Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230055
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112230055.11

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. G., Z..
XX.XX.XXXX, B. V. Š., P. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, p r o t i žalovanému: SR - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Šťúrova č. 2, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky j e p o v

i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 767,16 Eur odo dňa XX. Q. XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám žalobkyne.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. X C. XX/XXXX - XXX I. L.Ň. X. XX. XXXX, súd zaviazal
žalovaného, aby zaplatil žalobkyni sumu 767,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 767,16 Eur od XX. Q. XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu. Rozsudok súdu prvého
stupňa bol zrušený Uznesením Krajského súdu v Prešove Č..A.. XX C. XXX/XXXX - XXX I. L. XX. F.

XXXX.

2. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou
zo dňa XX. Q. XXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi, žiadosťami o predbežné prerokovanie
nároku, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. XT XX/XXXX, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

3. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície
č. Č.: H. - XXXX - X - H. - X. - XXXX I. L. XX. Q. XXXX bolo vznesené obvinenie u žalobkyne pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do XX. L. XXXX, na základe tých
skutočností, že v presne nezistený deň začiatkom mesiaca august v roku XXXX žalobkyňa v X. uviedla
do omylu F. X. K. B. V. Š. a to tak, že si od nej v čase okolo 13:00 hod. V. X. Z. R. F., v budove pošta

číslo 1 požičala sumu 15.000 Slovenských korún a následne toho istého dňa okolo 14:30 hod. v X. Z.
R. V. pred budovou Q. požičala sumu 10.000 Slovenských korún s tým, že tieto peniaze potrebuje na
poplatky a že ich najneskôr do konca roka XXXX vráti, čo sa však nestalo. Peniaze jej v stanovenom
termíne nevrátila, čím tak pre F. X. vznikla škoda v sume 25.000 Slovenských korún.

4. Voči uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dňa XX. Q. XXXX

sťažnosť.5. Uznesením Prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa X. H. XXXX Č.. X X. XXX/XXXX
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, bola sťažnosť žalobkyni zamietnutá ako nedôvodná.

6. Dňa XX. T. XXXX bola Okresnému súdu Prešov doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove
č. X X. XXX/XXXX na žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. X K. XX/XXXX - XXX I. L. XX. P. XXXX, súd oslobodil
žalobkyňu spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že

sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd
poškodenú F. X. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

8. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. X K. XX/XXXX - XXX I. L. XX. Z. XXXX súd podľa § 319
Trestného poriadku zamietol odvolanie Okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. X K. XX/XXXX I. L. XX. P. XXXX.

9. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa XX. XX. XXXX V., že
dňa XX. H. XXXX žalobkyňa zložila zálohu pre právneho zástupcu vo výške 7.000,- Slovenských korún
a dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,85 Eur.

10. Faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči žalobkyni odmenu vo výške
534,80 Eur, titulom jej obhajoby v trestnom konaní, celkovo za 11 úkonov právnej pomoci.

11. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona,
si žalobkyňa žiadala nahradiť škodu od žalovaného. Žalovaný Ministerstvo vnútra, ako aj Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky listami zo dňa XX. XX. XXXX a XX. Q. XXXX odmietli žalobkyni plniť,
nakoľko mali za to, že neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XC XX/XXXX - XX I. L. XX.XX.XXXX, súd zastavil konanie

voči žalovanému v druhom rade Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Uznesením Okresného
súdu Prešov č.k. XC XX/XXXX - XX I. L. XX. P. XXXX súd pripustil zmenu žalobného petitu s tým, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 767,16 Eur od XX. Q. XXXX do zaplatenia, ako aj trovy konania.

13. Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že celé to začalo tak, že jej bolo
doručené predvolanie príslušného policajného orgánu. Dostavila sa na políciu, kde zistila, že je obvinená
z trestného činu podvodu, preto navštívila svojho právneho zástupcu. S prevzatím veci a zastupovaním
súhlasil, preto mu koncom roka 2006 zložila zálohu na zastupovanie vo výške 7.000 Slovenských korún.
Následne chodili spolu na súdne pojednávania, až kým sa pojednávanie neskončilo a bola právoplatne

oslobodená. Následne jej pán JUDr. Naništa poslal faktúru poštou, kde bola uvedená suma, ktorú mu
mala zaplatiť za zastupovanie. Túto sumu aj zaplatila. Zálohu 7.000 Slovenských korún zložila právnemu
zástupcovi v jeho kancelárii, o čom jej vystavil príjmový pokladničný doklad. Bolo to XX. H. XXXX. Pokiaľ
ide o faktúru za zvyšnú časť zastupovania, tu zložila na základe príjmového pokladničného dokladu v
advokátskej kancelárii JUDr. Naništu dňa XX. F. XXXX a išlo o sumu 534,80 EUR.

