Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712204484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5712204484.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: B. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. XXXX/X, E., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Mario
Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovanému:
Wüstenrotpoisťovňa,a.s.,sosídlomKaradžičova17,Bratislava,IČO:31383408,ozaplatenie4.557,02

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/102/2012-392
zo dňa 03. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/102/2012-392 zo dňa 03.05.2016 žalobu žalobcu zo dňa
14.02.2015, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 4.557,02 eur s príslušenstvom

zamietol s tým, že o trovách konania a o trovách štátu rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2012 domáhal voči
žalovanému náhrady škody vo výške 4.557,02 eur s príslušenstvom, ktorá mu vznikla v dôsledku
dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného K. F., ktorý mal dňa 10.10.2011 nacúvať do vozidla
žalobcu a spôsobiť mu poškodenie ľavého svetlometu, ľavého blatníka a ľavej časti nárazníka.

Citujúc ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. h/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 420, § 788 ods. 1 Občianskeho
zákonníka súd žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že poistený K. F. ani žalobca nepreukázali,
že deklarovaná škoda na ľavom svetle, ľavom blatníku a ľavej časti nárazníka bola spôsobená tým, že
vozidlo poisteného pri parkovaní narazilo do vozidla žalobcu.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v dôsledku parkovania motorového
vozidla Nissan Patrol nemohla vzniknúť škoda na motorovom vozidle žalobcu tak, ako bola táto
deklarovaná poistencom K. F. v oznámení o poistnej udalosti, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi deklarovaným konaním škodcu a poistnou udalosťou.
Súd konštatoval, že čo sa týka vzniku spornej škodovej udalosti, bolo vypracovaných 5 znaleckých
posudkov a odborných vyjadrení (súdny znalec Ing. Peter Mišanko, Ing. B. J., znalecká organizácia

Expert Group s. r. o., znalecká organizácia ZNALEX, s. r. o. a súdny znalec Ing. Vlastimil Rábek). Závery
štyroch znaleckých posudkov a odborných vyjadrení boli rovnaké. Rozdielny odborný názor vyjadril
súdom ustanovený znalec Ing. Závodný. Dôveryhodnosť súdom ustanoveného znalca Ing. Závodného
však bola znížená jeho vyhlásením na pojednávaní dňa 28.05.2015, kde uviedol, že s poisťovňou ešte
žiaden spor neprehral. Takéto vyjadrenie súdneho znalca nesvedčí o jeho objektivite a nestrannosti.
Rozhodovanie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného

do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodovanie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal najmä zo znaleckého posudku Ing. Z. P.,
PhD., ktorý nie je vedený ako znalec v zozname súdnych znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj možnosť
ustanoviť za znalca aj osobu nezapísanú v zozname postupom podľa § 15 zákona, čo súd neurobil.

Oproti tomu znalecký posudok vyhotovený ustanoveným znalcom Ing. Jánom Závodným, PhD., ktorý
je zapísaný ako súdny znalec, bol pri rozhodovaní považovaný za neúčelný a nerelevantný. Jeho
znaleckému posudku súd neuveril kvôli vyhláseniu znalca na pojednávaní, že s poisťovňou ešte žiaden
spor neprehral, čo podľa súdu nesvedčí o jeho objektivite a nestrannosti. Na druhej strane vystupovanie
Ing. P., ktorého si objednal žalovaný, súd vyhodnotil tak, že sa až chúlostivo snaží byť nestranný a
objektívny. Súd však má hodnotiť dôkazy predovšetkým objektívne, bez zaujatia vo vzťahu k jednej, či

druhej strane konania. Vnútorné presvedčenie sudcu musí byť založené na dôkaze, nie na tom, aký má
subjektívny dojem z osoby, ktorá ho prezentuje.
Súd podľa žalobcu pri hodnotení dôkazov nepostupoval správne. Buď mal za jediný relevantný
dôkaz považovať znalecký posudok podaný súdnym znalcom Ing. Závodným alebo pri takých
diametrálne rôznych záveroch, ktoré bolo možné z relevantne vykonaných dôkazov vyvodiť, mal nariadiť

