Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201226
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4215201226.7

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: v 1.rade Y. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XXX a v 2.rade G. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XXX proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, IČO: 37 961 195,
o ochranu osobnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

Žalobca v 2.rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu v lehote 10 dní od doručenia rozsudku
súdny poplatok zo žaloby vo výške 12.066,- € (položka 7b, písmeno b sadzobníka súdnych poplatkov

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení).

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudomáhalochranyosobnostiavydaniarozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa a žiadal, aby bola žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy za závažné spôsobenie neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti 400 000,- € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku každému z

nich po 200 000,- €, povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy za závažné spôsobenie
neoprávneného zásahu do práva na ochranu pomoci v hmotnej núdzi 300 000,- €, v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku každému z nich po 150 000,- €, a povinnosť zaplatiť žalobcom
náhradu nemajetkovej ujmy za závažné spôsobenie neoprávneného zásahu do práva na ochranu rodiny
a dieťaťa 100 000,- € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku každému z nich po 50 000,-
€, keď poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. N. a N., ktorými mal žalovaný

obviniť žalobcu v 1.rade z nezúčastnenia sa písomnej dohody uzatvorenej podľa § 10 ods. 3, ods. 9
zákona 417/2013 Z.z., pričom podľa rozhodnutia mal žalobca odmietnuť podpísanie písomnej dohody,
čím odmietol ponúkanú prácu, čoho dôsledkom bolo zníženie pomoci v hmotnej núdzi o sumu 61,60
€, v dôsledku čoho si nemohol žalobca zabezpečiť nevyhnutné základné životné podmienky. Taktiež
požadoval náhradu škody vo výške 123,20 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť konaním žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca je príjemcom dávky v hmotnej núdzi od 1.1.2013. Dňa
18.2.2014 bol žalobca poučený o povinnostiach príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, čo potvrdil podpisom
na poučení. Dňa 27.6.2014 bola žalobcovi zaslaná výzva na preukázanie požadovaných skutočností
N. spolu s tlačivom „Ponuka“ na mesiac júl 2014 a august 2014, na ktorý prípis mal reagovať podaním,
v ktorom mal podať svojské vysvetlenie § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ďalej uviedol, že dňa
1.8.2014 úrad práce na základe evidencie dochádzky občana poberajúceho dávku v hmotnej núdzi zistil,

že žalobca v mesiaci júl nevykonával pracovné činnosti a následne dňa 26.8.2014 bolo zistené, že tieto
nevykonával ani v mesiaci august 2014. Z uvedeného dôvodu mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzio 45,70 €, pričom voči rozhodnutiu nepodal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nakoľko žalobcovi
nebola od septembra zaslaná ponuka na vykonanie prác, bola mu pomoc v hmotnej núdzi zvýšená
rozhodnutím N. na sumu 107,30€. Uviedol, že námietka žalobcu, že úrad práce zasiahol do práva

žalobcu na ochranu pomoci v hmotnej núdzi, je neopodstatnená, nakoľko úrad práce postupoval iba
podľa zákona. Ďalej uviedol, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom malo prísť k zásahu do práv a
tedakporušeniu§11občianskehozákonníka.Podľanázoružalovaného,anijednorozhodnutienemohlo
byť spôsobilé poškodiť žalobcu a spôsobiť mu škodu, nakoľko všetky rozhodnutia boli vydané na základe
zákona a v súlade s ním. Celkovo žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu jej neopodstatnenosti.

3. Na pojednávanie dňa 21.2.2018 sa nedostavil žalobca v 2.rade, ktorý mal predvolanie vykázané,
o odročenie nežiadal, nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie riadne vykázané, o odročenie
nežiadal. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu v 2.rade a žalovaného. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodnutím KN2/OPVHN/SOC/2014/20056-0034 zo
dňa 19.3.2014 priznal žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi vo výške 107,30 €, s tým že od mesiaca január
2014 má nárok na dávku pomoci v hmotnej núdzi.

Úradpráce,sociálnychvecíarodinyKomárnouzatvorildňa6.5.2014sMestomKolárovo podľa§10ods.

