Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214995
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316214995.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: G. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnu občianku SR, zastúpenú opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so
sídlom Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov - matky: G. U., O.. XX.XX.XXXX, V. F.Á. XX, F., štátnej
občianky SR a otca: MilR.R. I., O.. XX.XX.XXXX, V. O. X. U. XX, F., štátneho občana SR, o návrhu matky

na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

Súd udeľuje matke maloletej - G. U., O.. XX.XX.XXXX súhlas k podaniu žiadosti na príslušnom
matričnom úrade o zmenu priezviska maloletého dieťaťa : G. I., O.. XX.XX.XXXX z priezviska I. na
priezvisko U..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 08.09.2016, sa matka maloletej domáhala, aby jej súd
udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej G. z priezviska „I.“ na priezvisko „U.“.

2/ Matka maloletej návrh odôvodnila tým, že sama už skoro rok používa svoje rodné priezvisko „U.“.
Ďalší dôvod uviedla skutočnosť, že ani otec maloletej, ani jeho rodina sa o maloletú nezaujímajú.

Nezaujímajú sa o jej zdravotný stav, vývin, záujmy, ani prospech v škole. Zdôraznila, že otec maloletej
si opakovane neplní svoju vyživovaciu povinnosť a ku dňu podania návrhu nemá splnenú vyživovaciu
povinnosť za tri mesiace. Poukázala na to, že v minulosti musela podať trestné oznámenie z dôvodu
neplnenia vyživovacej povinnosti a dlžné výživné vymáhať. Matka ďalej uviedla, že maloletú má
zverenú do osobnej starostlivosti, rieši všetky jej záležitosti, týkajúce sa školy, lekárov a iné a otec sa
tak nespráva, s maloletou nemá vybudovaný žiadny vzťah. Matka uviedla, že maloletá sama prišla s

tým, že sa chce volať ako matka, nakoľko si plne uvedomuje skutočnosť, že otec sa o ňu nezaujíma.
Záujem otca o maloletú po tom, čo prvýkrát požiadala o udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu
priezviska maloletej v roku 2014, kedy otec požiadal o súdnu úpravu styku v presne stanovenom čase
považuje za účelový, keďže otec maloletej ho nedodržiaval a s maloletou sa stretol naposledy koncom
mája 2015 a odvtedy opäť prestal javiť záujem o maloletú, nestretáva sa s ňou, ani ju nekontaktuje. Aj
keď bola maloletá nachystaná, otec v súdom určenom čase neprišiel, ani sa neozval. Matka má za to, že

otcova predstava je zrejme taká, že vzhľadom na to, že žije s priateľom v rodinnom dome jeho rodičov,
je o maloletú riadne postarané a on sa starať nemusí. Na základe uvedeného prístupu otca maloletej
a jeho povahu má matka za to, že nie je šanca, že sa postoj otca a jeho prístup k maloletej zmení.
Nakoľko nejde len o neplnenie si povinností otca, ale aj o rozhodnutie maloletej, matka sa domáha, aby
súd návrhu vyhovel. Na pojednávaní, konanom dňa 27.06.2017 matka uviedla, že otec maloletej nemá
uhradené výživné od 06/2016 a vo februári 2017 podala trestné oznámenie na otca maloletej z dôvodu,

že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 matka
maloletej zopakovala, že o podanie návrhu ju požiadala sama maloletá, ktorej sa nepáči, že má inépriezvisko ako matka, otca sama nekontaktuje, nechce sa s ním stretávať, neoslovuje ho otec, nepovie
mu inak ako Milan, za svojho otca považuje matkinho partnera, ktorého rešpektuje a s ktorým majú
vytvorený pekný vzťah. Matka poukázala na to, že otec si naďalej neplní svoju vyživovaciu povinnosť k

maloletej, neposielala jej darčeky k sviatkom, ani jej len nenapíše k sviatkom. Ako príklad vzťahu medzi
otcom a maloletou uviedla situáciu na karnevale dňa 30.06.2017, kde bol aj otec maloletej a kde sa
maloletá schovávala, aby sa s ním nestretla, pretože sa nechce s otcom rozprávať, ani ho pozdraviť. Na
pojednávaní konanom dňa 13.02.2018 matka trvala na podanom návrhu, k dohode s otcom maloletej
nedošlo, nakoľko dohodu otec podmieňoval tým, že nebude musieť platiť výživné na maloletú, s ktorým

návrhom matka nesúhlasila. Uvedené súdu preukazovala predloženou komunikáciou rodičov. Matka
uviedla, že otec zameškané výživné doplatil. Poukázala na to, že maloletá mala dňa 02.12. meniny a
čakala, že jej otec napíše, čo sa však nestalo, nezakúpil jej žiadne darčeky k sviatkom, o maloletú sa
naďalej nezaujíma a nezaujíma sa o ňu ani jeho rodina.

