Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201015
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: U. L. - IMEX M&M, trvale bytom
L.. B. XXX/XX, XXX XX G., miesto podnikania Hurbanova 2932/1, 984 01 Lučenec, IČO: 40 612 511,
zastúpený BENČÍK & PARTNERS, Advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01
Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/273947/2014/5098 zo dňa 12. júna 2014

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9611401/5/1094662/2014/Lír zo dňa 24.03.2014 podľa §
68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil platiteľovi dane z pridanej
hodnoty - žalobcovi rozdiel dane v sume 13.769,92 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012.
Nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 6.605,13 Eur a vyrubil
vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 7.164,79 Eur, ktorá je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu.

Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané na základe zistených
skutočností daňovou kontrolou zameranou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený
protokol č. 9611401/5/487451/2014/Lír zo dňa 06.02.2014. Žalobca si v daňovom priznaní podanom
dňa 24.01.2013 (zaevidované pod č. 367930/2013) odpočítal DPH v zmysle zoznamu dokladov pre
priznanie k DPH, z pokladničných dokladov a z prijatých faktúr, keď uviedol odpočítanie dane celkom v
sume 14.588,33 Eur a nadmerný odpočet 6.605,13 Eur. Správca dane v dôsledku žalobcom porušenia

ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nepriznal uplatnené právo
na odpočítanie dane v celkovej výške 20% DPH 315,26 Eur v prípade uplatneného nároku podľa
výdavkového pokladničného dokladu č. 001/12 (v dôsledku nepreukázania odpočítania DPH z dokladov
vyhotovených prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice dodávateľa SHELL U. M., G., keďže
žalobca na výzvu nepredložil Smart karty, ktorých čísla sú evidované na pokladničných dokladoch) a na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. 006/12 za dodaný tovar 2 ks LED televízor Samsung,
ktorý podľa správcu dane nebol využitý na dodávky tovarov a služieb v zmysle zákona o DPH.

U prijatých faktúr konštatoval, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj
reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu
práva na odpočítanie DPH. V prípade vzniku pochybností, v súlade s ustanovením § 24 zákona
č. 563/2009 Z.z. nesie dôkazné bremeno daňový subjekt. Správca dane zameral úkony na zisteniereálnosti zdaniteľných obchodov, nakoľko samotným predložením dokladov mu nebolo dostatočne
preukázané skutočné dodanie tovaru.
Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2012/12/112 zo dňa 11.12.2012,

dodávateľ M3M trade s.r.o. Lučenec, rezivo - extra rozmery (smrek, prírezy), základ dane 7.989,81 Eur,
20% DPH 1.597,97 Eur, celkom 9.587,78 Eur. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane požadované
doklady, a to skladovú evidenciu tovaru za zdaňovacie obdobie november a december 2012 s uvedeným
počiatočným stavom a konečným stavom + prírastky a úbytky. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil
ani požadované dôkazy o pôvode dreva, o jeho preprave, o spôsobe vyloženia. Na výzvu správcu dane

dodávateľ spoločnosť M3M trade s.r.o. Lučenec (ktorej konateľom a spoločníkom je U. L. - kontrolovaný
daňový subjekt) nepredložil skladovú evidenciu, z ktorej by bolo možné zistiť, či dodávateľ v predmetnom
období nakupoval smrekové prírezy alebo smrekové drevo. Z predložených pokladničných dokladov,
peňažného denníka a podnikateľského účtu vyplýva, že platiteľ predmetnú faktúru neuhradil.
Správca dane neuznal odpočítanie DPH podľa dodávateľskej faktúry č. 2012/394 zo dňa 11.12.2012,
dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, (stredové rezivo, DPH 935,94 Eur) a podľa dodávateľskej faktúry č.

2012/396 toho istého dodávateľa zo dňa 13.12.2012 (stredové rezivo, DPH 1.709,25 Eur). Kontrolovaný
daňový subjekt nepredložil požadované dôkazy k skladovej evidencii tovaru, k pôvodu dreva, dodávke,
preprave, vykládke, k úhradám vyššie uvedených faktúr. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní dňa
27.05.2013 s konateľom spoločnosti dodávateľa RENdos s.r.o. Bratislava U. Juhaniakom (otec
kontrolovaného daňového subjektu) v podstate uviedol, že tovar bol dodaný tak, ako sú vyhotovené

doklady. Obchody prebiehali u nich na dvore, t.j. v priestoroch píly na Vajanského ulici v Lučenci, ktoré
má spoločnosť RENdos s.r.o. prenajaté od U. L. ml.. Tovar sa farebne označuje, čím sa zabezpečuje
jeho rozlíšenie, teda či sa jedná o tovar spoločnosti FCB s.r.o. Lučenec, resp. RENdos s.r.o. Bratislava
alebo U. L. ... . Správca dane zistil, že spoločnosť FCB s.r.o. bola v uvedenom období dodávateľom
smrekového reziva pre spoločnosť RENdos s.r.o. Bratislava, pričom vykonáva podnikateľskú činnosť