3, ods. 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi dohodu, predmetom ktorej je záväzok Mesta
Kolárovo realizovať pracovnú činnosť bližšie špecifikovanú v článku II dohody, a to prostredníctvom
občanov v hmotnej núdzi, ktorých účasť za týmto účelom zabezpečí úrad. Podľa čl. II dohody Pracovná
činnosť jedného občana sa uskutočňuje v rozsahu 32 hodín mesačne, a to formou:
- Menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu

Dňa 27.6.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vyzval žalobcu v 1.rade na preukázanie
rozhodujúcich skutočností na ďalšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi. Bol vyzvaný, aby na účely §
10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na prvej strane tlačiva „ponuka“ vyznačil, či ponúkanú prácu prijíma
alebo odmieta a vrátil tlačivo úradu. Bol poučený, že odmietnutie ponuky práce alebo nenastúpenie na

práce bude mať za následok, zníženie dávky o sumu 61,60 €. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno ponúkol žalobcovi v 1.rade prácu v mesiacoch júl až august 2014 pre Mesto Kolárovo.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodnutím N. znížil žalobcovi v 1.rade pomoc v hmotnej
núdzinasumu45,70€počnúcod1.7.2014zdôvodu,žežalobcav1.radeakopríjemcapomocivhmotnej

núdzi dostal ponuku práce v rámci zabezpečovania vykonávania menších obecných služieb, pričom bolo
zistené, že uvedenú ponuku odmietol a nepodpísal.

Úradpráce,sociálnychvecíarodinyKomárnorozhodnutímN.zvýšilžalobcoviv1.rade pomocvhmotnej
núdzi na sumu 107,30 € počnúc od 1.9.2014 z dôvodu, že v mesiaci september nedostal žalobca v

1.rade ponuku na prácu.

5.Podľa§11občianskehozákonníkaFyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživota
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 5 ods. 5 zákona 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Úrad
a) má spôsobilosť1.byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným
orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti,
2.uzatvárať dohody, ak tak ustanoví osobitný predpis,

b) vykonáva
1.samostatne funkcie, do ktorých bol ustanovený podľa osobitných predpisov,
2.správu pohľadávok Slovenskej republiky, ktoré vznikli z jeho výkonu štátnej správy.

6. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby
vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 občianskeho zákonníka
a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

7. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovanie preukázané, že žalobca v 1.rade a Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Komárno boli vo vzájomnom vzťahu, kde Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno ako štátny orgán rozhodoval o žiadosti a nároku žalobcu v 1.rade o priznaní pomoci v hmotnej
núdzi. V konaní bolo preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodnutím KN2/
OPVHN/SOC/2014/20056-0034 zo dňa 19.3.2014 priznal žalobcovi v 1.rade nárok na pomoc v hmotnej
núdzi vo výške 107,30 €. Následne žalobcu v 1.rade poučil o tej skutočnosti, že ak chce poberať dávku

v hmotnej núdzi v uvedenej výške, má oznámiť rozhodujúce skutočnosti na ďalšie poskytovanie dávky v
hmotnej núdzi, t.j. aby uviedol či prijíma alebo odmieta vykonanie práce pre Mesto Kolárovo, a zároveň
bol poučený i o následkoch odmietnutia práce.
Následne bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca v 1.rade neprijal ponúkanú prácu, a
preto mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno svojim rozhodnutím znížil pomoc v hmotnej

núdzi na sumu 45,70 €. (rozhodnutia, výzva, dohoda)

V danom prípade sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia z dôvodu ochrany osobnosti a to
zverejnenia ospravedlnenia a priznania nemajetkovej ujmy ako i náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť
konaním žalovaného.

V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcom mala konaním žalovaného vzniknúť
škoda vo výške 123,20 €. Na vznik škody sa vyžaduje protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou (protiprávnym úkonom) a vznikom škody. V danom prípade žalobcovia
nepreukázali, že by konanie žalovaného bolo protizákonné, nakoľko žalovaný postupoval v súlade so
zákonom, a vydal rozhodnutia, ktoré zodpovedajú dikcii zákona o hmotnej núdzi. Z uvedeného vyplýva,

že ak absentuje protiprávne konanie žalovaného, absentuje jedna z náležitostí nároku na náhradu škody
a náležitostí vzniku škody, a preto nárok žalobcov na zaplatenie sumy 123,20 € je neopodstatnený a
nedôvodný a z toho dôvodu súd v danej časti žalobu zamietol.

