Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203985
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203985.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Soni Zmekovej, v právnej veci žalobcu: H., proti žalovanému: G. o
zaplatenie 918,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno
č.k. 7C/119/2016-42 zo dňa 04. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil zmier, ktorým žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 918,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 03.03.2016 do
zaplatenia k rukám žalobcu mesačne v pravidelných splátkach po 100,- EUR vždy k 20. kalendárnemu
dňu v mesiaci, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do úplného zaplatenia sumy pod stratou splatenia
celej sumy. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo na ich náhradu vo výške 50%.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 121 ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods.
1, § 450, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 193, § 232 ods. 4, § 251, § 262 ods. 1 CSP, nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie považoval za preukázané že, na štátnej ceste medzi D. nad D.
a W. dňa 15.11.2015 došlo k zrážke medzi koňom a motorovým vozidlom M. s EČ KN XXXBV, ktorého
vlastníkom je žalobca H. Y.. O. osobné motorové vozidlo riadil ako vodič S. za prítomnosti spolujazdca H.
Y.. K zrážke došlo z dôvodu, že v blízkosti štátnej cesty, kadiaľ prechádzalo v tom čase osobné motorové

vozidlo, žalovaný dostatočne nezabezpečil oboru, kde mal chovné kone, brána zastala otvorená a cez
túto bránu sa kôň, ktorý v dôsledku kontaktu s motorovým vozidlom uhynul, a zároveň spôsobil škodu
na motorovom vozidle žalobcu. Považoval za zrejmé, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a to počínať si tak, aby nemohlo dôjsť ku škode. Konštatoval,
že je viazaný rozhodnutím v správnom konaní o ustálení zavinenia žalovaného ako to vyplýva zo:
„Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti“ OO PZ DI v KN z dňa 15.11.2015 pod Č. p.:

ORPZ-KN-OD11-3-173/2015,nazákladektoréhokonaniabolažalovanémuuloženáblokovápokuta20,-
eur, ktorú žalovaný na znak uznania svojho zavinenia aj uhradil. Výšku škody na osobnom motorovom
vozidle M. X. X,X S./Y s EČ KN XXXBV, ktorého vlastníkom je žalobca H. Y., mal súd prvej inštancie
preukázanú z predlženého dokladu a to fotokópie faktúry č. 20160008 dodávateľa INTERCORT s.r.o.,
IČO 47478586, ktorá bola vystavená na sumu 918,- eur a splatná dňa 18.02.2016 za opravu dotknutého
motorového vozidla. K úhrade uvedenej faktúry podľa pripojenej fotokópie pokladničného dokladu z dňa

11.02.2016 došlo v plnom rozsahu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že počas konania žalovaný rozsah
vykonanej opravy a ani sumu faktúry nespochybnil, preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán ohľadne
všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu a to ohľadne porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vzniku škody na majetku osobnom motorovom vozidle žalobcu ku ktorej škode
došlovpríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomškodcujednakporušenímprevenčnejpovinnosti,
tak aj v zmysle „Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti“ a vzniknutou škodou. V citovanom

zázname bolo jednoznačne preukázané zavinenie žalovaného z jeho protiprávneho úkonu. Pri určovaní
výškysplátokprihliadolsúdprvejinštancienavýškužalovanejsumytak,abynárokžalobcubolvzhľadomna finančné možnosti žalovaného uhradený v primeranej lehote a to aspoň v časti istiny pri pravidelnej
úhrade v sume po 100,- eur mesačne by to bolo za 10 mesiacov, ktorú sumu súd považoval za
primeranú a napokon je to aj výsledok dohody oboch účastníkov konania za prítomnosti advokáta

na strane žalobcu. Uviedol, že v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v prípade omeškania
s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, na základe uvedených súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z

omeškania z dlžnej istiny 918,- eur vo výške 5,05 % p.a. od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie
uhradenej faktúry za opravu auta ako aj zrejmé z poslednej výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na
č. l. 6 súdneho spisu, kedy mal žalovaný uhradiť sumu 918,- eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.
Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % podľa §
255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných princípov CSP. Mal za to, že v uvedenom
konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nvyše za danej situácie nie je možné jednoznačne

ustáliť mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP,
resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v
§ 255 ods. 2 CSP, a pritom neprihliadať k tomu, že pri vzniku škody sa auto žalobcu pohybovalo v
šere, kedy kôň, ktorý patril žalovanému, sa zrejme nekontrolovane dostalo na cestu a vodič osobného
motorového vozidla, ktorý musí prispôsobiť jazdu aj vopred nepredvídaným okolnostiam, ako tomu bolo

v prejednávanom prípade, zrejme tak nekonal, a preto aj tým došlo ku škode. Súd pri svojom rozhodnutí
o nároku na náhradu trov konania prihliadol aj na tú skutočnosť, že aj vodič motorového vozidla sa mal
takým spôsobom pohybovať na vozovke, aby v prípade takýchto situácií vedel zastaviť, a tak zabrániť
vzniku škody, k čomu však nedošlo.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že na pojednávaní sa vyjadril, že je síce pravda,
že sú tam zvodidlá jeho kôň tam bol, ale podľa neho kôň nebol na vine, lebo bol na ľavej strane
a podľa neho vodič zle brzdil. Uviedol tiež, že nie to bola chyba, že jeho kôň bol na ceste, ale že
vodič zle brzdil a tiež sa na pojednávaní pýtal, kto jemu zaplatí škodu za utratené zviera. Namietal,