v priestoroch na Vajanského ulici v Lučenci rovnako, ako kontrolovaný daňový subjekt a spoločnosť
RENdos. Konateľom spoločnosti FCB s.r.o. Lučenec je brat kontrolovaného daňového subjektu a syn
konateľa spoločnosti RENdos s.r.o. Bratislava. Daňový subjekt FCB s.r.o. nepredložil správcovi dane
doklady ohľadom skladovej evidencie tovaru za zdaňovacie obdobie november a december 2012.
Správca dane zistil, že pre spoločnosť FCB s.r.o. v uvedenom období dodávali smrekovú guľatinu

spoločnosť Forest trans, spol. s r.o. Košice, ktorá je nekontaktnou spoločnosťou, v ktorej nebolo možné
preveriť dodávky tovaru. Spoločnosti FCB s.r.o. dodávali tovar aj U. L., IMEX M&M Lučenec a tiež
spoločnosť pumila s.r.o. Bratislava, ktorej konateľ U. K. sa napriek opakovaným výzvam na vypočutie k
správcovi dane nedostavil. Správca dane zistil, že predmetné faktúry neboli uhradené.
Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 076/2012 zo dňa 21.12.2012,

dodávateľ pumila s.r.o. Bratislava, za tovar rezivo buk, 20% DPH 7.169,50 Eur. Na výzvu správcu
dane daňový subjekt nepredložil požadované doklady k dodávke fakturovaného tovaru. Rovnako
nepredložil doklady na výzvu o preukázaní pôvodu tovaru, spôsobu prepravy, vykládky a fakturácie.
Konateľ spoločnosti U. K. sa nedostavil k správcovi dane na opakované výzvy a doručené predvolania.
Správca dane na základe poskytnutej súčinnosti zo Sociálnej poisťovne zistil, že U. K. je zamestnaný v

spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s. Bratislava. Rovnako mal preukázanú skutočnosť, že platiteľ
predmetnú faktúru neuhradil.
Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2012/403 zo dňa 28.12.2012,
dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, za nájomné podľa zmluvy a podľa potreby - VZV + UNC + HON,
ťahač SCANIA, náves LC 89YA, UPP 100-6, 20% DPH 1.570,-- Eur. Konateľ spoločnosti RENdos

s.r.o. Bratislava (otec kontrolovaného daňového subjektu) k spôsobu prenájmu uvedených zariadení
konštatoval, že existuje zmluva, ktorá sa nachádza na Daňovom úrade Bratislava. Správca dane
z pripojených nájomných zmlúv, ako aj vystavenej faktúry vyvodil, že nie je zrejmé, či sa jednalo
o prenájom aj s pracovníkmi obsluhujúcimi prenajaté stroje a motorové vozidlo, či tieto využíval aj
prenajímateľ. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v predmetnom období nemal žiadnych

zamestnancov, ktorí by vykonávali práce na prenajatých zariadeniach. Daňový subjekt nepredložil
dôkazy o využívaní uvedených strojov a motorového vozidla, ktoré boli predmetom fakturácie. Správca
dane mal tiež preukázanú skutočnosť, že platiteľ predmetnú faktúru neuhradil.
Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2012/400 zo dňa 28.12.2012,
dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, za sprostredkovanie obchodnej činnosti, 20% DPH 472,-- Eur.

Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti RENdos s.r.o. sprostredkovanie obchodnej činnosti spočívalo v
dohľade nad výrobou, marketingové služby, tiež chceli vylúčiť obchodníkov, s ktorými mali zlé skúsenosti
- partnerov z Maďarskej republiky, boli nútení hľadať nových obchodných partnerov, s čím vznikali ďalšie
výdavky - čerpanie PHM, ubytovanie, atď.. Daňový úrad konštatoval, že kontrolovaný daňový subjektnepredložil žiadne dôkazy o vykonaní sprostredkovania obchodnej činnosti spoločnosťou RENdos s.r.o..
Správca dane mal preukázanú skutočnosť, že platiteľ predmetnú faktúru neuhradil.
Správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 „Halifax plc“, v zmysle ktorého

uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo
strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale
iba s cieľom získať zneužitím výhody, ktorá zásada zákazu zneužívania sa uplatňuje aj na oblasť DPH.
Poukázal na čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov platiteľa U. L. v kontrolovanom zdaňovacom
období, ktoré označil za umelo vytvorené obchodné transakcie s cieľom získať daňovú výhodu, uplatniť

právonaodpočítaniedaneztakýchtofiktívnychplneníačerpaťnadmernýodpočetcezsvojuspoločnosť,
prípadne cez spoločnosti zapojené v reťazci dodávateľov a odberateľov. Taktiež poukázal na rozsudok
Súdneho dvora ES vo veci C-440/04, z ktorého vyplýva, že prináleží odmietnuť priznanie práva na
odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj v prípade, ak dotknuté plnenie spĺňa
objektívnekritériá,naktorýchsúzaloženépojmydodávkatovaruplatiteľomdaneahospodárskačinnosť.