Ďalej sa žalobca domáha ochrany osobnosti, ktorý zásah do osobnosti žalobcov mal byť spôsobený

konaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Súd je názoru, že v zmysle § 5 ods. 5
zákona 453/2003 Z.z. môže byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, teda ak žalobca požaduje ochranu osobnosti, ktoré porušenie práv malo
vzniknúť v súvislosti s konaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, musí žalobca žalovať
tento úrad a nie ústredie práce, nakoľko konaním ústredia práce nevznikol zásah do osobnosti a do

práv žalobcu, a ústredie teda nie nositeľom hmotnoprávnej skutočnosti, a teda pre nedostatok pasívnej
legitimácie je žalobu potrebné zamietnuť.

Ďalejsúdpoukazujeinatúskutočnosť,žežalobcoviažiadnymspôsobomnepreukázali,akýmspôsobom
mal byť vyššie uvedenými rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno spôsobený

zásah do práv žalobcov a ako tento zásah mal pôsobiť na ich postavenie v spoločnosti a na pokles
ich spoločenského postavenia v spoločnosti. Základný princíp protiprávnosti úkonu je nevyhnutný k
tomu aby prišlo k porušeniu práv žalobcov. Podľa názoru súdu, ktorý bol prezentovaný vyššie, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, postupoval pri vydávaní rozhodnutí v súlade so zákonom
o pomoci v hmotnej núdzi, a teda v žiadnom prípade nemohlo prísť k zásahu do žiadnej sféry práv

žalobcov. Žalobcovia nepredložili skutkové tvrdenia a neoznačili dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno svojimi rozhodnutiami spôsobil zásah do práv žalobcov, ktorý
zásah by bol protizákonný a ktorý zásah by znamenal zásadné zníženie vážnosti postavenia žalobcov
v spoločnosti.Z týchto dôvodov, najmä z dôvodu nepreukázania poklesu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v
spoločnosti súd žalobu v časti o uloženie povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu zamietol, nakoľko nie sú

dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 občianskeho zákonníka. Žalobcovia
nepreukázali žiadnym spôsobom, že by ich postavenie v spoločnosti, teda ich vážnosť v spoločnosti
alebo ich dôstojnosť boli ohrozené konaním žalovaného, a nakoľko sa nejedná o osoby známe a
spoločensky uznávané, je súd názoru, že konaním žalobcu im nárok na priznanie nemajetkovej ujmy
podľa § 13 občianskeho zákonníka vzniknúť nemohol.

Nakoniec súd dodáva, že z celej žaloby ako ani z celého konania nie je zrejmé, ako sa uvedené konanie
Úradupráce,sociálnychvecíarodinyKomárnomalodotknúťaakýmspôsobommalopôsobiťnažalobcu
v 2.rade, keď všetky rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno sa dotýkali iba žalobcu
v 1.rade, a preto nie je súdu vôbec zrejmé a ani žalobca v 1.rade a ani žalobca v 2.rade tieto skutočnosti
súdu neozrejmili a v danom smere nepredložili žiadne listinné dôkazy a ani neuviedli skutkové tvrdenia,

ktoré by riadne odôvodňovali postavenie žalobcu v 2.rade v konaní.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu
zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného
spočíva v tom, že žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá.

9. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 k § 6 ods. 1, ods. 2 a položky 7b
písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení,
a to vo výške 12 066 €. Súd pri výpočte poplatku vychádzal z toho, že každý so žalobcov sa domáha
vydania rozhodnutia a vlastného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, pričom v danom prípade sa
nejedná o nerozlučné spoločenstvo, a teda ak sa každý zo žalobcov dožaduje svojho práva, je povinný

platiť súdny poplatok zo svojho poplatkového úkonu. V danom prípade sa jedná o poplatkový úkon z
návrhu na ochranu osobnosti spojený s náhradou nemajetkovej ujmy, kedy ako je zrejmé z položky
7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok sa platí vo výške 66 € a 3% z uplatnenej
nemajetkovej ujmy, čo je v danom prípade 3% zo sumy 400 000 €, čo predstavuje sumu 12 000 €. Súdny
poplatok tak predstavuje sumu 12 066 € (12000+66), ktorú je povinný zaplatiť žalovaný v 2.rade, nakoľko

sa jedná o jeho samostatný nárok a nie je oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.