Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223665.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
sosídlomBratislava,Župnénámestieč.13,41C161/2012onáhraduškody3192,50Euranemajetkovej
ujmy 638,50 Eur, 41C 163/2012 o náhradu škody 2 776,59 Eur a nemajetkovej ujmy 555,32 Eur, 41C
1708/2012 o náhradu škody 2 511,09 Eur a nemajetkovej ujmy 502,22 Eur, 41C 174/2012 o náhradu
škody 2 886,57 Eur a nemajetkovej ujmy 557,31- Eur, 41C 177/2012 o náhradu škody 3 853,68 Eur a

nemajetkovej ujmy 770,74 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27. 9. 2012, sa navrhovateľ domáhal voči štátu
v konaniach vedených pod: sp. zn. 41C 161/2012 náhrady škody 3 192,50 Eur a nemajetkovej ujmy
638,50 Eur, sp. zn. 41C 163/2012 náhrady škody 2 776,59 Eur a nemajetkovej ujmy 555,32 Eur, sp.
zn. 41C 170/2012 náhrady škody 2 511,09 Eur a nemajetkovej ujmy 502,22 Eur, sp. zn. 41C 174/2012

náhrady škody 2 886,57 Eur a nemajetkovej ujmy 557,31 Eur, sp. zn. 41C 177/2012 náhrady škody 3
853,68 Eur a nemajetkovej ujmy 770,74 Eur.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené samostatnými
žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR odôvodnil nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

účinnom do 31. 12. 2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel
Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti;nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a
žiadostinavykonanieexekúciespĺňalivšetky materiálneaformálnenáležitostipredpokladanézákonom,

rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby.Nesprávnyúradnýpostuppodľanavrhovateľajecharakterizovaný:a)nevydanímrozhodnutiavzákonom
stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Ako náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil na základe požiadavky na spravodlivé

usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j.
hodnoty majetkového práva postihnutého právnou deformáciou.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods.2vetadruházákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)tak,žeodporcajezodpovedný

za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 2. 2013 žiadal žalobné návrhy z dôvodu
nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobné návrhy považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky.

V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.

Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie
spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných

práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody keď navrhovateľ namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietnutie nezákonného

rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov konania.

Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu
SR konkrétne v náleze z 3. 5. 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má

predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca
má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že

dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 9. 2012, boli okresnému súdu doručené
žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode,

doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy/ústavné sťažnosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti
exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,

najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 1. 6. 2011 (zákon č. 102/2011 Z. z.) zaviedol, že lehota 15 dní na udelenia poverenia neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov

a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá oporu v zákone.

Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské

rozsudky aj pred 01.06.2011 vzhľadom na to, že tieto sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv (judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002 - pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone
(sp. zn. II. ÚS 64/1997, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie

nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011
sp. zn. 3Cdo 146/2011 a z 29. 3. 2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra
Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/2002. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je

pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/2000).

Odporca v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol uvádza,
že voči takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu.

V časti uplatnenej materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného odporca
poukazuje na skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu
škody, dlžníka a nevymožiteľnosť pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik ani výšku škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a

tým neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou vo výške 20
% z istiny a príslušenstva odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľova požiadavka nie je
podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca považuje za krajne
nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej
škody. Navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením

ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch, zo žalobného návrhu
to nevyplýva.Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či
nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou, odporca poukázal na skutočnosť, že otázku či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru
odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -

neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,
ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Okresný súd Bratislava V, vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem

tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.
12. 2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len
na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd

rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých
odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti
vyplýva aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať
tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce

skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti, opísať rozhodujúce
skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v
rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude

vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov....
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. 1. 2013 došlo k doplneniu § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o nové

odseky 3 a 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade
prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa
ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou

od 1. 1. 2013 a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou
musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku
na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23. 4. 2012) a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012.
Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona.

Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady
škody, t.j. do 31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch
navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami
dňa 27. 9. 2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.
12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.
z.. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.

neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné

prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 25.9.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),
doručenom odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25. 9. 2012, žiadosť o predbežné prerokovanie

nárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 25. 9. 2012, svoj nárok uplatnil postupom podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným
podaním žiadostí zo dňa 27. 9. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa §
4 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 25. 3. 2013 nárokom navrhovateľa
nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. 2. 2013 uviedol, že nárokom

navrhovateľa nemieni vyhovieť, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané
splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona. Skutočnosti uvádzané odporcom
vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za
následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie
konania navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať

význam len v prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania
o predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013, sp.
zn. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti

za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom z
27. 9. 2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v

prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia ani zdôvodnenie v rozhodnutí o veci samej.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným

postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.
Skutočnosť, že účastník konania z dôvodov, ktoré on sám subjektívne považuje za opodstatnené
a závažné, podal žalobu proti súdu (alebo aj o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím súdu), na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, sama o sebe

nemôže zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu. Pri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku je potrebné dôsledne rozlišovať medzi súdom (proti ktorému žaloba
smeruje) a sudcom, ktorý na tomto súde vykonáva súdnictvo. Sudca je predstaviteľ súdnej moci.
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom. Za štát v týchto vzťahoch nekoná súd,

na ktorom sudca vykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca pridelený, je osobným úradom sudcu,
ktorý sa po stránke organizačnej, hospodárskej, finančnej a pod. podieľa na zabezpečení podmienok
pre to, aby sudca mohol riadne vykonávať súdnictvo.

Tento súd nie je oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania sudcov alebo ich akokoľvek

ovplyvňovať. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou
Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskejrepublikyazákonom(viď§2ods.1až3zákonač.385/2000Z.z.osudcochaprísediacichao
zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, Rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Nc 14/2010).

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava
V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd nakoľko nezistil dôvody na
jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 8NcC 99/2012 - 18 z 19.
10. 2012, č. k. 4NcC 81/2012 - 81 z 17. 10. 2012, 14NcC 94/2012-19 z 19. 10. 2012, 9NcC 107/2012

- 19 z 19. 10. 2012 a č. k. 14NcC 82/2012 - 18 z 19. 10. 2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu
z prejednania predmetných vecí boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní
(zákonný sudca - určenie osoby sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažnostínavrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky:
Uznesenie IV. ÚS 688/2013 z 12. 12. 2013, II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013).

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) OSP je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými
značkami 41C 161/2012, 41C 163/2012, 41C 170/2012, 41C 174/2012, 41C 177/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k. 41C

161/2012 - 31 z 28. 1. 2013, právoplatným 21. 2. 2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo
spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 OSP a to konkrétne veci
vedené pod sp. zn. 41C 161/2012, sp. zn. 41C 163/2012, sp. zn. 41C 170/2012, sp. zn. 41C 174/2012
a sp. zn. 41C 177/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §

120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce

z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým
bolo predvolanie riadne doručené, dokazovanie a to výpisom z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava 1 odd. Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných
exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V z oddelení registra Er, v ktorých navrhovateľ namietal
nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým žiadosťami
exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, Návrhmi navrhovateľa na vykonanie exekúcií,
Exekučnými titulmi, rozhodnutím súdu o žiadosti exekútora o udelenie poverenia) Sprievodným listom

k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 9. 2012, doručeným
odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25. 9. 2012 založené do registra Okresného súdu Bratislava V
Spr. 3482/2012, samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a ani odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/
B právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil súd v

predmetných konaniach nasledovný skutkový stav:

Sp. zn. 41C 161/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX/6284/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 4253/2010:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 3 192,50 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 638,50 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľapodal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 24. 5. 2010, (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX, dlžníka/povinného: I. D., nar. XX. 9. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 6284/2010.