Správca dane na základe tejto judikatúry konštatoval, že platiteľ U. L. prijatím plnení a následným
úmyselným uplatnením práva na odpočítanie DPH nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach
tovarov v reťazci obchodníkov s drevom, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi
sebou dlhšiu dobu a svoju podnikateľskú činnosť vykonávali na jednom mieste. V reťazci obchodovania
s drevom sa vyskytli výhradne spoločnosti personálne a miestne prepojené. Obchodné transakcie

deklarované vo faktúrach sa v skutočnosti neuskutočnili tak, ako je to deklarované. Jednalo sa iba
o obchod s tovarom bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla a
kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/273947/2014/5098 zo dňa 12.06.2014, ako odvolací orgán konajúci

na základe odvolania daňového subjektu - žalobcu, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 96011401/5/1094662/2014/Lír zo dňa 24.03.2014. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že z rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav
potrebný na vydanie rozhodnutia. Správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly,
vyrubovacieho konania a predložených dokladov daňovým subjektom. Správca dane postupoval v

súlade s ustanoveniami § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z.z., keď na základe zhodnotenia všetkých
dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 cit. zákona, dospel k záveru o nedodržaní
podmienok na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z..

V zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného žalobou podanou na tunajšom

súde žalobca. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie,
pretože napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004
Z.z., čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:

1. K výtke žalovaného, že žalobca nespolupracoval so správcom dane uviedol, že v období, keď mu
správca dane doručoval výzvy na predloženie dokladov, bol často na zahraničných obchodných cestách.
2. Rozporoval neuznanie odpočtu DPH zo všetkých dokladov označením číslom Smart karty, nakoľko
sám vlastní 5 ks kariet a navyše, nemôže zodpovedať za zamestnancov čerpacej stanice spoločnosti
SHELL Slovakia, s.r.o., ktorí v prípade absencie Smart karty žalobcu priradili nákup pohonných látok k

iným Smart kartám.
3. Žalobca nakúpil 2 ks LED televízory Samsung za výhodné ceny, za účelom ich ďalšieho predaja.
V kontrolovanom období boli evidované ako tovar na sklade, ešte nepredané. Záver žalovaného, že
tovar nebol využitý na dodávky tovaru a služieb v zmysle zákona o DPH, je predčasný, arbitrárny a
neodôvodnený.

4. K neuznaniu odpočítania dane za dodanie reziva - extra rozmery od dodávateľa M3M trade s.r.o.
uviedol, že nepredloženie skladovej evidencie tovaru u dodávateľa, nie je samo o sebe dôvodom na
nepriznanie odpočtu DPH. Skutočnosť, že dodávateľ v kontrolovanom zdaňovacom období nenakúpil
tovar od svojich dodávateľov, ešte neznamená, že dodávateľ nemal tovar na sklade.
5. K neuznaniu odpočítania DPH za dodanie stredového reziva od spoločnosti RENdos s.r.o. žalobca

uviedol, že síce nepredložil správcovi dane skladovú evidenciu, ale tovar na sklade farebne odlišuje
kvôli tomu, aby mohol byť spárovaný s jednou zo štyroch firiem, ktoré podnikajú v danom areáli.
Vysokozdvižný vozík mal žalobca prenajatý od spoločnosti RENdos s.r.o.. Caterpillar žalobca obstaral
formou finančného leasingu. K vyčítanej miestnej prepojenosti dodávateľov žalobcu, žalobca uviedol,že majiteľom pozemku je U. L., ktorý prenajíma spoločnosti RENdos s.r.o. priestory na podnikanie.
Prepravu žalobca realizoval vo vlastnej réžii, pretože tovar zakúpený od spoločnosti RENdos s.r.o. a
M3M trade s.r.o. bol dovezený na miesto určenia dopravnými prostriedkami dodávateľov. Ak dodacie

listy neboli osobitne priložené k jednotlivým faktúram, faktúra - daňový doklad je použiteľná aj ako dodací
list, pričom táto klauzula je uvedená aj na faktúrach.
6. Správca dane žalobcu neinformoval o plánovanom výsluchu svedka - konateľa spoločnosti RENdos
s.r.o. U. L., ktorý bol zrealizovaný dňa 27.05.2013. Daňový úrad porušil § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového
poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo klásť predvolaným svedkom otázky pri

ústnom pojednávaní. Nesúhlasil s tvrdením daňových orgánov, že sa nejednalo o vypočutie svedka,
pretože ak konateľ spoločnosti RENdos s.r.o. bol vypočutý správcom dane v rámci daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu a účelom vypočutia bolo podanie vysvetlenia obchodných vzťahov so žalobcom,
potom nemohol byť vypočutý inak ako svedok. Navyše, konateľa spoločnosti pumila, s.r.o. U. K., správca
dane predvolal ako svedka a dokonca o plánovanom výsluchu svedka upovedomil žalobcu.
7. K nepriznaniu odpočítania dane za dodanie tovaru rezivo buk od dodávateľa pumila, s.r.o. žalobca

namietal, že žalovaný stroho uzavrel, že konateľ spoločnosti U. Závaterník sa nedostavil k výsluchu
svedka, pričom tvrdil, že správca dane bol oprávnený dať ho predviesť za asistencie polície. Žalobca
má za to, že správca dane preto nevykonal dostatočne dokazovanie. Tvrdil, že konateľ U. K. sa v
jednom prípade dostavil osobne na Daňový úrad za účelom podania svedeckej výpovede, ale kancelária
daňových kontrolórov bola zamknutá a tak po 20 minútach čakania na chodbe odišiel. Podľa žalobcu

