Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208120
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717208120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanej Y. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, t.č. bytom F. I. XXXX/X, XXX XX M., štátna občianka
SR, o zaplatenie 3.549,10 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy vo výške 557,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 557,04 € od 21.4.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.580,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.580,79 € od 21.4.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 25,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v
ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a
včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 26,30 € po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je
Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.5.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 12.5.2017, ktorou sa žalobca

(pôvodne: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155) domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú
formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 3.549,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo žalovanej sumy od 21.4.2017 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 24.6.2013 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý

úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 1.500,- € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 50,- €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti
banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatokna kartovom účtu po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny
deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi

vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy
a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na
vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
31.3.2017, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného

úrokusprihliadnutímnavykonanéúhradyžalovanejskonečnýmzostatkomnaúhraduvovýške3.549,10
€. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej
vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2017, t.j. do 20.4.2017, žalobcovi tak vznikol
nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, pričom odkázal na ustanovenie § 517 OZ v
spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 3.7.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho
dôvodu a výšky uplatnenú sumu 3.549,10 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou
poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania a aká časť inými
zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...).

3. Dňa 24.7.2017 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a
zároveň súhlas so vstupom do konania. O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením
tunajšieho súdu sp.zn.10Csp/97/2017-32 zo dňa 14.8.2017, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na
strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 a
do konania na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie

procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 5.2.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 2.2.2018,
v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný dňa 7.6.2013 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro
(ďalej len „žiadosť“), keď prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy

o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., s tým, že uvedená žiadosť bola schválená
bankou dňa 7.6.2013, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Žalovaná začala čerpať úverový rámec
od 28.6.2013, ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovanej v časti
debetných transakcií. Revolvingový úver je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože mu veriteľ stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa

na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu
trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. Rozsah čerpania
žalovanej predstavujú tam špecifikované debetné transakcie v období od 29.6.2013 do 21.11.2013 v
celkovej výške 1.607,68 €. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 390,- €,
keď úhrady v tejto celkovej výške boli vykonané žalovanou od 17.7.2013 do 23.9.2015. Žalovaná suma

3.549,10 € tak má pozostávať z istiny vo výške 1.494,60 €, poplatkov vo výške 217,17 €, štandardného
úroku vo výške 1.497,46 € a sankčného úroku vo výške 339,87 €.
Žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 557,04 € (poplatky a sankčný úrok)
s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu
čiastočného späťvzatia tak upravili petit žaloby v tom zmysle, že žiadali, aby súd žalovanú zaviazal

zaplatiť žalobcovi sumu 2.992,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.992,06 €
od 21.4.2017 do zaplatenia a zároveň, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 12.2.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas.

Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 2.2.2018, doručené tunajšiemu súdu dňa
5.2.2018, keď zároveň ospravedlnil aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní z dôvodu ich pracovnej
zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Tiež
navrhol, aby súd rozhodol bez účasti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Na pojednávanie sa
nedostavila ani žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.

Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom emailu dňa 6.2.2018 s poukazom na to,
že sa stará o 2 maloleté deti a nemá ich kde nechať. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania a to: žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro z č.l.8-9, Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci s Consumer Finance Holding

a.s. z č.l.10-11, výpis Bankomatky Quatro zo dňa 6.4.2017 z č.l.12-14, žiadosť o postúpenie a prevod
vrátane prílohy č.3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z č.l.28-29, oznámenie o postúpení
pohľadávky z č.l.31 vrátane poštového podacieho hárka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru z č.l.48, Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. z č.l.49-50, pričom zistil tento skutkový stav.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2017 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca
žalobcu (VÚB, a.s.) prostredníctvom firmy Consumer Finance Holding a.s. - správcu pohľadávok
žalovanej, v ktorej jej oznámili, že VÚB, a.s. (ďalej ako „postupca“) k 19.6.2017 postúpila svoju
pohľadávku zo zmluvy č.43925695 uzatvorenej dňa 29.6.2013, medzi ňou a ich spoločnosťou vo výške
3.691,30 € spolu s všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35831154 (ďalej ako „postupník“), s tým, že od prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky svoje

povinnostipodľapredmetnejzmluvyvýhradnepostupníkovinatamuvedenýbankovýúčet.Zpripojeného
poštového podacieho hárka č.EPH099376996 súd zistil, že pod podacím číslom RE625543653SK dňa
20.6.2017 bola žalovanej zasielaná poštová zásielka.
Zo žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 24.6.2013 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá
medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Consumer Finance Holding

a.s. a žalovanou ako klientom, ktorá je tu označená ako Y. Q., s tým, že v kolónke podpis žiadateľa
- klienta je uvedená poznámka rodená Q., vydatá P., číslo zmluvy XXXXXXXX, v ktorej je uvedený
predschválený úverový rámec 1.500,- €, štandardná mesačná splátka 50,- € a štandardná úroková
sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % mesačne/22,8 % ročne. V zmluve je tiež uvedené, že prijatím
a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto
žiadosti/zmluvy.
Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd
okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli účinnosť 15.9.2011 a sú súčasťou zmluvy o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, uzavretej medzi VÚB, a.s. a klientom uvedeným v zmluve.
Z Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding
a.s. súd zistil, že je platný od 1.12.2009, s tým, že pod bodom 14.7. je uvedená štandardná úroková
sadzba pre Bankomatky Quatro a Triangel 1,9 % mesačne/22,8 % ročne a pod bodom 4, konkrétne
4.1.-4.4. sú uvedené poplatky za jednotlivé tam uvádzané úkony týkajúce sa Bankomatky Quatro a

