísali spoločne so
žalobkyňou vo Vranove, nepamätá sa či tam bol aj T.. Q. osobne, túto dohodu odosielali z Vranova
do Košíc. V decembri dostali od spoločnosti Rapid prémie vo výške 20.000,- Sk. Zmluvu si poriadne
neprečítala, vedela to, že po 6 mesiacoch dostane odmenu. Nemá právnické vzdelanie, nerozumela tým

právnickým pojmom. Riadila sa tým, čo jej povedala sekretárka, že majú nárok na odmenu z dôvodu, že
odrobili 6 mesiacov pre poisťovňu. Nevedela, že je tam podmienka, že má odrobiť 4 roky pre poisťovňu,
kebyotomvedela,takútodohodubynepodpísala.Vofebruáriresp.vmarci2008dalavýpoveďpoisťovni,
pričom túto jej výpoveď poisťovňa akceptovala.

40. Advokát žalobcu zotrval na všetkých svojich skutkových tvrdeniach aj na pojednávaní dňa
20.02.2014 ako aj na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017.

41. Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra
2008 súd zistil, že tento zaviazal žalovanú (v tomto konaní žalobkyňu) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní

žalovanému) zmluvnú pokutu vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eura, trovy konania pozostávajúce z
poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom vo výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce
z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk. Z odôvodnenia tohto rozsudku
je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice odvodil svoju právomoc konať vo veci na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v Dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a to z čl.

4 a čl.6 tejto dohody uzavretej medzi žalovanou ( v tomto konaní žalobkyňou ) a Prvou česko-slovenskou
poisťovňou Rapid, a.s..42.Zozmluvyosprostredkovanípoisteniazodňa23.4.2007súdzistil,žeprávnypredchodcažalovaného
spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 a žalobkyňa ako
výhradný sprostredkovateľ poistenia uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala, že

bude poisťovni poskytovať svoje sprostredkovateľské služby a to najmä predkladať ponuky na uzavretie
poistnej zmluvy, predkladať návrhy poistnej zmluvy, vykonávať iné činnosti smerujúce k uzavretiu
poistnej zmluvy. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.4.2007.

43. Z Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007

súd zistil, že účelom tejto dohody je stabilizácia a rozvoj schopností výhradného sprostredkovateľa
poistenia, mimoriadne odmeňovanie výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorý spĺňa a bude
naďalej zodpovedne napĺňať nasledujúce kritéria a obligácie vyplývajúce z jeho činnosti: a) vykonáva
činnosťvýhradnéhosprostredkovateľapoisteniavprospechpoisťovne nepretržiteaspoňšesťmesiacov,
ktoré predchádzajú podpisu tejto dohody. Podľa bodu 4. Dohody v prípade sporu medzi zmluvnými
stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č.

244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku SR.

44. V písomnom podaní zo dňa 14.10.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.10.2010 spoločnosť Rapid
Life životná poisťovňa ,a.s. oznámila súdu na jeho výzvu, že pokiaľ ide o Dohodu o stabilizačnej odmene
výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, túto podpísali dňa 16.11.2007 Y. J. a právny

predchodca spoločnosti Rapid Life životná poistovňa, a.s. - Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid,
a.s., pričom išlo o obchodno-právnu dohodu medzi samostatne podnikajúcou osobou ( žalobkyňa ) a
podnikateľom ( právny predchodca žalovaného ) . Za spoločnost Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.
túto dohodu podpísal K.. T. S., F. Y. X, V., viceprezident pre kooperácie a akvizície na základe § 15
Obchodného zákonníka a aj T. Q., F. I. X, T., vtedajší krajský inšpektor poverený vedením výhradných

sprostredkovateľov poistenia v Prešovskom kraji na základe § 15 Obchodného zákonníka. Podľa
tvrdenia spoločnosti u oboch týchto osôb bolo obvyklé to, že takéto dohody uzatvárali ( aj samostatne ) .
Pán Q. bol priamy nadriadený pani J. a vykonával voči nej všetky úkony obvyklé pri riadení obchodnej
služby ( výhradných sprostredkovateľov poistenia ) o čom bola menovaná aj informovaná.

45. Súd následne v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa
22.04.2016, vyzval dňa 23.08.2017 spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. aby k jej vyjadreniu
zo dňa 14.10.2010 ( pod bodom 41 ) k tam uvedeným skutkovým tvrdeniam predložila listinné dôkazy
preukazujúce oprávnenie K.. T. S. E. T. Q. podpísať dohodu o stabilizačnej odmene sprostredkovateľa.
Ani napriek tejto výzve spoločnosť Rapid life životná poisťovňa a.s. tieto skutkové tvrdenia nepreukázala

listinnými dôkazmi, preto súd mal za to, že tieto skutkové tvrdenia neboli v konaní preukázané.

46. Presné vymedzenie dohody zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej
doložke o predmete sporov, ktoré sa majú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je základným
predpokladom na vymedzenie právomoci rozhodcu alebo stáleho rozhodcovského súdu. Ani riadne

uzavretá rozhodcovská zmluva nemôže rozšíriť okruh sporov na prerokovanie v rozhodcovskom konaní,
ktoré sú uvedené v § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ si
sporové strany dohodnú v rozhodcovskej zmluve predmet sporu vylúčený z právomoci rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3 zákona), je takáto dohoda neplatná. Zároveň je dôvodom na zrušenie tuzemského
rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. (R.. E. Š., Z..

