Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/408/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201692
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116201692.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. M., nar. XX. T. XXXX, bytom H., ul. B.. B.
XXXX/X, o 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
13. septembra 2016 č. k. 16C/26/2016-35 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 5.000 eur, úroku
293,74 eur, úrokov z omeškania 4,53 eur, úroku 15,90% ročne zo sumy 5.000 eur od 15. marca
2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.000 eur a 293,74 eur od 15.

marca 2013. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3,
§ 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 O. z.
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497 ObZ (Obchodný zákonník
č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 5, § 4 ods. 1, 2 ZoSÚ
(zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 121 ods. 2, § 156 CSP (Civilný

sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil
uzavretou zmluvou medzi stranami sporu dňa 15. októbra 2012, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať mesačnými splátkami vo výške
83,99 eur, v počte splátok 120 (s dohodnutou splatnosťou úveru 20. októbra 2022). Žalovaný nezaplatil
žiadnu sumu. Listom z 21. februára 2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 5.315,82 eur, čím

došlo k zosplatneniu úveru dňom 15. marca 2013. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v úverovej
zmluve absentuje obligatórna náležitosť podľa § 9 písm. k/ ZoSÚ, v dôsledku čoho je úver bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ. V zmluve bol nesprávny údaj aj o RPMN (18,12%),
pretože podľa internetovej kalkulačky fininfo.sk predstavovala RPMN 18,78% a podľa kalkulačky na
stránke ekonomika.sme.sk 18,87%. Žalobkyni neprislúchal ani zmluvný úrok vo výške 15,9% ročne
aj po zosplatnení úveru. Podľa § 503 ods. 1 ObZ je záväzok vrátiť úrok splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ustanovenie vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako
zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Teda patrí mu len za
čas, po ktorý užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V dobe, od ktorej užívanie peňažných
prostriedkov je v rozpore so zmluvou, ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa
viažu zákonné nároky, ktoré možno zmluvne upraviť len v rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný
výklad by viedol k neprimeranému a neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné

prostriedky na základe zmluvy o úvere alebo zmluvy o pôžičke, oproti iným veriteľom peňažných
prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ako aj podľa § 517 ods. 2 O. z. je maximálna sadzba úrokovz omeškania v občianskoprávnych vzťahoch kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť. Ak
by za dobu omeškania sa umožnilo veriteľovi popri úrokoch z omeškania aj požadovať aj zmluvné
úroky, takáto kogentnosť by sa obchádzala. Hoci žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie, vzhľadom

na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, žalobkyni neprislúcha právo požadovať od žalovaného nič
viac len poskytnuté plnenie. Bezdôvodné obohatenie však mohlo spočívať do výšky poskytnutého
úveru 5.000 eur. Súd prvej inštancie prihliadal aj bez návrhu na premlčanie práva žalobkyne a keďže
žaloba bola podaná 27. januára 2016, bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, počítanej
nasledujúcim dňom po splatnosti úveru (16. marca 2013), teda dňa 16. marca 2015, pred podaním

žaloby. Bol preto daný dôvod na zamietnutie žaloby. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej
inštancieodôvodnilustanovením§255ods.1CSP,podľaktoréhoúspešnémužalovanémuvznikolnárok
na náhradu trov konania, ktorá mu priznaná nebola, pretože si náhradu trov neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v
plnom rozsahu a priznaním náhrady trov konania žalobkyni. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli
aj obchodné podmienky banky. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy (výška anuitnej splátky 83,99 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 20. novembra
2012, počet anuitných splátok 120 a periodicita i termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, 20. deň

kalendárneho mesiaca). Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a
sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Žalobkyňa bezodplatne, počas celej doby trvania zmluvy,
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a
úrokov. Informáciu, že splácanie úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie

splátok na istinu a úroku úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje v rámci
poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy prostredníctvom formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere. Anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených
platieb podľa určitej špecifikovanej doby a anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a

pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a na
konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, keďže ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a
splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov
za celú dobu splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. To by neprispelo
k jednoduchosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov je

zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy. Sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a
tým aj súčasťou zmluvy. Termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou
sadzobníka, ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. V prospech argumentácie banky svedčí
aj fakt, že návrh novely ZoSÚ z októbra 2015 mal obsahovať nové znenie § 9 ods. 2 písm. l/ (z

prehľaduvýšky,počtuatermínusplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovmusíbyťzrejmýtermínsplatnosti
jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie
istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení
jednotlivých splátok). Za právneho stavu ku dňu uzavretia zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch
nevyžadoval od veriteľa zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a

z dotknutého písmena k/, resp. súčasného písmena l/ taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve
presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na úhradu istiny a úrokov. Túto funkciu plní
amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek požiadať. Žalovaná poukázala na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, podľa ktorého amortizačná
tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere. Ak by veritelia boli povinní poskytnúť tabuľku len v

okamihu podpísania zmluvy o úvere, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtov vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezodplatne kedykoľvek počas trvania zmluvy, by bolo zbavené účinku a právo, ktoré z
neho vyplýva spotrebiteľovi by malo oveľa menší praktický význam. Amortizačná tabuľka poskytnutá pri
uzavretí zmluvy o úvere je v podstate len vyhlásením o zámere, ktorý sa týka budúcnosti. Nepomôže
spotrebiteľovi zistiť, ako sa mu darí splácať úver. Na tento účel si musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku.