že zistený skutkový stav na posúdenie skutku neobstojí, pretože neboli uplatnené ďalšie prostriedky
procesnej obrany. Ide o preskúmanie vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že kôň bol na ľavej strane
cesty. O uvedenom tvrdení by mala mať polícia fotodokumentáciu škodovej udalosti, ktorá by objektívne
preukázala skutočný stav nehody a ktorú neumožnili žalovanému k nahliadnutiu s tvrdením, že túto
dokumentáciu nemajú. Pri zdokumentovaní samotnej udalosti prihliadali len na ústne vyjadrenie žalobcu

a nezohľadnil vyjadrenie žalovaného na mieste udalosti. Zaplatením pokuty žalovaný neuznal svoje
zavinenie nehody ale len skutočnosť, že dostatočne nezabezpečil oboru, kde mal chovné kone. Súd
podľa neho nedostatočne preskúmal zapríčinenie nehody vzhľadom k tomu, že vozidlo sa pohybovalo
v šere, kôň išiel po ľavej strane cesty v protismere motorového vozidla a vodič motorového vozidla je
povinný prispôsobiť jazdu vopred nepredvídaným okolnostiam. Uviedol, že osobné motorové vozidlo,

ktoré malo byť účastníkom nehody nie je identifikované s výnimkou uvedenia vodiča S. Podľa neho nie je
uvedený majiteľ vozidla, štátna poznávacia značka ani typ vozidla. Týmto nie je určené, na akom alebo
ktorom vozidle mala byť spôsobená škoda. Ide o neurčité a neoprávnené požadovanie náhrady škody,
ktoré nebolo súdom preskúmané. Bol toho názoru, že okresný súd na podklade dôkazov vykonaných v
konaní nemal dostatočne preukázané zavinenie škody a tiež nebolo jednoznačne preukázané na akom

motorovom vozidle bola škoda spôsobená.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým súd
prvej inštancie schválil zmier účastníkov konania nie je prípustné odvolanie, a odvolanie nie je prípustné
ani proti odôvodneniu rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu je možné
podať odvolanie, preto nesúhlasil s vyjadrením žalobcu. Mal za to, že prvoinštančný súd schválil
zmier, pričom na pojednávaní nebral do úvahy vyjadrenie žalovaného a bez ďalších dôkazov schválil
jednostranný zmier. Uviedol, že je potrebné posúdiť znalcom, do akej výšky zapríčinil žalovaný nehodu a

stanoviťspoluúčasťžalovanéhoažalobcunažalovanejškode.Žiadaltiežpreukázanieskutočnéhostavu
nehody, nakoľko mi polícia odmietla ukázať fotodokumentáciu nehody s tvrdením, že žiadnu nemajú.
Ako dôkaz tiež žiadal predložiť faktúru o oprave vozidla, a výšku škody posúdiť nezávislým znalcom.
Uviedol tiež, že na ďalšie pojednávanie žiadal tlmočníka.5. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť.

6. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

7. Odvolací súd konštatuje, že schvaľovanie zmieru nie je rozhodovaním vo veci samej, o ktorej súd

rozhoduje rozsudkom (§ 212 CSP). Zmier je výsledkom konsenzu jeho strán. Súd je v prípade zmieru
postavený do inej procesnej pozície - neustanovuje autoritatívne práva a povinnosti sporových strán,
ale posudzuje súlad zmieru s hmotným právom. V čase, kedy súd rozhoduje o schválení zmieru, medzi
stranami už žiadneho sporu niet. Uzavretím zmieru si ho totiž vyriešili samy. Súd pri rozhodovaní o
schválení zmieru už svoje hlavné poslanie, ktorým je rozhodovanie sporov nenapĺňa.

8. Súd schvaľuje zmier uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario). Ak sa
zmier schvaľuje v priebehu pojednávania, zápisnicu podpisujú i všetky prítomné subjekty konania.

9. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie je prípustné .

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku.
Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu
neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku
(odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia

na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom
vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči
prvoinštančným rozsudkom (pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje) zostala zachovaná (z dôvodovej
správy). Odvolaním sa strana domáha preskúmania rozhodnutia súdu, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient

podľa § 360 CSP, ako aj prokurátor podľa § 361 CSP.

14. Odvolaním je teda možné napadnúť len rozhodnutie prvoinštančného súdu a odvolanie je prípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie protiuzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP a v prípade ak tak ustanovuje
osobitný zákon. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je tak s poukazom na ustanovenie § 357 CSP
založená na enumeratívnom princípe.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o schválení
zmieru považoval za také rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Na uvedenom nemení
nič tá skutočnosť, že súd prvej inštancie o schválení zmieru rozhodol rozsudkom, hoci podľa správnosti

by mal rozhodnúť uznesením. Za rozhodujúci odvolací súd považoval obsah zápisnice o pojednávaní zo
dňa 4. októbra 2016, na ktorom strany sporu navrhli súdu schváliť zmier v znení tak, ako je to uvedené
v napadnutom rozsudku. Strany sporu takto navrhnutú zmier aj podpísali v zápisnici o pojednávaní. Iba
skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne formálne rozhodol rozsudkom, a nie uznesením, nemá za
následok možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorý bol schválený zmier.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie žalovaného
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou
napadnutého uznesenia.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).