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu doručenia
žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 15. 11. 2010 (v omeškaní 175 dní) rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.
Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 4253/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 6284/10 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou

kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: I. D., nar. XX. 9. XXXX na vymoženie pohľadávky 665,22
Eur s príslušenstvom na základe zápisnice, spísanej súdnym exekútorom dňa 24. 5. 2010, požiadal
listom doručeným súdu dňa 15. 7. 2010 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe
exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 17794/09 zo dňa 19. 11. 2009,
právoplatného dňom 14. 12. 2009, vykonateľný 17. 12. 2009, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinného na zaplatenie istiny 665,22 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25

% ročne) zo sumy 665,22 Eur od 22. 4. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 665,22 Eur od 26. 8. 2009 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok
vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 19. 12. 2008, zabezpečeným zmenkou zo dňa 19. 12. 2008.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením zo dňa 11. 10. 2010 č. k. 37Er 4253/2010 - 10 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. EX 6284/10 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 15. 7. 2010 z dôvodu, že úverová zmluva
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má
za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na
rozhodcovskom súde.

Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou dňa 19. 12. 2008, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Navrhovateľ vyplnil dňa 21. 8. 2009 zmenku povinného v
zmysle Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VšP) na sumu 665,22 Eur s dátumom začiatku úročenia
dňa 22. 4. 2009 a túto predložil povinnému na zaplatenie dňa 26. 8. 2009. Okresný súd Bratislava
V v odôvodnení uznesenia uviedol, že Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 17 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto zmluvné
dojednanie síce nie je vymenované v prílohe smernice 93/13/EHS a ani v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, avšak vyplýva z čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS. Exekučný titul, rozsudok Rozhodcovského
súdu, zaväzoval povinného na plnenie (príslušenstvo), ktoré je právom nedovolené. Súd v uznesení
vyslovil, že pokiaľ oprávnený na uplatnenom nároku voči povinnému trvá, je potrebné si tento opätovne

uplatniť na súde, avšak nie ako nárok zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, ale ako zo zmluvy
o úvere.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 15. 7. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu Uznesením z dňa

11. 10. 2010 (87 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 15. 11. 2010 (175 dní). Toto tvrdenie odporcu je aj v
rozpore s dátumom podaného odvolania voči uzneseniu súdu, podaného navrhovateľom, zastúpeným
advokátskou kanceláriou dňa 6. 11. 2010. Podaním zo dňa 20. 1. 2011, vzal navrhovateľ späť odvolanie
voči uzneseniu č. k. 37Er 4253/2010 - 10 z 11. 10. 2010. Krajský súd Uznesením č. k. 16CoE 15/2011-37
z 28. 10. 2011 odvolacie konanie zastavil.

Exekučné konanie bolo začaté 15. 7. 2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v
znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011 - (1)

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010

ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo
zmluvy o úvere predstavovala 665,22 Eur. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup
uplatňuje istinu 3 129,50 Eur (čo je súčet úverovej istiny + príslušenstva v ktorom je zahrnutý zmenkový

úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách) napriek
právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné
zrušené.

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C 163/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 8804/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 4891/2010:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 2 776,59 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 555,32 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa

podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 12. 7. 2010, (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 1440876, dlžníka/povinného: Emília Janíčková, nar. 19. 5. 1948, vedenej exekútorom pod sp. zn.
EX 8804/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumu doručenia žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 1. 2. 2011 (v omeškaní 204 dní)

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 4891/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 8804/10 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: R. I., nar. XX. 5. XXXX na vymoženie pohľadávky XXX,XX

Eur s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 12. 7. 2010, požiadal
listom doručeným súdu dňa 24. 8. 2010 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe
exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR22511/09 zo dňa 28. 1. 2010,
právoplatného dňom 24. 5. 2010, vykonateľný 27. 5. 2010, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinného na zaplatenie istiny 623,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25

% ročne) zo sumy 623,35 Eur od 29. 8. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 623,35 Eur od 12. 11. 2009 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok
vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 22. 12. 2008, zabezpečeným zmenkou zo dňa 22. 12. 2008.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením zo dňa 13. 10. 2010, č. k. 37Er 4891/2010 - 10 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sp. zn. EX 8804/10 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 24. 8. 2010 z dôvodu, že úverová zmluva
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má
za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na
rozhodcovskom súde.

Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou dňa 22. 12. 2008, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Navrhovateľ vyplnil dňa 7. 1. 2009 zmenku povinného v
zmysle Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VšP) na sumu 623,35 Eur s dátumom začiatku úročenia
dňa 29. 8. 2009 a túto predložil povinnému na zaplatenie dňa 12. 11. 2009. Okresný súd Bratislava
V v odôvodnení uznesenia uviedol, že Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 17 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto zmluvné
dojednanie síce nie je vymenované v prílohe smernice 93/13/EHS a ani v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, avšak vyplýva z čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS. Exekučný titul, rozsudok Rozhodcovského
súdu, zaväzoval povinného na plnenie (príslušenstvo), ktoré je právom nedovolené. Súd v uznesenívyslovil, že pokiaľ oprávnený na uplatnenom nároku voči povinnému trvá, je potrebné si tento opätovne
uplatniť na súde, avšak nie ako nárok zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, ale ako zo zmluvy
o úvere.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 24. 8. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu Uznesením z dňa
13. 10. 2010 (49 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 1. 2. 2011 (204 dní). Toto tvrdenie odporcu je aj v
rozpore s dátumom podaného odvolania voči uzneseniu súdu, podaného navrhovateľom, zastúpeným

advokátskou kanceláriou dňa 9. 11. 2010. Podaním zo dňa 20. 1. 2011, vzal navrhovateľ späť odvolanie
voči uzneseniu č. k. 37Er 4891/2010 - 10 z 13. 10. 2010. Krajský súd Uznesením č. k. 18CoE 738/2010
- 34 z 30. 11. 2011 odvolacie konanie zastavil.

Exekučné konanie bolo začaté 24. 8. 2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v
znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011 - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného

poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo
zmluvy o úvere predstavovala 623,35 Eur. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup
uplatňuje istinu 2 776,59 Eur (čo je súčet úverovej istiny + príslušenstva, v ktorom je zahrnutý zmenkový
úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách) napriek
právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné
zrušené.

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C 170/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 11573/11, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 36Er 4699/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 2 511,09 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 502,22 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa

podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 21. 6. 2011 (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 102300371, dlžníka/povinného: S. Tichá, nar. XX. 3. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX
11573/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumu doručenia žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 22. 11. 2011 (v omeškaní 154 dní)

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 36Er 4699/2011 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11573/11 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskoukanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: S. P., nar. XX. 3. XXXX na vymoženie pohľadávky 771,27
Eur s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 21. 6. 2011, požiadal
listom doručeným súdu dňa 11. 8. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe

exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 01830/11 zo dňa 6. 4. 2011,
právoplatného dňom 9. 5. 2011, vykonateľný 12. 5. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinného na zaplatenie istiny 771,27 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25
% ročne) zo sumy 771,27 Eur od 8. 12. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 771,27 Eur od 24. 1. 2011 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok

vznikol zo zmluvy o úvere č. 102300371 z 26. 3. 2010, zabezpečeným zmenkou zo dňa 26. 3. 2010.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením zo dňa 21. 10. 2011 č. k. 36Er 4699/2011 - 10 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sp. zn. EX 11573/11 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 11. 8. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má
za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na

rozhodcovskom súde. Exekučný súd nevyhodnotil celý rozhodcovský rozsudok za nulitný/neexistujúci
právny akt, len časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne.

Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou dňa 26. 3. 2010, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Navrhovateľ vyplnil dňa 17. 1. 2011 zmenku povinného v

zmysle Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VšP) na sumu 771,27 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa
8. 12. 2010 a túto predložil povinnému na zaplatenie dňa 24. 1. 2011. Záväzok vznikol zo zmluvy o
úvere č. 102300371 zo dňa 26. 3. 2010 zabezpečeným zmenkou. Okresný súd Bratislava V žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol Uznesením zo dňa 21. 10.
2011 č. k. 36Er 4699/2011-11 (70 dní). Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil tým, že zmluva o úvere

č. 102300371 zo dňa 26. 3. 2010 obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neplatné, z
dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi, a teda exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je
právom nedovolené (zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 11. 8. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 21. 10. 2011 (70
dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 22. 11. 2011 (omeškanie viac ako 154 dní).

