Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230267
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114230267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne P. H., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXXX/
XX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/271/2014 - 116 zo dňa 23.3.2017
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol, že
žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 544 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa X.X.XXXX
číslo zmluvy XXXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 12 o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, výrokom

III. určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 29.10.2010 číslo zmluvy
XXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 11 o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a výrokom IV. uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni 100% trov konania
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 3.3.2010
Zmluvu o úvere vo výške 400 eur za poplatok 392 eur a dňa 29.10.2010 Zmluvu o úvere vo výške 200

eur za poplatok 184 eur. Obe zmluvy obsahujú v bode 11 zmluvnú podmienku, že poplatok predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje,
o aké činnosti ide, takýto poplatok je neúmerne vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi. ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa
časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru v zmysle bodu 12 zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX číslo

zmluvy XXXXXXXXX, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.
Súd ďalej konštatuje, že v zmluvách o úvere chýba akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho nemohol vzniknúťzákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať podľa ustanovenia § 451
Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd konštatuje úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo
dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namieta nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, a premlčanie uplatneného nároku. Žalovaný má za to, že subjektívna premlčacia lehota
začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej splátky. Žalobca nijako skutkovo
nepreukázal uplatnenie 10 - ročnej premlčacej doby. V zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia
zmluvy - povolanie, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane
odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vychádzajúc
z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.02.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o uplynutí premlčacej doby, pričom
za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považuje deň, kedy došlo k úhrade poslednej splátky
pri každej zo zmlúv, keďže od tohto dňa mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení.
Pre to, aby táto téza žalovaného bola pravdivá, musela by žalobkyňa v čase platenia poslednej splátky
poznať Zákon o spotrebiteľských úveroch aj Občiansky zákonník, a vedieť ich aplikovať, aby mohla

právne posúdiť svoje konanie, resp. jeho dôsledky, t.j. že plní bez právneho dôvodu. Odvolací súd sa
s takýmto začiatkom plynutia premlčacej doby v konkrétnych skutkových okolnostiach nestotožňuje. V
prejednávanej veci bola medzi účastníkmi uzavretá formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej obsah
vopred pripravil dodávateľ ako strana s vyššou úrovňou informovanosti a znalosti právnych predpisov v
porovnaní so spotrebiteľom. Nemožno od spotrebiteľov bezvýhradne vyžadovať, aby boli znalí právnej

úpravy spotrebiteľských úverov a vedeli ju patrične, v zmysle úplnej vedomosti o možnej bezúročnosti
úveru aplikovať. Pokiaľ ide o spotrebiteľské vzťahy platí, že právna nevedomosť nemôže byť za každých
okolností sankcionovaná.

7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára

2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétneokolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z
povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,

odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu“.

8. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno za začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby považovať deň zaplatenia poslednej splátky, ako to tvrdí žalovaný. Preto táto odvolacia
námietka žalovaného neobstojí.

9. Na dôvažok, odvolaciemu súdu je z konania sp. zn. 16C/394/2014 vedeného na Okresnom súde
Prešov medzi tými istými stranami sporu známe (sp. zn. odvolacieho súdu 20Co/44/2016), že žalobkyňa
v roku 2014 navštívila občianske združenie na ochranu spotrebiteľa, predložila im všetky zmluvy, ktoré

mala uzatvorené a tak sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Následne podala žaloby.

10. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako osoba
podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda

jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá
priamo súvisí s otázkou premlčania. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.1.2013, sp. zn.
2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

11. K námietke o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil zmluvu ako spotrebiteľskú. Žalovaný pri uzatvorení zmlúv vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa je v zmluvách identifikovaná svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na to, že
by pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo
iné obchodné aktivity. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia

zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.
Na pojednávaní konanom dňa 28.9.2015 v už spomínanom konaní sp. zn. 16C/394/2014 vedenom

na Okresnom súde Prešov a na odvolacom súde pod sp. zn. 20Co/44/2016 žalobkyňa uviedla, že
pri uzatváraní zmluvy povedala pracovníčke žalovaného, že je invalidná dôchodkyňa, no pracovníčka
žalovaného napriek tomu v zmluve vyznačila ako účel uzavretia zmluvy „povolanie“.
K tvrdeniu žalovaného o tom, že strany sporu si v zmluvách dohodli režim podľa Obchodného zákonníka
odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal žalobca v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, zmluva
o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bola nepreskúmateľnosť a
neodôvodnenosť rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).V danej veci súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere z toho hľadiska, či má
všetky zákonom vyžadované náležitosti a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k názoru, že predmetná zmluva v rámci súdnej kontroly neprijateľných

zmluvných podmienok neobstojí, pričom svoje závery riadne odôvodnil.
Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by
rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

13. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov konania.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má preto právo na náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli.
Žalobkyni vznikli trovy konania titulom trov právneho zastúpenia.

14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

15. V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná bol žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.