Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Csp/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117203315.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanej B. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. R. 2,
štátnej občianke SR, o zaplatenie X.XXX,XX Y. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Y. s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo
sumy XXX,XX Y. od XX.X.XXXX do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd,
aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne
zo sumy X.XXX,XX Y. od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanej na základe
zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX pôžičku v sume X.XXX,XX Eur. Pôžičku sa
žalovaná zaviazala veriteľovi splatiť v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur. Žalovaná do podania
žaloby uhradila len sumu XXX,XX Eur. Žalovaná svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušila,

preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, no keďže dlžné splátky žalovaná neuhradila, žalobca
úver zosplatnil ku dňu XX.X.XXXX. Žalobca zmluvnú pokutu proti žalovanej neuplatňuje. Dlh žalovaná
dobrovoľne nesplnila, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanej obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd

uznesením č.k. 19Csp 35/2017-26 zo dňa 17.7.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
3. Žalobca podaním zo dňa X.X.XXXX zobral žalobu späť v časti o zaplatenie premlčaných splátok , a
to splátky č. X v sume XX,XX eur splatnej XX.XX.XXXX a splátky č. X v sume XX,XX Y. splatnej dňa
XX.X.XXXX v súhrnnej výške XXX,XX Y.. F. na zaplatení sumy X.XXX,XX Y. s úrokom z omeškania
vo výške X,XX% ročne zo sumy X.XXX,XX Y. od XX.X.XXXX do zaplatenia. H., že uplatnená suma
X.XXX,XX Y. sa skladá z neuhradenej splátky č. X v sume XX,XX Y. splatnej dňa XX.X.XXXX a

neuhradenej splátky č. X v sume XX,XX Y. splatnej dňa XX.X.XXXX v súhrnnej výške XXX,XX Y., a zo
zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume X.XXX,XX Y., zahŕňajúcej splátky istiny č. X až XX.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená.5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na pojednávanie riadne a

včas predvolaní s tým, že strany neprítomnosť ospravedlnili, súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti,
o odročenie pojednávania nežiadali.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX, listu zo dňa XX.X.XXXX - predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky, prehľadu splátok

a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, prílohy č. X rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového
podacieho hárku, podania žalobcu zo dňa X.X.XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. N. XX.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu
o pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX Eur žalovanej s

tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi XX mesačných splátok pôžičky po XX,XX Eur, a celková
čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bola uvedená vo výške X.XXX,XX Eur. V zmluve je uvedená
ročná úroková sadzba 52%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške XX,XX%, priemerná
hodnota RPMN vo výške 18,84%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 3.564,16 Eur. V zmluve chýbajú
údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti

je vymedzený: 9/2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú zmluvné podmienky, opatrené
podpisom zmluvných strán. Podľa bodu 6.1. zmluvných podmienok je klient povinný splácať riadne
a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne podľa bodu 6.2. týchto podmienok. V zmysle
bodu 6.2. zmluvných podmienok pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak,

sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3. zmluvných podmienok
prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, alebo po dni prevzatia tovaru v prípade
ak klient súhlas s neskorším dodaním tovaru. Podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok spoločnosť má
právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade , ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15

dní vopred. Podľa bodu 15.2. veta druhá a tretia zmluvných podmienok oznámenia zasielané klientovi
do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak
okamihom kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo sa príslušné oznámenie zasielané
spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade
ak sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za

doručenéokamihom,kedyklientpríslušnúzásielkuobdrží,inakpiatymdňom,keďbolapísomnosťpodľa
údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu na posledne známu adresu klienta.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že žalovaná uhradila veriteľovi
2 splátky pôžičky po XX,XX Y. úhradami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX V. finance holding, a.s. vyzval žalovanú na úhradu
omeškaných splátok v sume XXX,XX Y. s tým, že ak do X.X.XXXX nedôjde k úhrade splátky pôžičky
splatnej v mesiaci december XXXX bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky vyplýva, že
veriteľ túto listinu zaslal žalovanej na jej adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, a matka žalovanej

upomienku prevzala dňa X.X.XXXX.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume 2.000 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s
úrokmi, a to zaplatením 72 mesačných splátok po 77,28 Eur.

12. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a formulárových zmluvných
podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri
poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej

činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v
zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu.
Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne
nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, čo
bolo preukázané z prílohy č. X rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a z oznámenia pôvodného

veriteľa zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky zaslaného dňa XX.X.XXXX žalovanej poštou, ako
vyplýva z podacieho hárku.

14. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere

súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne
konečnej splatnosti vymedzený X/XXXX. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania
zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené.
Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s

cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /
deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať
túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v

Žiline sp. zn. 5Co XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCo/
XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok L. súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v F. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). C. sa
o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na
takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudku L.

súdu v D. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku L. súdu v Q. sp. zn. XXCo XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku L. súdu v F. sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V zmluve
absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti
musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je
uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé,

koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne
vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky
takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie L.súdu v Q., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudky L. súdu v D. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, rozsudok L. súdu v F. sp. zn. XCo/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudky L. súdu v F. sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/

XXXX, rozsudok L. súdu v F. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX, rozsudok L. súdu v R. R. sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). E. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na
takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry

(napr. rozsudky L. súdu v F. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). E. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. C.
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Pokiaľ
tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred
informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v

budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije
toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.

15. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX vo
veci T. V. E., a.s., proti L. Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby

zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto

ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/

Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto

rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejetedaneprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická
osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného

výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil

v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore
so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad

contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ

na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s.
I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k.
5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017
zo dňa 30.10.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016
sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami

a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

16. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne
poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanej boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok
a úhrad preukázané, že žalovaná uhradila veriteľovi z tejto sumy pôžičky splátky v sume 154,56 Eur, a

preto jej dlh predstavoval sumu 1.845,44 Eur.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, a účinného aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku, bol súd povinný prihliadať aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia gramatického výkladu zrejmé, že
ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia a keďže bola účinná
v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a

zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie
inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Žalovaná
ako spotrebiteľ má právo dovolať sa premlčania práva žalobcu počas celého konania ako aj v rámci
odvolacieho konania, a aj keď žalovaná doteraz v konaní premlčanie práva nenamietla, súd podľa ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel skúmať, či právo uplatnené proti žalovanej je alebo nie je premlčané.

Hoci zmluva o úvere je ako absolútny obchod upravená v Obchodnom zákonníku, vzhľadom k tomu,
že žalobca sa peňažného plnenia domáha proti žalovaním, ktorí pri dojednávaní zmluvy vystupovali v
pozícii spotrebiteľa, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich
premlčanie práva. Súd vychádzal aj z ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka vznení zákona č. 106/2014 Z.z. účinného od 1.6.2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu,
ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky zročné do zosplatnenia
úveru sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa splatnosti
každej zo splátok. Keďže zo zmluvy o úvere nebolo zistiteľné, v akom rozsahu sa mali v rámci

jednotlivých splátok započítavať úhrady na istinu a v akom rozsahu na úroky, súd mal za to, že
spravodlivé bude pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta na istinu úveru, pretože úver sa považuje pre
absenciu vyššie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca nemá nárok na úroky a
poplatky.Žalobabolanatunajšomsúdepodanádňa17.2.2017apretovzhľadomnatrojročnúpremlčaciu
dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred
17.2.2014, t.j. na 4 splátky pôžičky po 77,28 Eur zročných od 20.10.2013 do 20.1.2014, ktoré mali byť

uhradené v celkovej sume 309,12 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že titulom pôžičky
uhradila žalovaná žalobcovi v tomto období splátky v celkovej sume 154,56 Eur, ktoré súd započítal
na prvé dve najskôr splatné splátky splatné v dňoch 20.10.2013, 20.11.2013. Žalovaná nesplnila svoju
povinnosťuhradiťriadneavčassplátkuč.3splatnúdňa20.12.2013anasledujúcesplátky.Akovyplynulo
z tvrdení žalobcu v žalobe, z predžalobnej upomienky zo dňa 26.2.2014, ako aj z prehľadu splátok

a úhrad, v ktorej sú zaevidované dátumy a výška úhrad vykonaných zo strany žalovanej, v dôsledku
neuhradenia splátky splatnej v mesiaci december 2013, konkrétne splatnej dňa 20.12.2013 v lehote 3
mesiacov vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanej právo žiadať splatenie celej pôžičky,
ktoré právo bolo zmluvnými stranami dojednané v bode 12.4 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke
v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu toto právo využil,

pôžičku zosplatnil ku dňu XX.X.XXXX, pričom predtým žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa
26.2.2014 vyzval na úhradu omeškaných splátok v lehote do 6.4.2014, ktorá presahuje zákonom
stanovenúminimálnudodatočnú lehotu15dní,oddoručeniavýzvysupozornením,žeinakvyužijeprávo
zosplatniť úver. Žalovaná omeškané splátky neuhradila ani do uplynutia dodatočnej stanovenej lehoty.
Tieto tvrdenia a skutočnosti žalovaná nerozporovala, preto ich súd považoval za nesporné. Premlčacia

doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku zosplatnenej pôžičky začala podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej uplatnil žalobca toto právo,
t.j. od XX.XX.XXXX, premlčacia doba plynula neprerušene a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalobu na súd
všakprávnypredchodcažalobcupodalaždňa17.2.2017,tedapomárnomuplynutítrojročnejpremlčacej
doby. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne napr. v rozsudku sp. zn. 5Co/739/2015 zo

dňa 13.4.2016, v ktorom uzavrel, že premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu v zmysle
§ 103 Občianskeho zákonníka sa začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, keďže začína plynúť už
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Premlčané právo nemožno podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať.

20. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd výrokom I. konanie zastavil podľa § 145 ods.
1 CSP v časti o zaplatenie sumy 154,56 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z dôvodu späťvzatia
žaloby v tejto časti žalobcom jeho podaním zo dňa7.2.2018, ktoré súd vyhodnotil podľa jeho obsahu, a
výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1
CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 154,56 Eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť,
a netvrdil, že tak spravil pre správanie sa žalovanej, a preto mal súd za to, že procesne žalobca zavinil
zastavenie konania v tejto časti a žaloba bola zamietnutá vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 2.172,21
Eur, v ktorej časti bol žalobca neúspešný. Úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania
podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 v plnom rozsahu. Keďže zo spisu nevyplýva, žeby

žalovanej vznikli trovy konania súd výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.