žiadny zákon nezakazuje osobe figurovať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň
byť zamestnaný v pracovnom pomere v akciovej spoločnosti.
8.ŽalobcamásospoločnosťouRENdoss.r.o.uzavretúnájomnúzmluvu,ktorejpredmetnomjeprenájom
strojov a motorových vozidiel. Žalobca obsluhoval prenajatý ťahač SCANIA a vysokozdvižný vozík sám
vo vlastnej réžii, nakoľko má vydaný preukaz obsluhy motorových vozíkov. Keďže žalobca nedisponuje

takýmito pracovnými strojmi, bol nútený si ich prenajať. To, že konateľom prenajímateľa je zhodou
okolností jeho otec, nemá žiaden dopad na uskutočnenie zdaniteľného obchodu, keďže sa jedná o dva
samostatnépodnikateľskésubjekty,ktorýmlegislatívanezakazujeakoobchodnýmpartnerompodnikaťv
rámci jedného dodávateľsko-odberateľského vzťahu. Ak v zmluve nie je uvedený čas nájmu, je v zmysle
zákonnej dikcie zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. Vďaka zaplateným províziám za sprostredkovanie

obchodnej spoločnosti žalobca získal nových obchodných partnerov v zahraničí.
9. Kapitálová, resp. personálna prepojenosť daňových subjektov, figurujúcich v rámci jedného
dodávateľsko-odberateľského mechanizmu ešte neevokuje daňový podvod. Platná legislatíva
nezakazuje spriazneným spoločnostiam vstupovať do obchodno-záväzkových vzťahov. Ide o
samostatné daňové subjekty. Paušálne nepriznávanie odpočtu DPH je narušením princípu daňovej

spravodlivostiaprezumpcieneviny.Pokiaľžalovanýasprávcadanesidovolilipovedať,žepodnikateľskú
činnosť žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období považujú za „umelo vytvorené obchodné
transakcie s cieľom získať daňovú výhodu, uplatniť právo na odpočítanie dane z takýchto fiktívnych
plnení a čerpať nadmerný odpočet cez svoju spoločnosť, prípadne cez spoločnosti zapojené v reťazci
dodávateľov a odberateľov“ zasiahli tým do dobrého obchodného mena žalobcu a došlo k prekročeniu

kompetencií žalovaného a správcu dane.
10. Daňové orgány sa skryli pod judikatúru Súdneho dvora Európskych Spoločenstiev namiesto toho,
aby vykonali v daňovej veci štandardné dokazovanie a objektivizovali skutkový stav veci. Žalobca preto
považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej
veci a pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 16.09.2014 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. V zaslanom oznámení zo dňa 05.03.2013 o začatí daňovej
kontrolyboldaňovýsubjektvyzvanýnapredloženievšetkýchdokladovpotrebnýchnavykonaniedaňovej
kontroly v lehote 8 dní odo dňa začatia daňovej kontroly (20.03.2013). V určenej lehote informoval

daňový subjekt zamestnankyňu vykonávajúcu daňovú kontrolu, že požadované doklady predloží v
14.týždni, kedy sa však nedostavil a doklady predložil až v 15.týždni dňa 08.04.2013, kedy s ním bola
spísaná aj vstupná zápisnica. Jednalo sa o prvú a poslednú osobnú súčinnosť daňového subjektu
so správcom dane, a to napriek tomu, že bol opakovane niekoľkokrát vyzývaný, resp. kontaktovaný
telefonicky. Daňový subjekt teda nespolupracoval so správcom dane a nestaral sa o svoje dôkazné

povinnosti. Ani údajné zahraničné cesty ho nezbavujú povinnosti spolupracovať so správcom dane
počas daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt sa na jednej strane domáha rešpektovania jeho
práv a právom chránených záujmov, na strane druhej však opomenul skutočnosť, že z jeho strany
nedošlo k splneniu si svojich zákonných povinností podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.,keď nereagoval na výzvy predložiť dôkazné prostriedky. Skutočnosť, že žalobca vlastní 5 ks Smark
kariet daňový subjekt nepreukázal. Žalobca si protirečí, keď na jednom mieste uvádza, že keď pri
nákupe pohonných hmôt nepoužil žiadnu zo svojich kariet, tak si body na karty dobíjali zamestnanci

spoločnosti SHELL Slovakia s.r.o. s jeho vedomím a na inom mieste uvádza, že nemôže zodpovedať za
zamestnancov, ktorí v prípade absencie Smart karty daňového subjektu priradili nákup pohonných látok
k Smart kartám iných odberateľov. Pri jednotlivých dokladoch z ERP z čerpacej stanice SHELL žalovaný
poukázal na skutočnosť, že viaceré sú vystavené v opakujúci sa dátum a v krátkom časovom rozpätí.
Napr. 06.12.2012 o 10:41 hod. a o 14:09 hod., z čoho vyplýva, že sa jedná o účelovo „pozbierané“

