Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232199
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112232199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľky:

L.. R. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa zák.č. 514/2003 Z.z. vo výške 10.044,41 EUR

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 28.09.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim rozhodnutím
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke vzniknutú škodu podľa záverečného vyčíslenia titulom

náhrady škody nesprávnym úradným postupom podľa zák.č. 514/2003 Z.z..
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 12.08.2010 podala na Okresný súd Bratislava II návrh vo
veci neplatného skončenia pracovného pomeru. Uznesením zo 16.09.2010 bol odporca vyzvaný na
vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo súdu doručené 14.10.2010. Keďže od októbra 2010 bol súd nečinný,
dňa 21.01.2011 navrhovateľka požiadala súd o termín pojednávania. Odpoveď nedostala, preto sa dňa
22.03.2011 obrátila na kanceláriu verejného ochrancu práv ktorý navrhovateľke oznámil, že došlo k
zbytočným prieťahom od 14.10.2010 do 01.04.2011, kedy došlo k vytýčeniu termínu pojednávania na

20.05.2011. Pojednávanie 20.05.2011 bolo odročené na 14.10.2011 z dôvodu neprítomnosti odporcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil; pojednávanie 14.10.2011 bolo odročené na 17.10.2011 z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne; pojednávanie 17.10.2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 25.01.2012, ktoré
bolo odročené. Od podania návrhu sa reálne prvé pojednávanie uskutočnilo až 02.05.2012, ktoré bolo
odročené na 18.06.2012 a toto bolo odročené na 12.09.2012. Uvedený termín pojednávania bol zrušený
a nový termín pojednávania bol 17.09.2012. Pojednávanie bolo odročené na 28.11.2012.

Stav neistoty ohľadne trvania pracovného pomeru závažne ovplyvňuje zabezpečenie životných potrieb.
Pracovný pomer predstavuje istotu v tom, že občan má zabezpečený zdroj príjmov na úhradu nákladov
na zabezpečenie životných potrieb. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota.
Keďže zo strany súdu opätovne dochádza k zbytočným prieťahom ktoré boli priamou príčinou vzniku
zdravotných problémov s liečením od 26.09.2011 a stále trvajú, navrhovateľka v zmysle čl. 46 ods.3

Ústavy SR sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-EUR a náhrady škody 44,10 EUR
ako poplatky za lieky a poplatky pohotovostnej služby.Uznesením zo 14.02.2013 pod č.k. 15C/183/2012-14 vyzval súd navrhovateľku na odstránenie vád
návrhu na čo navrhovateľka reagovala podaním z 18.03.2013, doručené súdu 20.03.2013 s tým, že
špecifikovala petit návrhu tak, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 10.044,41 EUR

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu petitu pripustil uznesením z 18.02.2014 pod
č.k. 15C/183/2012-61.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním zo 16.10.2013 (č.l. 49) s tým, že navrhovateľka sa
domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod č.k. 50C/156/2010. Napriek tomu, že od podania návrhu 12.08.2010 až do súčasnosti nie
je predmetné sporové konanie právoplatne skončené, nemožno postup Okresného súdu Bratislava II
označiť za nesprávny úradný postup výlučne na základe tvrdenia navrhovateľky. Relevanciu tvrdenia
navrhovateľky možno spochybniť s poukazom na ust. §9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu zákonom
predpokladanýmspôsobom,skúmanieďalšíchdvochpodmienokprepriznanienárokunanáhraduškody

je bezpredmetné, odporca žiadal návrh zamietnuť. Napriek vyššie uvedenému sa odporca vyjadril k
uplatnenejškodestým,žesalenmôžedomnievať,ževčastio40,12EURa2x1,99EURideomajetkovú
škodu, pričom navrhovateľka žiadnym spôsobom nešpecifikovala či ide o skutočnú škodu alebo o
ušlý zisk. V časti o 10.000,-EUR ako nemajetkovej ujmy bez osvedčenia skutočností preukazujúcich
dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu a následkov na navrhovateľku v rôznych oblastiach

pôsobenia v zmysle § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., nemá za následok automatický vznik nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy. Keďže navrhovateľka nepreukázala taký neoprávnený zásah do osobného,
pracovného a spoločenského života ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v
požadovanej výške, nie je splnená ďalšia z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Tretí
predpoklad na plnenie je vzťah príčiny a následku. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že

uplatnená nemajetková ujma je v priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti s opätovným odročovaním súdnych pojednávaní s prieťahmi v
konaní. Zdravotné problémy ktoré navrhovateľka preukazuje viacerými lekárskymi nálezmi sa mohli
objaviť a pretrvávať i v období pred podaním žaloby a pre účely nároku náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, tieto nie je možné zohľadniť. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s
listinami - žaloba o neplatnosť výpovede z 12.08.2010, žiadosť o termín pojednávania z 20.01.2011,
upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu z 02.05.20112011 pod č.: 1776/2011/VOP, z
02.12.2013 pod č.: 3291/2011/VOP, z 26.03.2014 pod č.: 1546/2014/VOP, pokladničnými dokladmi z

