Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711010076
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711010076.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2012, v
trestnej veci proti obžalovanému Š. N., pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1
Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach proti rozsudku Okresného
súdu v Michalovciach zo dňa 3.5.2012 sp.zn. 3 T 17/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Š. N. bol rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 3 T 17/2011 z 3.5.2012 v
bodoch 1/, 2/ uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

1/ dňa 19.4.2010 okolo 18.00 hod. telefonicky zavolal na mobilný telefón U. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý
sa v tom čase nachádzal v A.Ó. „. v obci N., súpisné č. XXX, okres O., ktorý prevádzkuje, ktorému do
telefónu povedal, že penzión im predali podvodným spôsobom a že on je majiteľom tohto penziónu,
potom vrieskajúcim hlasom uviedol, že dopadnú zle a on ich dá poriešiť a že nemajú mu ísť do cesty,
pričomokolo17.00hod.opäťtelefonickyzavolalnamobilnýtelefónU.A.,ktorémuzapoužitiavulgárnych
slov povedal, že on skončí, lebo on vie, kde sa pohybujú a že si začali s nesprávnym človekom, lebo

nevedia kto je on a že on nemá problém, že ho aj zabije a celé to podpáli, že oni skončia veľmi zle.
Uvedeným konaním vzbudil u poškodeného U. A. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, že obvinený
svoje vyhrážky uskutoční,

2/ dňa 20.4.2010 v dopoludňajších hodinách telefonicky zavolal na mobilný telefón U. A., nar.
XX.X.XXXX, ktorému v súvislosti s A. „. v obci N., okres O., doslovne uviedol: „Zlatý môj, teraz si už

skončil dočista...“ a potom ďalej mu povedal, že či vie s kým rozpráva, že on je v G. v podsvetí neviem
čo a že on vie na akom aute chodí, že on to podpáli a s celým penziónom zhoria, čím u poškodeného
U. A. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a že obvinený uvedené vyhrážky uskutoční.

Za to mu súd podľa § 360 ods.1 Tr.zák. za použitia § 38 ods.2, § 56 ods.1, ods.2 Tr.zák. uložil peňažný
trest vo výmere 1.000,- (tisíc eur) €.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu obžalovanému
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 285 písm.a/ Tr.por. súd obžalovaného zároveň oslobodil spod obžaloby prokurátora okresnej
prokuratúry v bode 3/ podanej pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov

podľa § 359 ods.1, ods.2 písm.c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že3/ dňa 20.4.2010 v čase medzi 12.00 - 13.00 hod. v G., v priestoroch kancelárie N. X, Z..F..P.. na ul. G.
Č.. XX, ktorej majiteľkou je M.. I. G., nar. X.X.XXXX, začal v prítomnosti L.. U. A., nar. XX.X.XXXX a Š.H.
C., nar. X.XX.XXXX, vyhrážať sa arogantným a agresívnym spôsobom M.. I. G. a na adresu jej dcéry I.

G., nar. XX.X.XXXX a jej priateľa U. A., nar. XX.XXXXX, v súvislosti s A. „. v obci N., okres O., že on to
tak nenechá, lebo oni aj s osobou Š. urobili naňho podvod, že oni nevedia kto je on, že akých vplyvných
ľudí má za sebou, že jemu je jedno čo urobí, ale použije všetky prostriedky na to, keď bude treba, aby
tú nehnuteľnosť získal naspäť, lebo tá je jeho, lebo on má ostrú povahu a silných ľudí za sebou a sú
schopní použiť kedykoľvek tvrdú fyzickú silu, že nech mu nič nestojí v ceste a nikto, lebo on má šialenú