doklady. Správca dane neuznal len tie doklady, ktoré žalobca nepreukázal a nepoužil na uskutočnenie
svojich zdaniteľných plnení. K tvrdeniu o následnom predaji predmetných LED televízorov Samsung
žalovaný uviedol, že daňový subjekt požadovanú evidenciu nepredložil a ani žiadnym spôsobom
nepreukázal, akým spôsobom evidoval tovar vo svojej evidencii. Daňový subjekt v kontrolovanom
období neprevádzkoval žiadnu maloobchodnú predajňu. Ak by žalobca uvedený tovar nakúpil za účelom
ďalšieho predaja, musel by o ňom viesť povinnú skladovú a účtovnú evidenciu. K odpočítaniu dane z

faktúry od dodávateľa M3M trade s.r.o. Lučenec žalovaný poukázal na to, že konateľom spoločnosti
M3M trade s.r.o. je FO - U. L. a obidva daňové subjekty (PO aj FO) podnikajú v rovnakej činnosti
na rovnakom mieste, preto zo strany správcu dane bolo nevyhnutné vyžiadanie skladovej evidencie
dodávateľskej spoločnosti, ktorú však daňový subjekt nepredložil. Z prvotných dokladov dodávateľa
bolo zistené, že nenakupoval smrekové prírezy ani smrekové drevo. Prípadnú existenciu tohto tovaru

u dodávateľa na sklade nebolo možné preveriť, nakoľko správcovi dane daňový subjekt nepredložil
požadovanú skladovú evidenciu. Jediným dôkazom o nákupe predmetného reziva bola predložená
faktúra. Samotná faktúra však nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo poskytnutím
služby. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Tak
žalobca, ako aj jeho dodávateľ, nepreukázali nákup a existenciu predmetného reziva. K uplatnenému

odpočítaniu dane z faktúry od dodávateľa RENdos s.r.o. Bratislava žalovaný poukázal na personálnu
a miestnu prepojenosť dodávateľa a odberateľa, keďže sa jedná o dodávateľskú spoločnosť, ktorej
konateľom je otec kontrolovaného daňového subjektu. Ani jedna spoločnosť nepredložila evidenciu
zdaniteľného tovaru. Ďalšie dôkazy správca dane získal zo súbežne vykonávanej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2012 u

daňového subjektu FCB s.r.o. Lučenec. Skladová evidencia nebola predložená ani za tento daňový
subjekt. Jedná sa o dodávateľskú spoločnosť, ktorej konateľom je brat kontrolovaného daňového
subjektu U. L., ktorá rovnako podniká v priestoroch na Vajanského ulici v Lučenci a vykonáva piliarsku
výrobu. K námietke, že žalobca nebol informovaný o vypočutí konateľa spoločnosti RENdos s.r.o.
Bratislava U. L., žalovaný uviedol, že účelom spísania predmetnej zápisnice bolo podanie vysvetlenia

k obchodným vzťahom medzi spoločnosťou RENdos s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom U. L.,
pričom v danom prípade sa nejednalo o vypočutie svedka, nakoľko k prípadnej konfrontácii - vypočutiu
konateľa spoločnosti ako svedka by zamestnanci správcu dane pristúpili po získaní dôkazov a vyjadrení
kontrolovaného daňového subjektu, v prípade, že by sa jednalo o rozdielne vyjadrenia. Nakoľko žalobca
nespolupracoval a nepredložil žiadne doklady, okrem samotnej faktúry, vzájomná konfrontácia svedka a

žalobcu nebola potrebná. Počas daňovej kontroly zamestnanci správcu dane zvolili rovnaký postup aj v
prípadeovereniauplatnenéhoodpočítaniadanezdodávateľskejfaktúryvystavenejspoločnosťoupumila
s.r.o. Bratislava. Bol predvolaný konateľ tejto spoločnosti U. K. (predvolanie zo dňa 24.05.2013) za
účelom predloženia dokladov a podania vysvetlenia k prebiehajúcej daňovej kontrole. Po zabezpečení
potrebných dokladov, vyjadrenia konateľa tohto dodávateľa a prípadných rozporuplných výpovedí by

bol konateľ vypočutý ako svedok, o čom by bol daňový subjekt upovedomený. V danej veci bolo
zaslané predvolanie zo dňa 24.05.2013 a následne zo dňa 12.06.2013. Konateľ dodávateľa U. K.
predvolania prevzal, avšak sa k správcovi dane nedostavil. Preto zamestnanci správcu dane požiadali
miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti Daňový úrad Bratislava o preverenie
dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou pumila, s.r.o. a žalobcom. Daňový úrad

Bratislava správcovi dane oznámil, že U. K. sa k výsluchu svedka nedostavil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil ani telefonicky ani písomne ani iným spôsobom napriek tomu, že predvolanie mu bolo
doručené do vlastných rúk dňa 28.01.2014. Termín opakovaného výsluchu svedka bol stanovený na
deň 13.03.2013, o čom bol žalobca upovedomený. Tvrdenie, že konateľ dodávateľa U. K. sa dostavil
na daňový úrad, avšak nenašiel tam kontrolórov, je podľa žalovaného účelovým tvrdením, pretože

pokiaľ by chcel vypovedať, mal vyhľadať zodpovedného vedúceho, prípadne riaditeľa a dohodnúť sa
na ďalšom postupe v predmetnej veci. Žalovaný zotrval aj na stanovisku uvedenom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) k nepreukázaniu odpočítania DPH z
faktúry za nájom strojov, rovnako za sprostredkovanie. Zdôraznil, že práve daňový subjekt je ten, ktonesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Samotná faktúra nestačí, ak nie je
podložená reálnym dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. Tvrdené sprostredkovanie nebolo možné
overiť, pretože žalobca nereagoval a nepreukázal nových odberateľov v roku 2013 v súvislosti so

