Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205114
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713205114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu

JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: H. V., nar. X.X.lXXX,
bytom XXX XX V. XXX, o zaplatenie 695,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 5.12.2016, č.k. 19C/183/2013-106 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhal proti žalovanému plnenia zo
zmenky. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 695,17 eur, zmenkového úroku 0,25% denne
do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 25.4.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny
2,58 eur a trovy konania. Navrhol postupovať v konaní v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady
ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh

odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 21.12.2009 na zmenkovú sumu 775,17 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne od 6.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k plateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ uhradil iba 80,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.9.2014 žalobu zamietol vychádzajúc z právneho názoru, že
predložená zmenka je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., pretože zmenková suma vrátane
jej príslušenstva presahuje zákonom dovolenú sumu. Zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom,
preto je neplatná.

4. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením 2Co/990/2014 zo dňa 23.3.2016 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil. V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo zo zmenky podľa Nariadenia č.
861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto mal
súd postupovať podľa citovaného nariadenia. Súd nemôže vydať rozsudok len na základe zmenky,preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4 Nariadenia a to
predovšetkým preto, že možno predpokladať, že zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru. Súd vykonal
dokazovanie listinami predloženými pred pojednávaním, na ktorom účastníci neboli prítomní, preto sa

nemali možnosť k ním vyjadriť a tým im odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo postupom súdu prvého stupňa
bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom a predkladať doplňujúce doklady a podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok aj preto, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci konať

podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporutak,akotonavrholžalobcavnávrhunauplatnenie
pohľadávky. Súd prvého stupňa mal vyzvať žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu,
pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom, nie
sú dostatočné. Vyzvať žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti
uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v

tomto konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“
podľa Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4 veta
druhá Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom
konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie
rozsudku.

5. Súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval dňa 18.5.2016 žalobcu tlačivom „B“
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na predloženie úverovej zmluvy, pretože

vzhľadom na zmenkového veriteľa sa dalo predpokladať, že zmenka bola vystavená za účelom
zabezpečenia spotrebiteľského úveru.

6.Žalobcalistomzodňa 10.6.2016odmietoldoplniťnávrhpredloženímúverovejzmluvysodôvodnením,

že ustanovenie § 79 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb., na ktoré súd viaže založenie povinnosti predložiť
dôkazy sa na prebiehajúce konanie neaplikuje. Konanie sa vedie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Konanie obsahuje špeciálne
procesné ustanovenia regulujúce priebehu konania a v rámci neho začatie konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Nariadenie je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch a má prednosť pred

vnútroštátnym právom. Žalobca poskytol súdu dostatočné jasné a primerané informácie o pohľadávke,
ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich zo zmenky. Žalobca predložil originál zmenky,
poskytol presné informácie do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto z jeho strany neostáva čo doplniť
alebo opraviť. Uplatňuje si právo zo zmenky a nie z pohľadávky. Disponuje len zmenkou, nemá iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, a ktoré by mohol predložiť.

7. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril a v konaní bola nečinný.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo zo zmenky. Žalobca navrhol
postup súdu podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len nariadenie),
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby bolo
rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia.

9. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo
veci pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že
pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je súdu z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený

spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom tak, aby bola zabezpečená
ochrana práv spotrebiteľa.10.Súdprvejinštancievsúladesprávnymnázoromapokynmiodvolaciehosúduvzrušujúcomuznesení
zo dňa 23.6.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené a ktorého obsah je mu známy, vyzval žalobcu na
predloženie úverovej zmluvy tlačivom B podľa nariadenia. Žalobca zmluvu nepredložil, preto súd prvej

inštancie návrh v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia žalobu zamietol.

11. Súd prvej inštancie poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a zastával názor, že je oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré sú
potrebnéprezistenieprípadnejsúvislostisnekaloupovahoučineprípustnosťouuplatnenéhonároku.Bol
preto oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok
aj v intenciách uvedeného zjednocujúceho stanoviska NS SR. Ak žalobca výzvu súdu nerešpektoval,
nezostávalo mu nič iné ako návrh žalobcu v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietnuť.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako úspešná strana v konaní, trovy
konania nepožadoval ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.

13. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie článkom 4 ods. 1, čl. 4 ods. 4 a čl. 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES).

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.12.2016 sp.zn. 19C/183/2013 tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eur bez
DPH za podané odvolanie a 8,84 eur bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

15. Svoje odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. s tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesažerozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal
dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a listinnými

dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

17. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza

len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie
§ 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného

doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná
zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporovýchstrán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd musí k otázke vykonania iných ako
účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore.
Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec

nezdôvodnil.

18. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi

ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

19. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením.

20. Súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádza z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o
úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný

uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje

meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť.

21. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,

ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

22. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.

Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

23. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

24. Súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit.: „Kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka." Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený

vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
októbra 2008.

25. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný
v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby tútoúlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené
námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený
žalovaného na nich ani upozorniť (ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p.).

26. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. l O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,

pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

27. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000 a mal
za to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
aj v tomto konaní, a preto je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú

samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.

28. Odvolateľ má za to, že uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013
zo dňa 21.11.2013..

29. V závere odvolania sa žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť aj k záveru súdu
o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z

formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

30. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:34. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,

že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4 nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia,
teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu

na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

36. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca

poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto
konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už

v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

37. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná

spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo
zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie
množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo

spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval
zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto
období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským

úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

38. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,
ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj

Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky

uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.39. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané
- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva

veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa v
prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený
priamo na zmenke.

40. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu

Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou
konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

41. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia. Súd prvej inštancie preto
správnevyzývalžalobcuvzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedenévpríloheč.II.Nariadenia,nadoplnenie

ďalších informácií a dôkazov. Navyše, súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č.
371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemoholvovecirozhodovaťnazákladepredloženej
zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu
čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

42. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd

však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

43. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol

vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvého
stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej

časti.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
sustanovením§255ods.1CSPanepriznalstranámnáhradutrovodvolaciehokonania,pretožežalobcanebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

45.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).