15.02.2012, z 31.05.2012, z 22.07.2012, z 08.11.2011, zo 07.10.2011, z 03.10.2011, z 27.09.2012,
lekárskym nálezom z 26.09.2011, z 25.09.2012, z 19.09.2012, potvrdeniami o uhradení platby z
19.09.2012, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, identické skutočnosti uvedené v písomnom návrhu s tým, že
sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch
spôsobených Okresným súdom Bratislava II v konaní pod č.k. 50C/156/2010, ktoré nie je k
dnešnému dňu právoplatne skončené. Prieťahy v súdnom konaní konštatoval verejný ochranca práv v
upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu z 02.05.2011 pod č.: 1776/2011/VOP, z 02.12.2013 pod

č.: 3291/2011/VOP, z 26.03.2014 pod č.: 1546/2014/VOP. Náhrady škody sa domáha za obdobie od
začatia súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II v konaní pod č.k. 50C/156/2010
až doteraz.Navrhovateľka priamo na pojednávaní žiadala vstup prokurátora do konania, preto súd dňa 06.08.2015
podľa§35ods.2písm.l) O.s.p.informoval OkresnúprokuratúruBratislavaIopožiadavkenavrhovateľky
o vstupe prokuratúry do konania, napriek tomu, že podľa § 35 ods.4 O.s.p. bol súdom Okresnej

prokuratúre Bratislava I zaslaný oznam o začatí konania. Okresná prokuratúra Bratislava I listom z
10.09.2015 pod č.: Pc 91/15/1101-5 súdu oznámila, že podnet na vstup prokurátora do civilného konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 15C/183/2012 bol zo strany prokuratúry odložený,
nakoľko v predmetnom konaní nebolo zistené žiadne porušovanie práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
zdôraznila s poukazom na znenie ust. § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., že verejný ochranca práv nie
je orgánom kompetentným na vyslovenie právneho názoru v zmysle ktorého by v konkrétnom konaní
malo resp. nemalo dôjsť k prieťahom, ktoré by mohlo byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
zákonným podkladom pre priznanie náhrady škody. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu ktorú navrhovateľka

stotožňuje s poškodením zdravia, takýto nárok nie je možné subsumovať pod znenie zák.č. 514/2003
Z.z.. Návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Z upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu z 02.05.2011 pod č.: 1776/2011/VOP súd zistil, že v
konaní Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 50C/156/2010 došlo k zbytočným prieťahom. (č.l. 86)

Z upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu z 02.12.2013 pod č.: 3291/2011/VOP súd zistil, že
v konaní Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 50C/156/2010
došlo opätovne k zbytočným prieťahom a k porušeniu páva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. (č.l. 89)

Z upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu z 26.03.2014 pod č.: 1546/2014/VOP súd zistil, že v
konaní Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 4Co/140/2013 došlo k zbytočným prieťahom a k porušeniu
páva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (č.l. 92)

Pred podaním návrhu, navrhovateľka podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. požiadala o predbežné
prerokovaie nároku pred príslušným orgánom dňa 24.09.2012, ktorým v danom prípade je Ministerstvo
spravodlivosti SR, ktoré malo žiadosť doručenú 28.09.2012 (č.l. 35) O výsledku vybavenia Ministerstvo
spravodlivosti SR informovalo navrhovateľku listom z 20.02.2013 pod č.: 12529/2013/34 tak, že
predbežnému prerokovaniu žiadosti nebolo vyhovené. (č.l. 45).

Keďže na pojednávaní 21.04.2015 navrhovateľka rozšírila návrh, nakoľko konanie vedené pred
Okresným súdom Bratislava II pod č.k. 50C/156/2010 nie je právoplatne skončené, o prieťahy až do
súčasnosti a hoci táto skutočnosť sa nepremietla do petitu návrhu,
súd z opatrnosti vyzval navrhovateľku o splnenie zákonného predpokladu podľa § 15 zák.č. 514/2003

Z.z. na predbežné prerokovanie nároku v časti od vyjadrenia odporcu o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody z 20.02.2013 do súčasnosti. Navrhovateľka zákonnú požiadavku
splnila, odporcu vyzvala na predbežné prerokovanie nároku v rozšírenej časti a o výsledku vybavenia
Ministerstvo spravodlivosti SR informovalo navrhovateľku listom zo 17.03.2014 pod č.: 07647/2014/34
(č.l. 114).