sprostredkovaním. Žalovaný uviedol, že z predložených pokladničných dokladov, peňažného denníka
za kontrolované obdobie a podnikateľského účtu vyplýva, že daňový subjekt nezaplatil žiadnu z faktúr,
na základe ktorých uplatňoval odpočítanie DPH, a ktoré z dôvodov vyššie uvedených neboli správcom
dane uznané. Žalovaný zotrval na argumentácii o umelom charaktere zdaniteľných obchodov platiteľa
U. L. v zdaňovacom období december 2012, t.j. na umelom vytvorení obchodných transakcií s cieľom

získať daňovú výhodu, uplatniť právo na odpočítanie dane z takýchto fiktívnych plnení a čerpať
nadmerný odpočet cez svoju spoločnosť, prípadne cez spoločnosti zapojené v reťazci dodávateľov
a odberateľov. Navyše, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010, v zmysle
ktorého je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či sa
dodávateľ tovaru dopustil podvodného konania alebo nie. Preto, ak správca dane pri vyvodení záverov
poukázal na rozsudky ESD, resp. ich aplikoval, nepostupoval v rozpore s právnymi predpismi. Tiež

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. Afs 61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého
za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré
fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne
uplatniť nárok na odpočítanie dane. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ
relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na

odpočítanie dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných
podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania
výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.
ŽalovanýtiežpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžf/97/2009,vktorompoukázalnielen
na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že

súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak
činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v
zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Za tejto situácie bol daňový subjekt zaťažený

dôkazným bremenom v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Uviedol, že personálne a kapitálovo
prepojené spoločnosti musia viesť samostatné účtovníctvo, skladové evidencie, atď. a tiež jednotlivé
vzťahy medzi spoločnosťami musia byť zaznamenané aj účtovne, t.j. musia sa správať ako nezávislé
obchodné spoločnosti, čo sa v tomto prípade neudialo. Podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že
správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia.

Na prejednanie veci súd nariadil v zmysle § 250g O. s. p. pojednávanie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že žalobca v kontrolovanom období
nezrealizoval žiadne fiktívne zdaniteľné obchody. To, že štyri firmy podnikajú v jednom podnikateľskom

areáli, nemôže mať za následok nepriznanie odpočtu DPH z dodávok stavebného reziva. Rovnako
to nemôže spôsobovať ani to, či bola alebo nebola skladová evidencia. Ak by nebolo dostatočne
vedenéúčtovníctvo,správnemalabyťuloženápokuta.Namietal,žedaňovéorgányneoznámiližalobcovi
výsluch svedka konateľa spoločnosti RENdos U. L. a v podstate to kamuflovali miestnym zisťovaním,
keď je vyhotovená zápisnica z ústneho pojednávania, na ktorom boli kladené otázky vypočúvanej osobe.

Tvrdil, že sa jednalo o výsluch svedka, pričom nebolo rešpektované žalobcovi garantované právo klásť
svedkovi otázky. Konfrontácia ako dôkazný prostriedok Daňový poriadok nepozná. To, že sa nepodarilo
správcovi dane vypočuť konateľa spoločnosti pumila s.r.o., nemôže automaticky vyvodzovať úvahu o
fiktívnosti zdaniteľného obchodu. Takýto procesný postup správcu dane nemôže byť pripisovaný na
vrub daňového subjektu, navyše, ak správca dane nevyužil možnosť predviesť svedka prostredníctvom

polície. Vytýkal žalovanému, že si dovolil spochybňovať exaktnosť alebo precíznosť nájomnej zmluvy o
prenájme strojov, pretože stroje reálne existujú a prenajímané boli.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že žalobca predložil len určité doklady, faktúry k týmto
zdaniteľným plneniam a tým jeho spolupráca so správcom dane skončila napriek tomu, že bol veľakrát

vyzývaný. Keďže si sám uplatňuje odpočítanie dane, bol povinný svoje doklady podložiť aj reálnym
uskutočnením, t.j. ozrejmiť, osvetliť dodanie tovaru alebo služieb, predkladať skladovú evidenciu, ktorú
je povinný viesť. Správca dane preveroval reálnosť uskutočnených obchodov, pričom zistil, že tieto boli
vykonané len fiktívne, t.j. fakturačne. Aj pri obchodovaní s drevom v rámci jedného areálu musí byťuplatňovaný taký postup, ako by konali samostatné jednotky a mali reálny obrat, pričom žalobca by
musel brať reálne uskutočnenie a nadobudnutie vlastníckeho práva. V uvedenom prípade nedochádzalo
k nejakej konečnej spotrebe, nejakému spracovaniu dreva alebo k niečomu inému, dokonca ani faktúry,

ktoré boli vystavené, neboli uhradené. Na základe všetkých zistení bola dôvodná možnosť uplatniť
rozhodnutia Európskeho Súdneho dvora. Zastával názor, že sa nejednalo jednoznačne o výsluch
svedka, preto nebolo potrebné upovedomovať žalobcu o tom, že správca dane oslovil RENdos, aby
predložil doklady týkajúce sa skladovej evidencie, reálneho nákupu dreva, atď..

