Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/355/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208839
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208839.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody vo výške 1.821,51 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 364,30 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 1.821,51 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 364,30 eura. Ako uviedol, v

právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní zvolenému súdnemu exekútorovi postupom
podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: J. P., V.. XX.XX.XXXX
(povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX 13957/2010. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom Okresnému súdu Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.03.2011, pričom konanie začalo dňa
06.09.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac

ako 197 dní). Opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v

predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučnéhosúdu. Nemajetková ujma predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom a má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ mohol v prípade

skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
spolu s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Navrhovateľ
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu
o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na

žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je
jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu

nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva
názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovateľ si vo
vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť

tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania, v dôsledku čoho odporca nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody mu boli
doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ
neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. V prípade, ak
mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na

uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t. j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Ďalej uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012

Z. z. explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo
strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či

rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011, v zmysle ktorého pätnásťdňová lehota od
doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d). V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej
republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých

okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na
výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu,
ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na

základe všetkých vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po
uplynutí pätnásťdňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou, ako aj nemajetkovou ujmou.

Súd pojednával dňa 25.03.2015 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 19.03.2015 z dôvodu,
že sa nemohol pripraviť na pojednávanie, nakoľko mu nebola oznámením o nariadenom termíne

pojednávania uvedená spisová značka navrhovateľa identifikujúca konkrétny žalobný návrh. Na jeho
dopyt o oznámenie tejto značky, ktorý súdu zaslal po doručení predvolania na pojednávanie, mu
nebolo súdom odpovedané. Vzhľadom na to, že bez určenia tejto značky nie je možné určiť,
ktorý konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho pojednávania a na tunajšom súde vedie
navrhovateľ množstvo konaní, v ktorých vystupuje ako odporca Slovenská republika, v mene ktorej

koná Ministerstvo spravodlivosti, nie je možné objektívne sa na takéto pojednávanie pripraviť. Ako však
vyplýva zo súdneho spisu, žiaden dopyt o oznámenie spisovej značky súdu doručený nebol a v rámci
odročenia pojednávania nariadeného na deň 14.01.2015 bola predmetná značka právnemu zástupcovi
navrhovateľa pod č. 12768 - ISTINA RS oznámená, preto nemožno mať pochybnosť o tom, ktorého
prípadu sa prejednávaná vec týka.

Odporca svoju neúčasť vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 20.03.2015 z dôvodu hospodárnosti
konania, nežiadal o jeho odročenie a trval na doručenom písomnom vyjadrení k podanému návrhu.

Dňa 09.01.2015 právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu e-mailom návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., ktorý však nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a originál

predmetného podania nebol súdu doručený ani v zákonnej lehote troch dní podľa § 42 ods. 1 O. s.
p., preto súd na toto podanie neprihliadal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na prerušenie
konania síce nie je návrhom vo veci samej upraveným v § 42 ods. 1 vete druhej O. s. p., avšak z hľadiska
jeho významu a účinkov ho za obdobný úkon akým je návrh vo veci samej možno považovať.
Neexistuje preto legitímny dôvod, pre ktorý by takéto podanie urobené elektronickými prostriedkami

bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom nebolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do
zápisnice najneskôr do troch dní s následkom, že inak naň súd nebude prihliadať. Tento názor podporuje
aj prvá veta § 42 ods. 3 O. s. p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania
patrí podpis. Podpisom účastník alebo jeho zástupca potvrdzuje, že sa s obsahom podania stotožňuje a
že korešponduje s prejavom jeho vôle. Od 01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z.

o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom
zaručený elektronický podpis na podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je
zaručenie autenticity podania stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Nakoľko súd na e-mailové
podanie navrhovateľa v zmysle § 42 ods. 1 vety štvrtej O. s. p. neprihliadal, nebol ani dôvod odstraňovať
jeho vadu spočívajúcu v chýbajúcom podpise postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 11Er/767/2010 vyplýva,
žedňa25.11.2010bolaOkresnémusúduTopoľčanydoručenážiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX

13957/10 v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, proti povinnému: J. P., V.. XX.XX.XXXX, P.: J.. J. XXXX/XX, XXX XX B., pre vymoženie
istiny vo výške 445,42 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 12.07.2010 pod sp. zn. SR 05483/10.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 15.03.2011 pod č. k. 11Er/767/2010-9 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2011.

Ďalším uznesením zo dňa 06.10.2011 Okresný súd Topoľčany exekučné konanie zastavil, súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na ich náhradu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie tohto posudku si objednal

navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V znaleckom posudku sa uvádza,

že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 až 2012. Výpočet
škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok bol
vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V závere
znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,

nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet
majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu
žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom

30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura,
náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné
3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 25.11.2010, kedy bola

Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo

dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 25.11.2010,
kedy bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.

1 O. s. p., nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností
si súd mal možnosť overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú
odporcom súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 15 dní na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu

vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa
23.04.2012. Keďže navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedenálehota už uplynula a tým, že nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o tejto
žalobe rozhodnúť.
Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou cit. zákon č. 514/2003 Z.
z. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa

vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútorapodč.EX13957/10do15dníododňadoručeniatejtožiadostiexekučnémusúdu.Navrhovateľ
v tejto súvislosti poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté dňa 22.03.2011,
pričom konanie začalo dňa 06.09.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 197 dní), hoci v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 11Er/767/2010
mal súd preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému J. P.N., V.. XX.XX.XXXX, P.: J.. J. XXXX/XX,
XXX XX B., pre vymoženie istiny vo výške 445,42 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa
12.07.2010 pod sp. zn. SR 05483/10. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 15.03.2011 pod č. k.

11Er/767/2010-9 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2011. Ďalším uznesením
zo dňa 06.10.2011, právoplatným dňa 26.10.2011, Okresný súd Topoľčany exekučné konanie zastavil,
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá právo na ich náhradu.

V uvedenej exekučnej veci bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovať tiež to, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, od ktorej sa právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodzuje.

Predpokladom tejto právomoci je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd bol po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej
doložky uvedenej v úverovej zmluve toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (v prepočte 91,25 % ročne) sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ nimi nie je viazaný a tieto sú v rozpore s príslušnými

ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, smernice č. 93/13/EHS, ako aj dobrými
mravmi.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Topoľčany
nedošlo v predmetnej exekučnej veci k nesprávnemu úradnému postupu tým, že nerozhodol v lehote
15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd

poznamenáva, že procesná lehota 15 dní je v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku upravená
len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 vety tretej Exekučného
poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne, čo sa v exekučnej veci pod sp. zn. 11Er/767/2010 aj reálne stalo. V
právnom stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenom v uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013 sa uvádza: Navyše, z
ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať
na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu
v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010).

V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej veci
konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote dňa 15.03.2011. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že by za obdobie od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
do rozhodnutia o nej vynaložil osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú.
Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol, preto nemohlo
dôjsť ani k nemajetkovej ujme tvrdenej navrhovateľom. Za účelom preukázania výšky spôsobenej
škody navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, ktorý však nereflektuje na údajnú škodu

vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú
na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal,
keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému
nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu
v zákonnej lehote údajne utrpieť.

Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže
byť daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Odporca si síce náhradu trov konania od navrhovateľa uplatnil, no

nakoľko si ich nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Súd v tomto
prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, ktorý
vyhlásil a ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.