S poukazom na skutočnosť, že zákon č. 514/2003 Z.z. ako hmotnoprávny predpis lex specialis bol
po podaní návrhu (28.09.2012) novelizovaný zákonom č. 412/2012 Z.z. účinným od 01.01.2013 bez
prechodných a záverečných ustanovení, súd vo vzťahu k § 9 ktoré má iné znenie pred novelou a
iné znenie po novele, pričom novela taxatívne ukladá súdu z čoho má vychádzať pri posudzovaní

nároku; pre zachovanie právnej istoty súd ustálil, že bude vychádzať zo znenia zákona č. 514/2003
Z.z. účinného v čase podania návrhu, keď vychádzal z logického úsudku, že pri podaní návrhu účastník
podáva návrh za podmienok stanovených zákonom v tom čase. Pokiaľ po podaní návrhu dôjde k novele
hmotnoprávneho predpisu bez prechodných a záverečných ustanovení, nemôže byť novela zákona na
ujmu účastníka (navrhovateľa). Preto súd pri posudzovaní nároku bude aplikovať zákon č. 514/2003

Z.z. účinný do 31.12.2012.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§17ods.5zák.č.514/2003Z.z.,vžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínároku
na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl.127 ods.1 Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl.127 ods.2 Ústavy SR, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie
v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.

Podľa čl.127 ods.3 Ústavy SR, Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha zodpovednosti za škodu podľa
lex specialis zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch
postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod č.k. 50C/156/2010, ktoré k dnešnému
dňu nie je právoplatne skončené. Vo vzťahu k prieťahom navrhovateľka predložila výsledky vybavenia
podnetov verejným ochrancom práv ako upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu z 02.05.2011

pod č.: 1776/2011/VOP, z 02.12.2013 pod č.: 3291/2011/VOP, z 26.03.2014 pod č.: 1546/2014/VOP,
ktoré boli vybavené konštatovaním, že v konaní Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 50C/156/2010
a v konaní Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 4Co/140/2013 došlo k zbytočným prieťahom a tým k
porušeniu čl. 48 ods.2 Ústavy SR.

Vo vzťahu k esencii uplatneného nároku súd dospel k názoru, že porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať
len Ústavný súd SR, ktorý vždy s poukazom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
po zhodnotení základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka, postup súdu) konštatuje, či
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na

uvedené súd prvého stupňa nemá kompetenciu, v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.
preskúmavať, resp. zisťovať zbytočné prieťahy. Správnosť tohto názoru súd opiera o logický výklad, že
ak by prvostupňový súd vo veci náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. mohol posudzovať postup
iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, došlo by k situácii, kedy by prvostupňový súd posudzoval
postup iných všeobecných súdov a to i súdov vyššieho stupňa

napr. Krajského súdu, Najvyššieho súdu SR, čo je podľa názoru súdu neprípustné (možnosť porušenia
inštančného princípu).
Ďalšou nie menej dôležitou skutočnosťou je fakt, že ak by kompetenciu preskúmavať porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okrem Ústavného súdu SR mali aj iné orgány, znamenalo
by to, že to isté konanie v rovnakom čase by boli oprávnené preskúmavať čo do porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rôzne orgány, s rôznym stupňom hierarchie (mohlo by dôjsť
k viacerým rozhodnutiam, viacerých orgánov o rovnakej otázke porušenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, čo vyvoláva zmätočnosť).
V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že samotnej ochrany práv sa možno domáhať využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti podľa § 127 ods.1 Ústavy SR a či došlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať v
súlade s ustálenou judikatúrou Ústavný súd SR. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že Slovenská
republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ktoré majú
prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Keďže čl. 6 ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nárok na náhradu škody pre prípad

porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neupravuje, súd vychádza z platných
vnútroštátnych predpisov.Uvedený názor súdu podporuje novela zák.č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá v § 9
ods.2 taxatívne vymedzuje z akých podkladov súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu pri
zbytočných prieťahoch v konaní má vychádzať, t.j. z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k názoru, že navrhovateľka podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu nepredložila o existencii prieťahov rozhodnutie
oprávneného orgánu ktorým podľa § 9 v čase podania návrhu, podľa názoru súdu bol Ústavný súd
SR, neuniesla dôkazné bremeno a všeobecný prvostupňový súd ktorý nemá kompetenciu - právomoc

preskúmavať v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. či právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov bolo alebo nebolo porušené, návrh zamietol.

Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť je objektívna, založená na kumulatívnom splnení troch podmienok: 1.

nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. S poukazom na dôvod pre ktorý súd návrh zamietol, z dôvodu hospodárnosti konania sa
s ďalšími dvomi zákonnými podmienkami (vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody) z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel (v čase podania návrhu)
oslobodené od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.