vypracovanie znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Ak súd konštatoval rozdielnosť znaleckých
posudkov, bolo jeho povinnosťou za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu ustanoviť znaleckú
organizáciu,ktorábyposkytlaobjektívnestanoviskokpredmetnejpoistnejudalosti.Napriektomu,žesúd
ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom analýzy dopravnej nehody,
následne uznesenie o poverení zrušil a poveril ďalšiu znaleckú organizáciu ZNALEX, spol. s r. o., ktorá

znalecký posudok nevypracovala s konštatovaním, že nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, či došlo
k dopravnej nehode ako bolo uvádzané. Konštatovala tiež, že vzhľadom na nejednoznačné závery
znaleckého dokazovania objektívne stanovisko môže poskytnúť výhradne Ústav súdneho inžinierstva
v Žiline. Vzhľadom na uvedené mal súd pristúpiť k ustanoveniu Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity za účelom jednoznačného odstránenia vzniknutých rozporov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného
súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie svoj záver o nepreukázaní
vzniku škody založil v prvom rade na znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou
Expert Group, s. r. o., Bratislava a znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing. Petrom Mišankom

v trestnom konaní (str. 4 druhý odsek napadnutého rozsudku), v zmysle ktorých je vzhľadom
na spôsobené poškodenia zrážka vozidiel žalobcu a poistenca žalovaného technicky neprijateľná.
Vyjadrenie spoločnosti Expert Group s. r. o., Bratislava však nespĺňa náležitosti znaleckého posudku, jej
vyjadrenie pripojené k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu možno považovať len za odborný
posudok, ktorý má v danom konaní navyše len povahu listinného dôkazu (uvedená znalecká organizácia

nebola do konania pribratá súdom v zmysle § 127 ods. 4 O. s. p.). Vzhľadom na problematickosť
posudzovanej otázky, ako to napokon vyplýva i z ďalšieho priebehu konania na súde prvej inštancie,
pritom nemožno pre rozhodnutie vo veci považovať odborné vyjadrenie za dostačujúce.7. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na znalecký posudok Ing.
O. M., je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že tento nemá povahu znaleckého posudku v zmysle § 127
O. s. p. (v súčasnosti § 207 a nasl. C. s. p.), ale len povahu listinného dôkazu (Ing. M. nebol ustanovený

do konania ako znalec podľa § 127 O. s. p.), ktorý súd navyše na žiadnom z pojednávaní nevykonal v
súlade s procesnými predpismi (§ 129 ods. 1 O. s. p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol znalecký
posudok Ing. M. v konaní oboznámený, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.04.2013 nevyplýva, že
by Ing. M., ktorý bol na pojednávaní vypočutý v pozícii svedka, v rámci svojej výpovede predniesol obsah
znaleckého posudku v takom rozsahu, v akom z neho vychádzal súd prvej inštancie. Po výsluchu Ing.

M. zároveň súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Závodným, čo nasvedčuje tomu,
že výpoveď Ing. M. ako svedka nepovažoval za dostačujúcu a dospel k záveru o potrebe znaleckého
dokazovania. Znalecký posudok znalca Ing. Závodného, ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku
konštatoval, že z technického hľadiska je prijateľné, že sa poistná udalosť stala tak ako udáva poistenec
poškodeného, následne súd vyhodnotil ako nedôveryhodný, a to (len) vzhľadom na vyjadrenie znalca
na pojednávaní, že neprehral žiadny spor s poisťovňou. Samotné toto vyjadrenie, prednesené v rámci

obhajoby správnosti vlastného posudku, však podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje záver o
zaujatosti znalca a snahe podať znalecký posudok účelovo v prospech žalobcu.