14. Právny zástupca žalobkyne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opravil označenie
žalovaného a to Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Súd
na pojednávaní dňa XX. F. XXXX pripustil upresnenie žalobného petitu.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej
len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len

„územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.f) Zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 ,

koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu4) v
občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené

ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie
zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe
alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej
skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11 .

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbaveníosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku
podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom .

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX, ktoré bolo súdu doručené dňa
XX. X. XXXX uviedol, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je oprávnená vo veci konať
za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady. Súd ma konať s Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. Titul náhrady škody, uznesenie o vznesení obvinenia je účinné
a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy a či ho prokurátor obdrží, preto prokurátor
nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale jeho účinkom škode nemôže v tomto konaní ani zabrániť.
Úvaha o zodpovednosti je preto absurdná. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade
automaticky považovať za nezákonné. Zároveň nie je splnená podmienka, že došlo ku škode, nakoľko

majetok žalobkyne nebol zmenšený. Trovy právneho zastúpenia musia byť aj účelne vynaložené.

17. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa XX. X. XXXX, v ktorom namietal, že súd
nesprávne koná s Generálnou prokuratúrou SR, súd tejto súvislosti v celom rozsahu poukazuje na
právne odôvodnenie a právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení č.k. XXC XXX/XXXX - XXX

I. L. XX. F. XXXX, kde odvolací súd jednoznačne konštatoval, že pokiaľ ide o tú okolnosť, že konanie
začalo XX. Q. XXXX, kedy neplatila novela zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona a to číslo XXX/
XXXX Zbierky zákona, odvolací súd poznamenal, že táto novela nadobudla účinnosť X. X. XXXX s tým,
že podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1, 2 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 a ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra, ak v trestnom konaní spôsobil škodu

vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa tohto
ustanovenia teda v mene štátu v danom prípade nemôže konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

ale podľa § 4 ods. 1 písm. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v Občianskom súdom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.
Odvolací súd bol toho názoru, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na daný prípad, pretože ide
o prípad nepravej retroaktivity, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorýchpodľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže isť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom, zároveň s účinnosťou do
budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.

Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré
vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim.

18. Súd považoval žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú.

19. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie a orgán oprávnený konať v mene štátu, tú súd poukazuje v
celom rozsahu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX. G. XXXX, spisová značka
XX C. XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka X C.
XXX/XXXX, v ktorom je konštatované, že štátnym orgánom oprávneným konať za štát v súdnom konaní
začatom L. XX. L. XXXX, v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia

vydané povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol
a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do XX. L. XXXX, je s
účinnosťou od X. X. XXXX Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na tom nič nemení skutočnosť,
že právna úprava napriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za

štát, aj po X. X. XXXX ponechala v účinnosti možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať
v súdnom konaní za štát, na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu dopadá
na prípady, kedy nie je možné príslušný štátny orgán, v ktorého pôsobnosti došlo ku škode jednoznačne
určiť podľa daných zákonných kritérií.

20. Odvolací súd ďalej uviedol, že Zákonom č. XXX/XXXX Z.z. došlo k presnejšiemu vymedzeniu
oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa Zákona
číslo XXX/XXXX Zbierky zákona. Účelom zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona podľa poznatkov
aplikačnej praxe je precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou

štátu za nezákonné rozhodnutie, pretože existovali prípady, kedy nebolo možné jednoznačne určiť
zodpovedný orgán v trestnom konaní. Z obsahu Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona vyplýva, že
nepochybne došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam
jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o podaní
obžaloby príslušnému súdu z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v konaní

o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona.
Preto aj keď nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný
policajt, oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím zostala zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu policajta a nepodal obžalobu. Preto v prípade, že prokurátor podanú sťažnosť obvineného

proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne podá obžalobu príslušnému súdu, zakladá
tým oprávnenie Generálnej prokuratúry SR konať za štát v následnom konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona (z tohto hľadiska
žalovaným namietaný vnútorný rozpor medzi tým, že uznesenie o vznesení obvinenia, ako nezákonné
rozhodnutie nevydal prokurátor, a preto nemohol priamo spôsobiť škodu je potrebné výkladom preklenúť

tak, že prokurátor svojim aktívnym konaním t. j. zamietnutím sťažnosti a podaním obžaloby, zachoval
nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak,
napríklad zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec). Preto právna úprava nezakotvuje v ustanovení
§ 4 ods. 1 písm. f) Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona, ako kritérium na založenie oprávnenia
Generálnej prokuratúry konať za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonne

rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu škody v tomto prípade zo
strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že ho nevyužijúc svoju
kompetenciu nezruší, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda osvojí si závery
nezákonného rozhodnutia a podá na základe toho obžalobu. Tieto kritéria považuje odvolací súd za
natoľko jednoznačné, že nespôsobujú výkladové problémy.