Exekučné konanie bolo začaté 11. 8. 2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v

znení platnom od 1. 6. 2011 do 31. 12. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení platnom od 1. 6. 2011 do 31. 12. 2011 - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP - .........(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade ........c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,........
Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2011
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku. V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd
v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 771,27 Eur.Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu 2 511,09 Eur (ako súčet
úverovej istiny + príslušenstva , v ktorom je zahrnutý zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy,
vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách) napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom
konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. Navrhovateľ nepreukázal ani
procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo

žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C 174/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 17178/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 93/2011:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 2 886,57 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 577,31 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 10. 11. 2010, (bez
uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere

č. XXXXXXX, dlžníka/povinného: R. Špodová, nar. 6. XX. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn.
EX 17178/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumu doručenia žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 6. 4. 2011 (v omeškaní 147 dní)
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t. j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 93/2011 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 17178/10 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: R. E., nar. 6. XX. XXXX na vymoženie pohľadávky
736,59 Eur s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 10. 11. 2010,
požiadal listom doručeným súdu dňa 14. 1. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na

základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07791/10 zo dňa 7. 9. 2010,
právoplatného dňom 27. 9. 2010, vykonateľný 30. 9. 2010, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinnéhonazaplatenieistiny736,59Eurspolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%denne(91,25%
ročne) zo sumy 736,59 Eur od 27. 3. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
736,59 Eur od 15. 6. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok vznikol zo

zmluvy o úvere č. XXXXXXX z XX. 1. XXXX, zabezpečeným zmenkou zo dňa 9. 3. 2009. Okresný súd
Bratislava V, Uznesením zo dňa 8. 3. 2011 č. k. 37Er 93/2011 - 15 zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. EX 17178/10 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručenej súdu 14. 1. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má za to, že dodávateľ

nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na rozhodcovskom
súde. Exekučný súd nevyhodnotil celý rozhodcovský rozsudok za nulitný/neexistujúci právny akt, len
časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne.
Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou dňa 9. 3. 2009, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Navrhovateľ vyplnil dňa 10. 6. 2010 zmenku povinného v

zmysle Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VšP) na sumu 736,59 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa
27. 3. 2010 a túto predložil povinnému na zaplatenie dňa 15. 6. 2010. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 19. 1. 2009 zabezpečeným zmenkou. Okresný súd Bratislava V žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol Uznesením zo dňa 8. 3. 2011, č. k.
37Er 93/2011 - 15 (52 dní). Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil tým, že zmluva o úvere č. 1233324 zo

dňa 19. 1. 2009 obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neplatné, či už z dôvodu, že
ich súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi,
a teda exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené (zmenkový úrok vo
výške 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Okresný
súd Bratislava V v odôvodnení uznesenia uviedol, že Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 17

všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Takéto zmluvné dojednanie síce nie je vymenované v prílohe smernice 93/13/EHS a ani v ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, avšak vyplýva z čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS. Súd v uznesení vyslovil,že pokiaľ oprávnený na uplatnenom nároku voči povinnému trvá, je potrebné si tento opätovne uplatniť
na súde, avšak nie ako nárok zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, ale ako zo zmluvy o úvere.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 14. 1. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 8. 3. 2011 (52 dní)
a nie ako tvrdí navrhovateľ 6. 4. 2011 (omeškanie viac ako 147 dní).

Exekučné konanie bolo začaté 14. 1. 2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v

znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011 - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného

poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo
zmluvy o úvere predstavovala 736,59 Eur. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup
uplatňuje istinu 2 886,57 Eur (čo je súčet úverovej istiny + príslušenstva , v ktorom je zahrnutý zmenkový
úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách) napriek
právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné
zrušené.