Triangel.
Z výpisu z Bankomatky Quatro zo dňa 6.4.2017 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie obdobie
od 29.6.2013 do 31.3.2017, ako štandardná úroková sadzba je uvedená 1,9 % mesačne/22,8 % ročne,
sankčná úroková sadzba 5 % ročne, štandardná splátka 50,- €, povinná splátka na úhradu 3.549,10
€, deň splatnosti 20.4.2017, úverový rámec 1.500,- €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie

s uvedením dátumu transakcie, dátumu zúčtovania, rozlíšenie, či sa jedná o debetnú alebo kreditnú
transakciu a konkrétny popis tej ktorej transakcie, pričom celková výška debetných transakcií je uvedená
3.939,10 € a celková suma kreditných transakcií je uvedená 390,- €. Posledná debetná transakcia
formou výberu z bankomatu resp. platby kartou bola uskutočnená naposledy 20.11.2013 a následne ako
debetné transakcie sú už uvádzané iba zaúčtované štandardné úroky, sankčné úroky a poplatky.

Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 8.6.2014 súd okrem iného zistil, že ho
adresoval Consumer Finance Holding a.s. za VÚB, a.s. žalovanej, keď jej v tomto oznámení uviedli, že v
predžalobnej upomienke bola vyzvaná na doplatenie splatných splátok a zároveň bola v zákonnej lehote
upozornená na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, avšak nakoľko
dlžné splátky v stanovenej lehote neuhradila včas a riadne, jej dlh z kreditnej karty Bankomatka Quatro

č.XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka ku dňu spísania tohto
oznámenia predstavovala sumu v celkovej výške 1.834,02 € s upozornením, že istina z dôvodu denného
úročenia zákonným úrokom narastá.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona
sa rozumie

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 2.2.2018, doručené tunajšiemu súdu dňa
5.2.2018, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 557,04 € s prislúchajúcim úrokom z
omeškania a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol

tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom
k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo
pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja
žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez
právneho významu.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu, po čiastočnom späťvzatí žaloby, je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá úverová zmluva č.XXXXXXXX zo dňa 24.6.2013, s tým, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých

prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez
možnostiichmodifikácie.Žalovanámávdanomvzťahupostaveniespotrebiteľaažalobcamápostavenie
dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu
a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi

právnympredchodcomžalobcuažalovanoubolauzavretázmluvaoúvere,ktorásavzmyslepríslušných
ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň
súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony
ako také.
Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom
preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu s právnym predchodcom

žalobcu resp. následne voči žalobcovi rozporovala (výška poskytnutých finančných prostriedkov, výška
uhradených splátok úveru zo strany žalovanej atď.), mal za to, že žalovaná uskutočnila výbery z
bankomatu resp. platby kartou spolu v celkovej výške 1.607,68 €, pričom úhrady žalovanej na tento
zmluvný vzťah predstavujú čiastku vo výške 390,- €.
Z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať splátky predmetného

úveru, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 8.6.2014, čím sa stal splatným dlh z
predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu, a to konkrétne vo výške 1.834,02 €. Z predmetného
výpisu z Bankomatky Quatro zo dňa 6.4.2017 je zrejmé, že po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru už
ako debetné transakcie sú evidované len sankčné úroky a štandardné úroky, ktoré boli účtované každý
kalendárny mesiac a okrem toho ešte v októbri 2015 boli zaúčtované náklady vymáhania po vyhlásení

okamžitej splatnosti, s tým,že úroky z úveru - označované ako tzv. štandardné úroky boli od zosplatnenia
žalovanej vyúčtované v celkovej výške 1.411,27 €.
Súd preto prisúdil žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.580,79 €, keď tento nárok žalobcu považoval
súd za nesporný, keď žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 2.992,06 € (istina +
štandardný úrok) ponížil o sumu 1.411,27 € (úroky z úveru po zosplatnení), nakoľko z dôvodov ďalej

nižšie uvedených súd zastáva názor, že nárok na riadny úrok po zosplatnení úveru vo vzťahu ku
revolvingovému úveru, žalobca ako veriteľ nemá. Súd tak zamietol žalobu v časti istiny v predmetnej
výške 1.411,27 € vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od
21.4.2017 do zaplatenia.
K nepriznaniu nároku žalobcu na zaplatenie riadneho úroku z úveru odo dňa nasledujúceho po

zosplatnení úveru, súd uvádza, že záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným
záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah (zmluva o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi určitú
pomernú časť poskytnutého úveru určenú spravidla percentnou sadzbou) je vedľajším akcesorickým
peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jehozániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Dlžník je povinný zaplatiť len dospelé úroky. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ, v dôsledku omeškania žalovanej s platením dohodnutých splátok, celý
úver predčasne zosplatnil, v dôsledku čoho žalovanej vznikla povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s