21. Citujúc uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX. G. XXXX, ako aj
Najvyššieho súdu sp. zn. X C. XXX/XXXX, súd je toho názoru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahudôvodná. Boli splnené podmienky na postup podľa Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona a to existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť.

22. V ďalšom žalovaný namietal, že neboli splnené podmienky, nakoľko nedošlo k zmenšeniu majetku
žalobkyne. S touto argumentáciou žalovaného, súd nesúhlasí.

23. Žalobkyňa súdu predložila príjmové pokladničné doklady, z ktorých má súd jednoznačne za
preukázané, že žalobkyňa zaplatila svojmu advokátovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom

konaní. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa XX. H. XXXX
vyplýva, že dňa XX. H.B. XXXX žalobkyňa zložila zálohu pre právneho zástupcu vo výške 7.000
Slovenských korún a dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,80 Eur. Faktúrou zo dňa XX. X. XXXX
si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči nej odmenu vo výške 534,80 Eur, titulom jej obhajoby v
trestnom konaní, celkovo za 11 úkonov právnej pomoci, túto sumu žalobkyňa právnemu zástupcovi aj
v celom rozsahu uhradila. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že nedošlo

k zmenšeniu majetku žalobkyne. Zaplatením náhrady titulom trov nutnej obhajoby došlo k zmenšeniu
jej majetku.

24. Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany uvádzal, že trovy právneho zastúpenia boli neúčelné. Súd
z trestného spisu preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobkyne v trestnom konaní za

poskytovanie právnych služieb a zistil, že všetky tieto úkony právneho zastúpenia súhlasia s vystavenou
faktúrou.

25. Z pripojeného trestného spisu, ako aj z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že právny zástupca žalobkyne
vykonal v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom tieto úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa XX. XX. XXXX ( číslo listu 9. ).

- oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo dňa XX. Z. XXXX - číslo listu 67.

- oboznámenie sa s výsledkami konania X. L. XXXX číslo listu 84.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa X. X. XXXX číslo listu 103

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. X. XXXX - číslo listu 112.

- podanie odporu voči trestnému rozkazu zo dňa XX. X. XXXX - číslo listu 117.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. T. XXXX číslo listu 121.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. H. XXXX - číslo listu 131.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. P. XXXX číslo listu 160.

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa X. T.Í. XXXX - číslo listu 182

- účasť na verejnom zasadnutí dňa XX. Z. XXXX - číslo listu 194.

26.Žalobkyňa dňa XX. H. XXXX zaplatila preddavok za trovy obhajoby vo výške 232,36 Eur a podľa
faktúry zo dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,80 Eur. Žalobkyni podľa názoru súdu vznikla škoda

predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom
splnomocneného advokáta.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o neúčelnosti trov obhajoby, súd poukazuje na Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. D.. Ú. XXX/XXXX zo dňa X. H. XXXX, podľa ktorého

trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právomna právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov

konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať
samostatne, to platí aj pre trovy právnej služby.

28. Súd všetky úkony právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené a nevyhnutné. V konečnom
dôsledku to viedlo aj k oslobodeniu žalobkyne spod obžaloby pre trestný čin podvodu podľa § 250

Trestného zákona.

29. Súd považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, preto v celom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni škodu titulom zaplatenia trov obhajoby vo výške 767,16 Eur.

30. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd priznal úrok z omeškania v zmysle žalobného petitu, t. j. H. XX. Q.

XXXX z dlžnej sumy, aj keď podľa názoru súdu mala žalobkyňa v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514 /2003
Zbierky zákona nárok na úrok z omeškania, deň nasledujúci po dni XX. T. XXXX, kedy Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa XX. T. XXXX odpovedala žalobkyni, že jej nárok titulom
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody neuspokojí. Súd však nemôže prekročiť návrhy
účastníkov a priznať viac než sa požaduje, preto priznal úrok z omeškania od tohto dátumu.

31. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v tomto konaní mala
100 % úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.