V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Sp. zn. 41C 177/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 15006/10, exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er 7084/2010:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 3 853,68 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 770,74 Eur titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa

podalnávrhnavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi,konaniemalozačať27.9.2010(bezuvedenia
mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníka/povinného: C. Bauer, nar. 6. 3. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 15006/2010. Súdny
exekútorpožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie(bezuvedeniadátumudoručeniažiadosti
súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 21. 2. 2011 (v omeškaní 147 dní) rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 7084/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 15006/10 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: C. J., nar. 6. 3. XXXX na vymoženie pohľadávky 962,57

Eur s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 27. 9. 2010 požiadal
listom doručeným súdu dňa 9. 12. 2010 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe
exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 04349/10 zo dňa 2. 6. 2010,
právoplatného dňom 6. 9. 2010, vykonateľný 9. 9. 2010, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazalpovinného na zaplatenie istiny 962,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25
% ročne) zo sumy 962,57 Eur od 22. 1. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 962,57 Eur od 19. 3. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Záväzok

vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 13. 5. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 13. 5. 2009.
Okresný súd Bratislava V, Uznesením zo dňa 20. 1. 2011, č. k. 37Er 7084/2010 - 9 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sp. zn. EX 15006/10 (sp. zn. uvádzaná navrhovateľom) na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 9. 12. 2010 z dôvodu, že úverová zmluva
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd má

za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na
rozhodcovskom súde. Exekučný súd nevyhodnotil celý rozhodcovský rozsudok za nulitný/neexistujúci
právny akt, len časť týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne.

Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou dňa 13. 5. 2009, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Navrhovateľ vyplnil dňa 14. 3. 2010 zmenku povinného v

zmysle Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VšP) na sumu 962,57 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa
22. 1. 2010 a túto predložil povinnému na zaplatenie dňa 19. 3. 2010. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 13. 5. 2009 zabezpečeným zmenkou. Okresný súd Bratislava V žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol Uznesením zo dňa 20. 1. 2011, č. k.
37Er 7084/2010 - 9 (39 dní). Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil tým, že zmluva o úvere č. XXXXXXX

zo dňa 13. 5. 2009 obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neplatné, či už z dôvodu, že
ich súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi,
a teda exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené (zmenkový úrok vo
výške 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Okresný
súd Bratislava V v odôvodnení uznesenia uviedol, že Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 17

všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Takéto zmluvné dojednanie síce nie je vymenované v prílohe smernice 93/13/EHS a ani v ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, avšak vyplýva z čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS. Súd v uznesení vyslovil,
že pokiaľ oprávnený na uplatnenom nároku voči povinnému trvá, je potrebné si tento opätovne uplatniť
na súde, avšak nie ako nárok zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, ale ako zo zmluvy o úvere.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 9. 12. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 20. 1. 2011 (39
dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ 21. 2. 2011 (omeškanie viac ako 147 dní).

Exekučné konanie bolo začaté 9. 12. 2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v
znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení platnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011 - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a s účinnosťou od 1. 6. 2010
ani na vydanie poverenia v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie). V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný
postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo
zmluvy o úvere predstavovala 962,57 Eur. Navrhovateľ ako náhradu škody za nesprávny úradný postup

uplatňuje istinu 3 853,68 Eur (čo je súčet úverovej istiny + príslušenstva, v ktorom je zahrnutý zmenkový
úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách), napriekprávoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné
zrušené.
V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ

nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo
žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené.

Vo všetkých vyššie uvedených veciach navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných
veciachjecharakterizovanýa)nevydanímrozhodnutiavzákonomstanovenejlehote15dníoddoručenia

žiadostisúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,resp.bezzbytočnýchprieťahov,
b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku vzniku
materiálnej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods.2vetadruházákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)tak,žeodporcajezodpovedný
za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní

vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (41C 161/2012, 41C 163/2012, 41C 170/2012, 41C
174/2012, 41C 177/ 2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v
exekučných konaniach.

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012 (1) Štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,

2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich
existenciamusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázanáanepostačujelenzáveropravdepodobnosti
splnenia niektorej z nich.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,

resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné
vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je vpríčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13. 11. 2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším
počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na
strane všeobecného súdu , ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu

judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.....
Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže
byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba
fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z.
V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.

jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd je
toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému

zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa .

Na základe vykonaného dokazovania z pripojených súdnych spisov v exekučnom konaní, vo všetkých
veciach týkajúcich sa spotrebiteľských úverov, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu Rozsudku
rozhodcovského súdu so zákonom, v časti uplatňovaného zmenkového úroku, resp. úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorý vzhľadom na jeho výšku, t.j. 91,25 % ročne posúdil ako
zjavne neprimeraný, v dôsledku čoho spotrebiteľské úverové zmluvy obsahovali neprimerané zmluvnépodmienky. Všetky uznesenia o zamietnutí žiadostí o vydanie poverenia nadobudli právoplatnosť.
Žiadnym iným súdnym rozhodnutím neboli tieto uznesenia ako nezákonné zrušené (navrhovateľom
tvrdená procesná deformácia).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (citácia ustanovenia v znení platnom pre konkrétnu
exekúciu je uvedená vyššie), v prípade zistenia rozporu so zákonom a následnom zamietnutí žiadosti
súdnehoexekútorarozhodnutímsúdu,narozhodnutiesúduozamietnutížiadostiprerozporexekučného
titulu so zákonom sa 15 dňová zákonná lehota nevzťahuje. V prejednávaných prípadoch však Okresný

súd nebol viazaný ani lehotou 15 dní na vydanie poverenia exekútorovi. V § 44 ods. 2 Exekučného
je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky - do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010 (rozhodcovské konanie upravoval
pôvodne zákon č. 98/1963 Zb., zrušený zákonom 218/1996 Z. z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský
súd. Zákon č. 218/1996 Z. z. zrušil zákon č. 244/2002 Z. z.) je nutnosť preverenia prípadnej existencie

dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2
a § 41 ods. 2 písmeno c) a d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 6. 2010 aj Ústavný súd SR
napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606 /2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci
neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Navrhovateľtvrdilvnávrhu,žezamietnutímžiadostisúdnehoexekútoranavydaniepovereniamuvznikla
škoda predstavujúca istinu s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu a v predmetných konaniach uplatňuje titulom zodpovednosti štátu materiálnu škodu

vo výške istiny s príslušenstvom napriek skutočnosti, že príslušenstvo - úrok uplatňovaný navrhovateľom
vovýške91,25%ročne,súdyvyhlásilizaneprijateľnú/neplatnúzmluvnúpodmienku,vrozporesdobrými
mravmi, v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských
zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. V časti zmenkového úroku, resp. úroku z omeškania vo výške
91,25 % ročne má navrhovateľ pravdu, že tento úrok nemôže uplatňovať, nakoľko bol vyhlásený za

neplatný, v rozpore s dobrými mravmi a zákonom.

Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), odporca súhlasil, aby súd konal
aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Týmto svojim konaním sa účastníci
ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko

súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní
vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť
a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§

120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Prvé nariadené pojednávanie (12. 11. 2013) bolo odročené z dôvodu procesného návrhu navrhovateľa
na prerušenie tohto konania, podaného súdu dňa 8. 11. 2013 z dôvodu, že v prejednávanej veci

nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci
na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesný návrh navrhovateľa bol tunajším
súdom uznesením č. k. 41C 161/2012 - 73 z 15. 1. 2014 zamietnutý. O odvolaní navrhovateľa voči
tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č. k. 9Co 104/2014 - 95 z 31. 3. 2014 rozhodol tak, že
prvostupňovéuzneseniepotvrdil.Totožnýnávrhnaprerušeniekonaniaakobolnávrhz8.11.2013,podal

navrhovateľ aj pred vykonaním druhého pojednávania v tejto veci, nariadeného na 25. 8. 2014. Z tohto
dôvodu žiadal opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o procesnom návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako aj na skutočnosť,
že Ústavný súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že
sťažnosťnavrhovateľaprenedostatokprávomociodmietol,neboldanýdôvodnaopätovnérozhodovanie

o totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia vžalobe vznikla nesprávnym úradným postupom; navrhovateľ nepreukázal či už existenciu nesprávneho
úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným
postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súd preto návrhy navrhovateľa ako nedôvodné zamietol v

celom rozsahu.

Súdotrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1OSP.Odporcabolvkonanívplnomrozsahuúspešný.
Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnil, ale zo
spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že odporcovi sa náhrada

trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.