Súd prvej inštancie svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN podložil výpočtami z internetových
stránok. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 sa RPMN vypočítava podľa vzorca uvedeného v prílohe
č. 2 tohto zákona. Už skutočnosť, že pri dvoch výpočtoch dospel súd prvej inštancie k dvom rôznymvýškam RPMN preukazuje, že nepreukázal, aká mala byť správna výška RPMN (teda ani nesprávnosť
RPMN v uvedenej zmluve).

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňoužalobkyneažalovanýmakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznaky
takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie, prihliadajúc zo zákona (ex offo) na premlčanie dlhu
spotrebiteľa, dospel k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Právne
posúdenie premlčania súdom prvej inštancie bolo však nesprávne, pretože predmetom konania nebolo
vydanie bezdôvodného obohatenia (na ktoré sa vzťahuje dvojročná premlčacia doba).

8. Súd prvej inštancie dôvodne podrobil obligatórnemu prieskumu aj obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, hoci nesprávne citoval právny predpis (§ 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z., ktorý bol v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy už zrušený), ktorý stanovil
osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy, aby

bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie,
ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky, vyplývajúce pre neho z
uzatvorenej zmluvy.

9. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie, ktoré sú uvedené v zákone (v znení účinnom v čase

uzavretia predmetnej zmluvy), zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej
miery,žeichneuvedenievpísomnejformesankcionovalbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,ako
sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu
(uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015). V konaní bolo
nesporné,žezmluvnývzťahmedzistranamikonania,založenýzmluvouospotrebiteľskomúvere,napĺňa

definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, ako i spotrebiteľského úveru.

10. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami
konania neobsahovala obligatórnu zákonom stanovenú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSUN
(zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), bolo potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona). V takom prípade žalobkyňa
mala právo požadovať od žalovaného len poskytnutý úver. Súd prvej inštancie však nesprávne právne
posúdil takéto peňažné plnenie, pretože sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemala za
následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, ale zánik nároku na zaplatenie úroku z úveru a

poplatkov. Absencia uvedenej náležitosti nespôsobila neplatnosť zmluvy, ale sankcionuje veriteľa tým,
že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky. Peňažné plnenie poskytnuté žalobkyňou
žalovanému vo výške 5.000 eur bolo poskytnuté na základe zmluvy, ktorá je naďalej právnym dôvodom
plnenia uplatňovaného nároku.

11. Vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozsudku nebol konštatovaný žiaden zákonom stanovený dôvod
absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi stranami konania, nebol daný
dôvod na uplatňované plnenie zo zmluvy aplikovať ustanovenie o dvojročnej premlčacej dobe (podľa §
107 ods. 1 O. z.), ktoré sa vzťahuje na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. S prihliadnutím nadátum podania žaloby 27. januára 2016 a súdom prvej inštancie konštatovaný dátum splatnosti úveru
dňom 15. marca 2013, nedošlo k uplynutiu všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

12. Odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávnej výšky RPMN, uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola dôvodná. Ustanovenie § 19 ods. 1 ZoSUN upravuje spôsob výpočtu RPMN,
odkazom na vzorec uvedený v prílohe č. 2 tohto zákona. Pri posudzovaní výšky RPMN súd prvej
inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a bez uvedenia zákonného dôvodu posudzoval správnosť
výšky RPMN podľa internetových stránok.

13. V súvislosti s nesprávnou aplikáciou právnych noriem odvolací súd poukazuje i na nedôvodnosť
citovania § 121 ods. 2 CSP o počítaní lehôt, v súvislosti s hmotnoprávnou lehotou upravenou v O. z..
Počítanie času, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie plynutia hmotnoprávnej lehoty (napr. premlčacej
doby) je upravené v ustanovení § 122 O. z., pričom ustanovenie § 121 ods. 2 CSP sa vzťahuje na lehoty
procesné.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa platnej právnej normy (zákona č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy. V prípade absencie niektorej obligatórnej
náležitosti, bude potrebné vychádzať zo zákonom stanovených následkov príslušnej právnej normy,
upravujúcej konkrétnu náležitosť zmluvy a dôsledky tejto absencie posúdiť v súlade so zákonnou

úpravou.

16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania, predovšetkým žalobkyne, ktorá namieta splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie

uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

18. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy

a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.