povahu a radšej to podpáli, akoby to mal mať niekto druhý a že toho kto mu bude stáť v ceste, tak ho
zlikviduje, nasilu vysťahuje a zničí, čím u poškodenej M.. I. G. vzbudil dôvodnú obavu o život jej a jej
blízkych, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v jeho oslobodzujúcej časti, ako i výroku o uloženom treste odvolanie
prokurátor okresnej prokuratúry. V odôvodnení odvolania vyjadril názor, podľa ktorého okresný súd
pochybil pri aplikácii ustanovenia § 285 písm.a/ Tr.por., ako i pri uložení trestu obžalovanému.
Prokurátor v podanom odvolaní podrobne opísal obsah dôkazov vzťahujúcich sa ku skutku pod bodom
3 obžaloby so záverom, že tieto jednoznačne odôvodňujú vinu obžalovaného. V tejto súvislosti mal

byť rozhodujúcim dôkazom výsluch poškodenej M.. I. G., ktorá mala potvrdiť protiprávne konanie
obžalovaného. Svedkov incidentu Š. C. V. L.. U. A. prokurátor označil za nevierohodných s tým, že ich
výpovede malizaúčelzbaviťobžalovanéhotrestnejzodpovednosti.Ďalejpoukázalnaichosobnýpomer
k obžalovanému, čo podľa jeho názoru nezaručovalo objektívne opísanie skutočného deja stíhaných
udalostí.

Uložený trest obžalovanému prokurátor nepovažoval za dostatočný a odporujúci zásadám pre ukladanie
trestov v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o vine a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Alternatívne pokiaľ by krajský súd nevyhovel podanému odvolaniu smerujúcemu
proti výroku o vine obžalovaného, prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a

postupom podľa § 322 ods.3 Tr.por. uložiť mu trest odňatia slobody v strednej hranici trestnej sadzby s
podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo po splnení zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť podanému

odvolaniu podriadeného prokurátora.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry bolo podané oprávnenou osobu a včas v
lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací

súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por. V konkrétnom
prípade odvolací súd preskúmal v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovaný Š. N. oslobodený

spod obžaloby, ako i výrok súdu, ktorým mu bol uložený trest.

Posplnenípreskúmavacejpovinnostivrozsahu§317Tr.por.odvolacísúdzistil,žeodvolanieprokurátora
okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Krajský súd v Košiciach v konaní o odvolaní prokurátora nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je odôvodnené procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede obžalovaného Š. N., zainteresovaných svedkov a
listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého

rozhodnutia okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2
ods.12 Tr.por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení
dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Odvolací
súd nezistil pochybenia prvostupňového súdu ani pri uložení trestu obžalovanému.Pokiaľ sa týka samotných dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že v trestnom stíhaní
nebol zabezpečený taký dôkaz, ktorý by jednoznačným spôsobom obžalovaného Š. N. usvedčoval zo

spáchania trestného činu, z ktorého bol oslobodený.

Z dôkaznej situácie v konkrétnom prípade vyplýva stav, v ktorom existujú dve skupiny dôkazov
svedčiacich o vine, resp. nevine obžalovaného. Obžalovaný svoju vinu od začiatku trestného stíhania
popieral a uviedol, že je nevinný.

Z trestnej činnosti ho usvedčovala poškodená M.. I. G., a to svojou výpoveďou z prípravného konania zo
dňa 11.8.2010 (č.l. 63 - 69), v ktorej uviedla skutočnosti ohľadne stíhanej trestnej činnosti obžalovaného.
Podľa týchto skutočností sa Š. N. mal trestného činu dopustiť dňa 20.4.2010 v čase od 12.00 do 13.00
hod., a to pri vzájomnom stretnutí, ktoré iniciovala poškodená za prítomnosti svedkov Š. C. a L.. U.
A.. Obžalovaný sa poškodenej mal v súvislosti s prevodom vlastníctva A. W. verbálne vyhrážať takým

spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a život svojej rodiny. Stretnutiu predchádzal
telefonát so Š.H. C., ktorý sa jej mal taktiež vyhrážať zničením a zlikvidovaním. S odstupom asi jedného
mesiaca po uvedenom incidente sa v priestoroch kancelárie poškodenej malo s obžalovaným a L.. U.
A. uskutočniť ďalšie stretnutie, na ktorom bola pod nátlakom nútená vzdať sa vlastníctva penziónu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2011 (č.l. 459 -462) pri svojom výsluchu poškodená
uviedla, že obžalovaný sa jej pri prvom osobnom stretnutí nevyhrážal a vzájomnú komunikáciu viedla len
s L.. U. A.. Obžalovaný mal s verbálnou komunikáciou problém pre slabé ovládanie slovenského jazyka.
Poškodená na hlavnom pojednávaní nepotvrdila agresívne správanie obžalovaného a tento rozpor s
výpoveďou z prípravného konania vysvetlila tak, že pri prvom stretnutí boli zo strany obžalovaného

prezentované mierne vyhrážky, pričom tieto sa vystupňovali až pri v poradí druhom stretnutí. Svedkyňa
M.. I. G. nevedela uviesť približný termín druhého stretnutia s obžalovaným a v podrobnostiach zotrvala
na svojej už vykonanej výpovedi. Poškodená o prejednávanej trestnej činnosti, napriek obave o svoj
život a zdravie, podala trestné oznámenie orgánom polície dňa 11.6.2010, t.j. po dobe blížiacej sa dvom
mesiacom.

Svedkovia prítomní pri stretnutí obžalovaného a poškodenej, L.. U. A. a Š. C. vo svojich výpovediach
vylúčili protiprávne konanie Š. N.. Podľa týchto svedkov sa pri spoločnej vzájomnej komunikácii jednalo
o vlastníckom spore o nehnuteľnosť A. W..

Odvolací súd tieto dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v prospech obžalovaného a odôvodňujúce postup
prvostupňového súdu, ktorý v trestnom stíhaní pri svojom rozhodnutí o jeho oslobodení spod obžaloby
aplikovalustanovenie§285písm.a/Tr.por.Vykonanýmdokazovanímbolozistené,žepoškodenátrestnú
činnosť obžalovaného opísala so značnými rozpormi, ktoré napriek snahe súdu nevedela vysvetliť.
Jedná sa najmä o čas spáchania údajného trestného činu, ako i spôsob. Obhajoba obžalovaného

bola potvrdená dvoma svedkami prítomnými pri údajnom incidente. Za takéhoto stavu dokazovanie
neumožnilo súdu nepochybný záver, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Krajský súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri uložení trestu obžalovanému. Pri trestnom čine
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák. zákon umožňuje súdu páchateľovi uložiť trest

odňatia slobody až na jeden rok. Obžalovaný bol z miesta bydliska hodnotený všeobecne a v minulosti
bol 1-krát súdne trestaný, pričom v čase prejednávania podaného odvolania sa na neho hľadelo akoby
nebol odsúdený.

Podľa § 56 ods.1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160,- € do 331.930,- € páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa ods.2
citovaného ustanovenia bez splnenia podmienok uvedených v ods.1 môže súd peňažný trest uložiť, ak
ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Prečin je podľa § 10 ods.1 písm.b/ Tr.zák. úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov.Krajský súd vzhľadom na uvedené, ako i na všeobecné zásady pre ukladanie trestov v zmysle
ustanovenia § 34 Tr.zák., podľa ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval uložený trest
napadnutý odvolaním prokurátora najmä s prihliadnutím na následok, ako i spôsob vykonania činu a
pohnútku páchateľa za zákonný a primeraný.

Okresný súd pri určení druhu a výmery uloženého trestu vzal správne do úvahy tú skutočnosť, že k

trestnej činnosti došlo pri vzájomných podnikateľských aktivitách medzi obžalovaným a poškodenými,
ktoré mali majetkovú podstatu. Uložený trest pri správnom vyhodnotení vyrovnaného pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zohľadnil požiadavku individuálnej, ako i generálnej prevencie
definovanej v ustanovení § 34 ods.1 Tr.zák., a to i vzhľadom na uplynuté časové obdobie od spáchania
skutkov. Odvolací súd považoval za primeraný i uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov, ktorý by obžalovaný vykonal v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu. Tento

zodpovedá dikcii ustanovenia § 57 ods.3 Tr.zák.

Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach odvolanie okresného prokurátora zamietol, pretože
nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.