úrokmi. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú
sumu - poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri
prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne
je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet
splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv

fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade
nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania.
Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ, v
prípade omeškania dlžníka, oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s
úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú

splatnosťazároveňnároknavrátenieúrokuvcelkovejdohodnutejsumeaždopôvodnedojednanejdoby
splatnosti úveru. V súdenej veci však medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
úverová zmluva, ktorá mala charakter revolvingového úveru, o ktorom samotný žalobca uviedol, že je
osobitným typom spotrebiteľského úver, pre ktorý je typické to, že je pri ňom stanovený len úverový
rámec, nie celková suma úveru, s tým, že tento úver môže veriteľ priebežne dopĺňať a úverový vzťah tak

môže fungovať po neurčitú dobu. Vzhľadom na existujúce odlišnosti od bežného typu úverového vzťahu
samotný žalobca pripustil, že pri revolvingovom úvere nie je možné uviesť v úverovej zmluve všetky
náležitosti, ktoré sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadujú pri bežnom type úverového
vzťahu a táto osobitosť revolvingového úveru sa podľa názoru súdu premieta i do nároku veriteľa na
úhradu úrokov z úveru, kedy pri bežnom type úveru pri predčasnom zosplatnení úveru má veriteľ nárok,

okrem vrátenia poskytnutej istiny úveru, aj na vrátenie úrokov z úveru v celkovej dohodnutej sume až
do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, avšak nakoľko pri revolvingovom úvere nie je možné
dojednať konečnú splatnosť úveru resp. splatnosť poslednej splátky úveru, súd trvá na tom, že preto
pri revolvingovom úvere v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru má veriteľ, v tomto prípade
žalobca, nárok na úrok z úveru len do momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Opačný právny

názor, ktorým by sa priznával nárok na úrok z úveru bez časového obmedzenia, by podľa názoru súdu
pri takomto type úverového vzťahu bol aj výkonom práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z
vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná čerpala úver vo výške 1.607,68 € v období od
28.6.2013 do 20.11.2013, uhradila sumu 390,- €, ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 8.6.2014
bola dlžná suma 1.834,02 € a následne sa táto ku dňu 31.3.2017 zvýšila na 3.549,10 €, keď istina z

tohto predstavovala čiastku 1.494,60 € a štandardný úrok 1.497,46 €.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k

prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Na okraj súd uvádza, že pokiaľ by žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie úroku z úveru z
nezaplatenej istiny bez časového obmedzenia resp. až do zaplatenia istiny, prípadne od nejakého
zmluvného dojednania, súd by bol povinný takúto zmluvnú podmienku podrobiť preskúmaniu vo vzťahu
k prípadnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k posúdeniu, či takéto zmluvné dojednanie
spôsobuje alebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, s tým, že pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere
takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie
do zmluvy spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšejpozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie
považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a bolo by preto neplatné.
Pokiaľideouplatnenýúrokzomeškania,súdtentopriznalod21.4.2017tak,akoboluplatnenýžalobcom,

a to až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal tiež vo výške ako bol
žalobcom uplatnený, t.j. 5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná
úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený
v zákonnej výške.

10. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných
mesačných splátkach, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej adresovanú súdu prostredníctvom emailu
dňa 6.2.2018, kde žiadala o možnosť splátok vo výške 20,- € mesačne s poukazom na to, že je
nezamestnaná, má príjem len z rodičovského príspevku vo výške 169,- €, s tým, že má 2 maloleté deti,
a to školopovinného syna, ktorý trpí cukrovkou, pričom na neho poberá príspevok na diétne stravovanie
vo výške 17,90 € a ešte má 15 mesačnú dcéru. Súd túto žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú,

keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by mohlo spôsobiť existenčné problémy, aj vo
vzťahu k maloletým deťom žalovanej, ktorým táto poskytuje osobnú starostlivosť.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, čiastočne
zamietol a v časti tejto žalobe vyhovel, posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v

prospech žalovanej, čiže žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v určitom pomere, keďže aj
ohľadne tej časti konania, v ktorej súd konanie po čiastočnom späťvzatí zastavil, súd vychádzal z toho,
že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a teda nárok na náhradu trov konania by v tejto časti
tiež prislúchal žalovanej.
Nakoľko si však žalovaná žiadne trovy konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej

boli nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu
konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto
prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu x
% a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva
nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

12.Podľa§11ods.3vetaprvázákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo

vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal

rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.13. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto zo
zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo
žaloby vo výške 212,50 € (vypočítaný zo základu 3.549,10 €). Následne vzal žalobu čiastočne späť a

ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 2.992,06 € s príslušenstvom. Predmetnej sume by zodpovedal
súdny poplatok vo výške 179,50 €. Rozdiel pôvodnej a novej výšky súdneho poplatku predstavuje sumu
33,- €, z ktorej súd vráti žalobcovi krátenú časť vo výške 26,30 €, a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.