8. Vzhľadom na spochybnenie správnosti záverov znaleckého posudku znalca Ing. Závodného
žalovaným súd následne na základe návrhu žalovaného nariadil kontrolné znalecké dokazovanie

Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline (č. l. 189 spisu). Po oznámení reálnej lehoty na vypracovanie
znaleckého úkonu súd ustanovenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zrušil a za účelom podania
kontrolného znaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu ZNALEX, spol. s r. o., Zvolen (č. l.
201). Uvedená znalecká organizácia však súdu oznámila, že ani po vykonaní experimentu na technickú
prijateľnosť vzniku dopravnej nehody sa nemôže jednoznačne vyjadriť, či k dopravnej nehode došlo

tak ako to uvádza vodič vozidla Nissan a vzhľadom na vypracované posudky, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu, s jednoznačnými ale protichodnými závermi, môže znalecký posudok objektívne
vypracovaťlenÚstavsúdnehoinžinierstvavŽiline.Napriekvyjadreniuaodporúčaniuuvedenejznaleckej
organizácie súd prvej inštancie sa v ďalšom uspokojil so znaleckým posudkom Ing. Z. P., Ph.D.,
predloženým žalovaným, ktorý dospel k záveru, že zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla VW

Touareg nemohol vzniknúť po nacúvaní vozidla Nisan Patrol. V tejto súvislosti však odvolací súd
poukazuje na to, že i tento znalecký posudok má „len“ povahu listinného dôkazu, i keď v súčasnosti
účinnýCivilnýsporovýporiadokiznaleckémuposudkupredloženémustranoupriznávaváhuznaleckého
posudku za splnenia podmienok uvedených v ust. § 209 ods. 2 C. s. p. V danom prípade však znalecký
posudokIng.P.uvedenénáležitostineobsahuje(absentujetudoložkaovedomostionásledkochvedome

nepravdivého znaleckého posudku), navyše Ing. P. nie je znalcom zapísaným v zozname súdnych
znalcov,tlmočníkovaprekladateľovvedenomMinisterstvomspravodlivostiakonatovodvolanípoukázal
i žalobca. Rozpory v posudkoch Ing. Závodného a Ing. P. sa nepodarilo odstrániť ani po výsluchu
znalca Ing. Závodného a svedka Ing. P. na pojednávaní dňa 28.05.2015, na ktorom každý z nich
zotrval na svojich záveroch vyplývajúcich z predložených posudkov, i keď Ing. P. následne vzhľadom na

skutočnosti, ktoré vyšli na pojednávaní najavo, vypracoval ďalší znalecký posudok, ktorým reagoval na
podnety, ktoré vyplynuli z hlavného pojednávania.

9. Za danej procesnej situácie, vzhľadom na mieru spornosti/neobjasnenosti skutkového stavu, pri
existencii navzájom si odporujúcich dôkazov (na jednej strane odborné vyjadrenie znaleckej organizácie

Expert Group, s. r. o., Bratislava, výpoveď svedka Ing. M., ktorý vyhotovil znalecký posudok na
účely trestného konania a posudok Ing. P. majúceho povahu listinného dôkazu a na druhej strane
znaleckého posudku Ing. Závodného, ktorý bol do konania pribratý ako znalec po vypočutí svedka
Ing. M.), s prihliadnutím na vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX, spol. s r. o., Zvolen, ktorá bola
pribratá do konania za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, považuje odvolací súd

za nesprávny (v zhode s odvolacou námietkou žalobcu) postup prvoinštančného súdu, ktorý zamietol
návrh na vykonania kontrolného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline.
Navyše si okresný súd (minimálne čiastočne) odporuje, ak pôvodne považoval za potrebné vykonať
vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, následne návrh žalovaného na jeho vykonanie zamietol,
pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno jednoznačne zistiť čo bolo dôvodom pre

zamietnutie tohto návrhu. Súd vo štvrtom odseku na str. 5 napadnutého rozsudku konštatuje, že
„Ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré bolo v tomto spore nariadené, súd toto nepovažuje za účelné“,
z jeho ďalšieho odôvodnenia však nie je zrejmé jednak aké ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré bolo
nariadené, mal súd prvej inštancie na mysli, ani z akého dôvodu toto už nepovažuje za účelné. Uvedenénie je možné vyvodiť ani z ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd len rozoberal
jednotlivé znalecké posudky a postup súdu (ustanovenie Ústavu súdneho inžinierstva, jeho zrušenie,
ustanovenie znaleckej organizácie ZNALEX, s. r. o., oznámenie o nemožnosti podania posudku a

potrebe pribratia ústavu) a strán (predloženie posudku Ing. P.) v konaní, avšak akékoľvek závery vo
vzťahu k účelnosti nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania tu chýbajú.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude doplniť dokazovanie

o kontrolné znalecké dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí okresný súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)