Súd, konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j
ods. 1 O.s.p..

Z predloženého spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, že daňovou kontrolou vykonanou u

žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie december 2012 (výsledkom ktorej bol Protokol č. 9611401/5/487451/2014/Lír zo
dňa 06.02.2014) bolo zistené, že daňový subjekt odpočítal daň z pridanej hodnoty v zmysle zoznamu
dokladov pre priznanie k DPH, z pokladničných dokladov a z prijatých faktúr, keď v daňovom priznaní
uviedol odpočítanie dane celkom v sume 14.588,33 Eur a nadmerný odpočet v sume 6.605,13 Eur,

pričom v dôsledku porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004
Z.z. správca dane nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane z vyššie popísaných pokladničných
dokladov v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako aj tam uvedených prijatých faktúr. Daňový
subjekt sa k zisteniam uvedeným v Protokole v správcom dane určenej lehote nevyjadril. Následne
správca dane začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a vydal rozhodnutie

č. 9611401/5/1094662/2014/Lír zo dňa 24.03.2014, ktoré bolo žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného č. 1100301/1/273947/2014/5098 zo dňa 12.06.2014 potvrdené.
Predmetnom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval
pokladničnými dokladmi: výdavkový pokladničný doklad sumárny č. 001/12 zo dňa 31.12.2012,

výdavkový pokladničný doklad č. 006/12 zo dňa 31.12.2012 a dodávateľskými faktúrami:
č. 2012/12/112 zo dňa 11.12.2012, dodávateľ M3M trade s.r.o. Lučenec, rezivo - extra rozmery (smrek,
prírezy) 25,857 m3, základ dane 7.989,81 Eur, 20% DPH = 1.597,97 Eur, celkom 9.587,78 Eur,
č.2012/394zodňa11.12.2012,dodávateľRENdoss.r.o.Bratislava,stredovérezivo,267,410m2,základ
dane 4.679,68 Eur, 20% DPH = 935,94 Eur, celkom 5.615,62 Eur,

č. 2012/396 zo dňa 13.12.2012, dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, stredové rezivo, 52,4 m2 a rezivo
„27“ 350,770 m2, základ dane 8.546,25 Eur, 20% DPH = 1.709,25 Eur, celkom 10.255,50 Eur,
č. 076/2012 zo dňa 21.12.2012, dodávateľ pumila s.r.o. Bratislava, rezivo buk „60“ 49,017 m3 a rezivo
buk „52“ 31,123 m3, základ dane 35.847,51 Eur, 30% DPH = 7.169,50 Eur, celkom 43.017,01 Eur,
č. 2012/403 zo dňa 28.12.2012, dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, za nájomné podľa zmluvy a podľa

potreby - VZV + ÚNC + HON, ťahač SCANIA, náves LC 889YA, ÚPP 100-6, základ dane 7.850,00 Eur,
20% DPH = 1.570,00 Eur, celkom 9.420,00 Eur,
č. 2012/400 zo dňa 28.12.2012, dodávateľ RENdos s.r.o. Bratislava, za sprostredkovanie obchodnej
činnosti, základ dane 2.360,00 Eur, 20% DPH = 472,00 Eur, celkom 2.832,00 Eur.

Podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH; právo na
odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká
daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak
preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije zároveň na účely
svojho podnikania ako platiteľ.

Podstatnou právnou otázkou v predmetnom konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (Daňového poriadku).Daňový poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 zakotvuje základné zásady daňového konania. Základnou
zásadou je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že daňové orgány v konaní postupujú podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov chrániac pritom záujmy štátu a obcí a zároveň dbajú pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa odseku 4 § 3 Daňového poriadku; správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to
neumožňuje.

Podľa odseku 6 § 3 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (1).
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2).
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti (3).
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4).

Súd z obsahu predloženého administratívneho spisu mal preukázaný skutkový stav tak, ako
bol podrobne popísaný v rozhodnutiach daňových orgánov, preto súd nepovažuje za potrebné

tento nadbytočne opakovať. Napokon konštatuje, že takto zistený skutkový stav nebol namietaný,
spochybňovaný ako nesprávny. Tvrdenie žalobcu o neúplnom, nedostatočne zistenom skutkovom
stave súd nepovažuje za dôvodné a správne. Naopak zastáva názor, že skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie vo veci, bol daňovými orgánmi náležite zistený a aj preukázaný. Preskúmaním veci súd
dospel k záveru, že daňové orgány sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou pri právnom

posudzovaní zistených skutočností a vo veci vyvodili správne právne závery.

Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním správcu dane v odôvodnení svojho rozhodnutia,
že uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, musí preukázať
kontrolovaný daňový subjekt a nie správca dane. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva,

že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné
formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným
dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o
účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane

z tohto dokladu.

To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna
skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého
vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si
za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní,

je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.)

