Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225019
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114225019.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., Karadžičova 8, 821 08, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne. zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX,
XXX XX B., o zaplatenie 747,80 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.

19C/219/2014-46 zo dňa 07.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 747,80
eura s prísl. zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania, citoval ust. § 39, § 451, § 107 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že právny predchodca žalobcu Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 postúpil pohľadávku
voči žalovanému na základe zmluvy zo dňa 09.12.2014 žalobcovi, ktorý má v predmete činnosti okrem
iného aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Účastníci zmluvy
uzavreli dňa 24.02.2011 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola žalovanému schválená
pôžička vo výške 600,- eur, pričom podľa údajov vypísaných vo formulárovej zmluve celková čiastka

splatná spotrebiteľom bola uvedená v sume 816,- eur, mesačná splátka bola vo výške 24,- eur pri počte
splátok 36 s termínom konečnej splatnosti február 2014 a stanovenej ročnej úrokovej sadzbe vo výške
21,8 %, rovnako ako ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalovaný na základe zmluvy nezaplatil žiadnu
sumu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.09.2011 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru
v sume 825,60 eura do 3 dní od odoslania výzvy. Uvedená zásielka sa vrátila ako neprevzatá dňom
17.10.2011. Predmetom nároku žalobcu je nárok vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej praxe súdov, dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré
súvprevažnejmierevspoločnostiuznávanéatvoriazákladfundamentálnehohodnotovéhoporiadku.Je
pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu
na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. V spotrebiteľskej zmluve je

vždy spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú
sadzbu 21,8 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska vo februári roku 2011 bola
priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 12,85 %. Je evidentné,

že sa jedná o takmer dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver súd prvej
inštanciepovažovalzaprávnyúkonvrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomnaust.§451Občianskehozákonníka uviedol, že žalobcovi by patril iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý by
spočíval iba v sume vyplatenej pôžičky, t.j. 600,- eur. Žalobca sa o predmetnom bezdôvodnom obohatení
dozvedel najneskôr v deň zosplatnenia, t. j. 07.10.2011, a teda dvojročná subjektívna premlčacia doba

začala plynúť 08.10.2011 a uplynula 08.10.2013. Žaloba bola podaná až 16.09.2014, t. j. po jej uplynutí,
a preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ako aj § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 prihliadal k premlčaniu spotrebiteľských
vzťahoch z úradnej povinnosti, a preto žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol. K výroku o trovách
konania uviedol, že žalovaný mal v konaní plný úspech vzhľadom k tomu, že mu trovy konania nevznikli,

ani si ich neuplatnil. Súd mu náhradu nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,vrátanenesprávnehoprávnehoposúdenia.Uviedol,ženeprimeranou,apreto
odporujúcou dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úrokovej sadzby 21,8 % p.a. dojednaná v
úverovej zmluve presahujúca necelých 1,7 násobok priemernej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské
úvery od 1 až 5 rokov podľa štatistických ukazovateľov Národnej banky Slovenska vo výške 12,85
% p.a., nepredstavuje podstatné prekročenie bežnej úrokovej miery pre spotrebiteľské úvery. Z tohto

dôvodu sa nejedná o úkon v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je
nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru, nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ
by aj výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve podstatne prevyšovala priemernú výšku úrokovej
miery pre spotrebiteľské úvery, neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi by sa mohla týkať len časti
úverovej zmluvy, a to v časti dojednaných úrokov. Z tohto dôvodu namietal nesprávne právne posúdenie

premlčanie podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu

justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava
už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právny predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie odvolací súd zistil,
že uplatnená námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení, vrátene nesprávnehoprávneho posúdenia bola dôvodná. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, a to zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo dňa 24.02.2011 (v spise na čl. 3),
ktorábolauzavretásprávnympredchodcomžalobcuažalovaným.Žalovanémubolaposkytnutápôžička

vo výške 600,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 21,8 %, výške mesačnej splátky 24,- eur, priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov 44,86 %, so stanovením termínu konečnej splatnosti na
február roku 2014 pri počte splátok 36 a celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 216,- eur. Nesprávne
právne posúdenie spočívalo v posúdení dojednaného úroku z úveru vo výške 21,8 % z dôvodu, že
podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska vo februári roku 2011 bola priemerná úroková

sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 - 5 rokov vo výške 12,85 %. Odvolací súd súhlasí s názorom
právneho zástupcu žalobcu, že dojednaná úroková sadzba vo výške 21,8 % nepredstavuje dvojnásobok
priemernej úrokovej sadzby u spotrebiteľských úveroch. Aj súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o
takmer dvojnásobné prekročenie úrokovej sadzby, a preto zmluvu o úvere považoval za právny úkon v
rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. 39 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 651 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení skorších predpisov (ďalej
len Občianskeho zákonníka), pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Judikatúra súdov aj právna literatúra sa zhodujú v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej
pôžičky podľa § 651 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej

istiny. Dispozitívna povaha citovaného ustanovenia umožňuje úroky dohodnúť nielen stanovením
percentuálnej sadzby a časového úseku, za ktorý sa rok počíta (ročne, mesačne, denne), a za dobu
skutočného užívania istiny dlžníkom, ale aj pevnou sumou stanovenou za dobu od poskytnutia pôžičky
do jej splatnosti, ktorej výška sa nemení ani v prípade, že dlžník istinu v dohodnutej lehote splatnosti
veriteľovi nevráti. Úrokový právny vzťah môže vzniknúť len vtedy, ak bol medzi účastníkmi zmluvy platne

založený hlavný, peňažný záväzkový právny vzťah a ak sa tak účastníci zmluvy dohodli. Prípadná
neurčitosť dohody o odplate za poskytnutú pôžičku nemôže spôsobiť neplatnosť celého právneho
úkonu. Možno totiž uzavrieť, že neurčitosť dojednania ohľadom dohodnutých úrokov môže byť dôvodom
neplatnosti len v tej časti právneho úkonu, ktorá sa dotknutých úrokov týka, a nie neplatnosti právneho
úkonu v celom rozsahu. Oddeliteľnosť časti právneho úkonu od ostatného jeho obsahu je potrebné

vždy vyvodiť výkladom z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých
k nemu došlo. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne ustálil absolútnu neplatnosť právneho
úkonu ako celku pre rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k úrokovej sadzbe dojednanej v zmluve
vo výške 21,8 %. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia preto bola dôvodná. Odvolací
súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade sa nejedná o dvojnásobné

prekročenie priemernej úrokovej sadzby, v dôsledku čoho by mal byť právny úkon v rozpore s dobrými
mravmi. Posúdenie uplatneného nároku ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň ako
uplatnenie premlčaného nároku, preto súdom prvej inštancie nebolo správne.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
Dôvodomzrušenienapadnutéhorozsudkubolonesprávneposúdeniedojednanejvýškyúrokovejsadzby
za neprimeranú a následne vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu ako celku.

8. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci konať. Nárok žalobcu posúdiť ako

nárok na zaplatenie pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.02.2011 (čl. 3 spisu), po
následnom porušení podmienok zmluvy žalovaným z dôvodu jej neuhrádzania jednotlivých dohodnutých
splátok a následnej okamžitej splatnosti vyhlásenej žalobcom listom zo dňa 28.09.2011(v spise na čl.
5). Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky je potrebné vychádzať z celkových okolností pôžičky,
jej pohnútky a účelu, ktorý sledoval a súčasne je potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou

mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov. Dojednaná úroková sadzba vo výške 21,8 % podľa názoru
odvolacieho súdu je primeraná.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

9. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci postupom
podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.