Aktuálne otázky rozhodcovského konania - ASPI).

47. Podľa názoru súdu je dohoda o rozhodcovskej doložke, uvedená v čl. 4 dohody o stabilizačnej
odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, vyjadrená veľmi všeobecne a
síce, že "v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní

poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho
poriadku SR, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle
tohtozákonapatrívýlučnepoisťovni".Takýtoprejavvôlejepodľanázorusúduneurčitýanezrozumiteľný,
lebo tretia strana (rozhodcovský súd) nebude vedieť úmysel strán bez ďalšieho vyložiť. Takýmto
spôsobom formulovaná dohoda môže viesť aj k tomu, že medzi stranami vznikne spor, ktorý je z

rozhodcovského konania vylúčený a podľa ich všeobecnej dohody má byť predmetom rozhodcovského
konania. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. z definície rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
ide o dohodu, podľa ktorej všetky spory alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluvesa preto musí presne vymedziť rozsah a okruh sporov, ktoré budú predmetom rozhodcovského konania,
leboobsahomdohodymôžebyťajdohodaorozhodovanílenniektorýchsporovzmedzinimivzniknutých
právnych vzťahov.

48. Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka pre neurčitosť od počiatku neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

49. Pokiaľ ide o formu dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa

16.11.2007, treba vychádzať z toho, v akej forme bol uzavretý pôvodný (primárny) záväzkovoprávny
vzťah, ktorý sa ňou mení. Podľa čl. 7 bodu 7.4. zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007
môže byť táto zmluva zmenená alebo doplnená oboma zmluvnými stranami nahradením tejto zmluvy
novou zmluvou, písomným doplnkom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami alebo spoločnosťou
aktualizovanou POS.

50. Zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 podpisovali za právneho predchodcu
žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. osoby oprávnené konať v mene tejto
spoločnosti (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo:
470/V : za akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden
musí byť predseda).

51. Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007
jednoznačne vyplýva, že táto mení a dopĺňa zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 (bod 6
dohody „ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, podpisom
tejto dohody strácajú platnosť“ a „dohody sa nedotýka tých ustanovení zmluvy o sprostredkovaní

poistenia, ktoré sú s touto dohodou v súlade“).

52. V Dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 je síce
ako zmluvná strana uvedený právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa,
a.s. (pričom v úvodnej časti tejto dohody sa neuvádzajú jej účastníci uvedením ich mien aj funkcií),

avšak táto dohoda nie je podpísaná osobami oprávnenými konať v mene tejto spoločnosti v súlade so
zápisom v obchodnom registri (krajský inšpektor Q. nebol členom predstavenstva spoločnosti Rapid
life životná poisťovňa, a.s., pričom za túto spoločnosť dohodu nečitateľne podpísala iba jedna bližšie
neoznačená osoba). Skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že táto dohoda bola podpísaná osobami na
to oprávnenými neboli v konaní preukázané ( aktivita strán sporu ohľadne preukázania ich skutkových

tvrdení mimo spotrebiteľských sporov je na samotných stranách ) a to ani napriek tomu, že súd už sám
za účinnosti Civilného sporového poriadku v zmysle usmernenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sa snažil zabezpečiť žalovaným navrhnutý dôkaz.

53. Dohodou možno zmeniť doterajší celý záväzkovoprávny vzťah tak, že namiesto neho vznikne nový

záväzkovoprávnyvzťah.Rovnakovrámciužexistujúcehozáväzkovoprávnehovzťahumožnodohodnúť,
že zaniknú iba niektoré záväzky (povinnosti), ktoré budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť
z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi pôvodného záväzkovoprávneho
vzťahu. Zákon pre túto dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre
pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2).

54. Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka neplatná podľa §§ 40 a 40a ods. 1
Občianskeho zákonníka.

55. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že žalovaný

je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko tento je právnym nástupcom spoločnosti Prvá česko-
slovenská poisťovňa, a.s. Rapid, a.s. ( po premenovaní Rapid life životná poisťovňa, a.s. ), ktorá bola v
zmluvnom vzťahu so žalobkyňou , postúpenie pohľadávky z pôvodnej Prvej česko-slovenskej poisťovne
Rapid, a.s. nikto v konaní nepopieral a zároveň s prihliadnutím na ustálenú judikatúru účastníkmi v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu byť len účastníci rozhodcovského konania, ktorým

bol aj v tomto prípade žalovaný, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval ako žalobca.

56. Pokiaľ ide o ostatné žalovaným navrhnuté dôkazy - prípadný výsluch svedka JUDr. Jaroslava
Škapinca súd vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie z výsledkov ktorého má súd za to, žerozhodcovská doložka je neplatná, ako to už uviedol vyššie nepovažoval za hospodárne vykonať ďalšie
dokazovanie výsluchom tohto svedka a to aj s poukazom na to, že na konanie sa v súčasnosti vzťahuje
Civilný sporový poriadok a je povinnosťou strán, aby oni sami ( pokiaľ nejde o spotrebiteľský spor )

zabezpečili súdu dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

57. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu v tomto konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.-s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom
súde Košice I v dvoch vyhotoveniach ( § 362 C.s.p. )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 C.s.p. )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú príp/ustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1
C.s.p. )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. )
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.