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že daňový subjekt bol niekoľkokrát vyzývaný na
preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku na odpočítanie dane. Je nesporné, že daňový
subjekt so správcom dane nespolupracoval, nevyvíjal potrebnú súčinnosť k vyvráteniu pochybností
zistených správcom dane. Súd sa plne stotožňuje so záverom daňových orgánov, že nie je dostatočným
ospravedlnením tvrdenie o zdržiavaní sa v zahraničí. Bolo vecou daňového subjektu obhájiť a preukázať

ním uplatnený nárok na odpočítanie dane. Je zrejmé, že samotný daňový subjekt nepreukázal reálnosť
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z ktorých uplatňoval odpočítanie dane. Rovnako ani správca
dane v rámci vykonávania dokazovania nezistil oprávnenosť nároku uplatneného žalobcom. Daňové
orgány v podstate v záujme daňového subjektu vykonávali úkony smerujúce k preukázaniu oprávnenosti
uplatneného nároku žalobcom, avšak žiadne pozitívne zistenia, ktoré by svedčili o oprávnenosti

nároku, neboli zaznamenané. Z obsahu administratívneho spisu naopak vyplýva, že všetky úkony,
ktoré vykonal správca dane v procese verifikácie skutočností vyplývajúcich z predložených dokladov,
vyzneli v neprospech žalobcu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal oprávnenosť
nároku na odpočítanie dane. Záver daňových orgánov nespochybnil ani podaním predmetnej žaloby,
v ktorej rovnako nepreukázal, resp. neoznačil také dôkazy, ktoré by svedčili o oprávnenosti nároku na

odpočítanie dane. Za daného stavu potom tvrdenia v žalobe súd považuje za účelové a formalistické.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s judikatúrou
Súdneho dvora EÚ. Správne na daný prípad daňové orgány použili citované rozsudky Súdneho dvora
ES vo veci C-255/02 Halifax plc, ako aj vo veci C-440/04 Recolta Recycling SPRL.

Právo zdaniteľných osôb odpočítať od DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na
vstupe tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného
systému DPH. Cieľom pravidiel odpočítania je zbaviť podnikateľa bremena DPH, ktorá je splatná alebo
zaplatená v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH následne zaručuje

neutralitu zdanenia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na účel a výsledky týchto činností pod
podmienkou, že tieto podliehajú DPH. K základným podmienkam, ktoré musia byť splnené, aby vzniklo
právo na odpočítanie DPH, patria: uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť použité
zdaniteľnou osobou pre potreby svojich vlastných výstupných zdaniteľných plnení a tieto vstupné tovary
a služby musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Z rozsudku Súdneho dvora C-324/11 T. Z.

zo dňa 06.09.2012 vyplýva, že právo na odpočítanie DPH môže byť zamietnuté vtedy, ak daňový
orgán, vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že
uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočítanie DPH, bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného
vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

Súd sa stotožňuje s konštatovaním daňových orgánov, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje
na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s drevom, keďže všetky zúčastnené osoby obchodovali
medzi sebou dlhšiu dobu a svoju podnikateľskú činnosť vykonávali na jednom mieste. Navyše, v reťazci
obchodovania sa vyskytli výhradne spoločnosti personálne a miestne prepojené.

Z rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva zamietnutie zo strany daňového
orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a
povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) osoby
vystavujúcej faktúru (dodávateľa, subdodávateľa) a preukázať ho.

K vytýkanému nesprávnemu postupu a nerešpektovaniu zásad daňového konania súd poznamenáva,
že neboli zistené také vady v konaní daňových orgánov, ktoré by mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Tvrdené upreté právo zúčastniť sa pri výsluchu svedka by muselo mať vplyv
na samotné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, na personálnu prepojenosťobchodných spoločností, nemožno považovať výsluch svedka konateľa dodávateľa žalobcu za kľúčový
dôkaz. Daňový poriadok neukladá povinnosť správcovi dane za každých okolností a v každej veci
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie

vedie správca dane, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Za dôkaz možno použiť
všetko, čo môže viesť k zisteniu rozhodujúcich skutočností a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom Daňový poriadok vymenúva príkladmo prípustné dôkazné
prostriedky, medzi inými aj svedecké výpovede a zápisnice o miestnom zisťovaní (§ 24 ods. 4
Daňového poriadku). Navyše, správca dane tvrdil, že nepristúpil k samotnému výsluchu svedka, od

konateľa dodávateľa žalobcu požadoval len predloženie relevantných dôkazov k preukázaniu formy
obchodovania so žalobcom. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že bol prijatý záver o tom, že súdy
nezrušujú rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu procesných vád v správnom konaní len preto, aby
sa zopakoval proces pred správnym orgánom, ak je zrejmé, že ani nové konanie nemôže privodiť
priaznivejšierozhodnutiepreúčastníkakonania.Žalobcavžalobeneuvádzalčokonkrétnezo„svedeckej
výpovede“ bolo použité ako dôkaz pri rozhodovaní a spôsobilo nezákonnosť rozhodnutí daňových

orgánov a čo by bolo iné, pokiaľ by nedošlo k ním tvrdenej procesnej vade v konaní daňového úradu.

Súd po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ich podaniami a obsahom
administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu boli vydané v súlade so zákonom, pričom žiadne zo žalobných námietok súd nepovažoval za

relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje na to, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov, s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj správcu dane.

Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.