Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617202204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. XXX,
toho času bytom L. E. XX/X, I. V., o zaplatenie 299,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/52/2017-94 zo dňa 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o
trovách konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 44,80 Eur, odvolaním
nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44,80 Eur, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2) Mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca nepreukázal zmluvné
dojednanie o povinnosti žalovanej platiť popaltky, ktoré jej boli zúčtované na ťarchu osobného účtu
a ich výšku, takisto nepreukázal zmluvné dojednanie o výške poplatku, pričom nestačí odkaz na
Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd žalobcovi nepriznal účtované úroky a poplatky, pretože nie sú
uvedené a individuálne dojednané. Preto žalobu zamietol v časti 254,60 Eur, súdom priznaná suma tak
predstavovala sumu 44,80 Eur. O trovách rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel jeho žalobe. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách, podľa
ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na
základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle §
31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní
platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch
a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky

za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle VOP je sadzobník
súčasťou zmluvy. Upriamil pozornosť na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zdôraznil,
že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená nevyhnutne ako jeden dokument, čo potvrdzuje aj obsah
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová).4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za
poskytované služby individuálne dojednané je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných
služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí

jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Žalovaná je spotrebiteľkou, ktorej právny
poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/
dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane
spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy akými
sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa

ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách nie je potrebné ich, pri
tomto type vzťahu, dodržiavať, nie je správny.

8) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne
so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom

za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ
(žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP
tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne

s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky ani poplatky neboli s žalovanou dohodnuté správne
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok.

9) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015 je potrebné dať do pozornosti,
že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto
smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
savzťahujenavšetkynáležitostítejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitostí zmluvy, z čoho
vyplýva, že tieto náležitostí musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto

náležitostí zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,
aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).