3/ Otec maloletej sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s maloletou sa nestretáva

asi dva roky a že maloletá sa s ním nechce stretávať. Má za to, že maloletá nemá z vlastnej hlavy,
že sa chce písať inak. Uviedol, že matka jeho a jeho rodinu osočuje pred maloletou, ktorá sa vyhýba
už aj svojej tete. K sviatkom maloletej blahoželal, posledné dva roky však nie, keďže mu maloletá
neodpovedá na smsky, neposiela jej ani darčeky k sviatkom, o výsledkoch v škole sa informuje len z
počutia, od pani učiteľky, ktorá je jeho známa. Keď raz bola v škole jeho matka, stará matka maloletej,

maloletá sa schovala za učiteľku. Otec uviedol, že výživné neplatil, nakoľko mal finančné problémy, z
ktorého dôvodu ani maloletej nezakupoval darčeky k sviatkom. Tiež uviedol, že maloletá jemu aj jeho
rodine chýba.

4/ Opatrovník maloletej vykonal s maloletou dňa 12.06.2017 pohovor. Maloletá G. uviedla, že s otcom

sa nestretáva, dva roky ho nevidela. Otec ju nekontaktuje, nezakupuje jej darčeky, ani oblečenie, nemá
s ním vytvorený žiadny vzťah. Maloletá G. sa vyjadrila, že by sa veľmi chcela volať po mame „U.“ a
už sa tak aj prezentuje. Za skutočného otca považuje partnera svojej matky, s ktorým žijú v spoločnej
domácnosti viac ako tri roky, s ktorým má pekný vzťah, venuje sa jej, bráva ich na rôzne výlety a má
ju veľmi rád. So svojim otcom sa nechce stretávať. Na uvedenom zotrvala maloletá aj na pohovore,

konanomdňa13.02.2017.Zdôraznila,žesajejvždyvšetci,najmävškolepýtajú,prečomáinépriezvisko
ako jej matka, či jej matka je jej skutočná matka. A nie je to pre ňu príjemné. Sama otcovi napísala
správu, kde sa ho pýtala, či by dal súhlas na zmenu jej priezviska, že by si to želala, avšak otec jej ani
neodpísal a nepíše jej ani k sviatkom.

5/ Súd sa oboznámil s návrhom matky; rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2009 č.k.
5C/137/2009-66; rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014 č.k. 37P/12/2014-38;
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.06.2014 č.k. 38P/143/2014-36; vykonal výsluch
rodičov maloletej a pohovor s maloletou a zistil tento skutočný stav:
6/ Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2009 č.k. 5C/137/2009-66, právoplatným a

vykonateľným dňa 08.10.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a súdom bola schválená
dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, podľa ktorej bola maloletá na čas
po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasťou rozhodnutia sa stala

dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou.
7/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014 č.k. 37P/12/2014-38, právoplatným dňa
02.04.2014 súd zamietol návrh matky maloletej na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej, keď
po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že zmena priezviska maloletej z priezviska „I.“ na priezvisko
„U.“ nie je v záujme maloletej, keď fakticky by mala maloletá odlišné priezvisko od priezviska matky, aj

od priezviska otca, keďže matka mala rovnako ako otec maloletej priezvisko „I.“.
8/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.06.2014 č.k. 38P/143/2014-36, právoplatným a
vykonateľným dňa 19.07.2014 súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou tak, že otec
má právo sa stretávať s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do
18.00 hod., na Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 10.00 hod. do 18.00

hod. tak, že si maloletú v uvedené dni a hodiny prevezme pred bytom matky a v uvedené dni a hodiny
vráti maloletú späť matke pred jej bytom. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Pezinok zo dňa 30.09.2009 č.k. 5C/137/2009-66 v časti o úprave styku otca s maloletou.9/ Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa

do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.
10/ Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších
predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú

jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia
k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého
rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho
súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
11/ Podľa R 11/1973, ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti na zmenu priezviska u maloletého

dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd v zmysle ustanovenia zákona o rodine súhlas k podaniu
tejtožiadostijednýmzrodičovlenvtedy,aksúktomuzávažnédôvody.Taktomubudenapríkladvtedy,ak
rodič, ktorý so zmenou priezviska u maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu,
nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je
v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit súdržnosti s týmto

rodičom (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 19.08.1971, 1 Cz 50/71).
12/ Konanie o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa je konaním
o rozhodovaní o nezhode rodičov. V danom prípade medzi rodičmi maloletej vznikol konflikt v súvislosti
s navrhovanou zmenou priezviska maloletej, s ktorou zmenou otec maloletej nesúhlasil. Súd mal na
základe vykonaného dokazovania preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletej

na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej bol upravený právoplatným súdnym rozhodnutím a
právoplatným súdnym rozhodnutím bol upravený aj styk otca s maloletou. Súčasné priezvisko maloletej,
ktoré je zhodné s priezviskom otca maloletej, nadobudla maloletá narodením na základe dohody rodičov
pri uzavretí ich manželstva a v čase uzatvárania dohody rodičov ako snúbencov o ich spoločnom
priezvisku sa matka rozhodla prijať priezvisko otca maloletej. Matka maloletej si zmenila priezvisko

z priezviska „I.“ na priezvisko „U.. Dôvodom podania návrhu na udelenie súhlasu je skutočnosť, že
maloletá si praje mať rovnaké priezvisko ako jej matka, ktorá sa o ňu stará, pričom otec maloletej si
neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, o maloletú sa nezaujíma a nemá s ňou
vytvorený citový vzťah. Súd mal pohovorom s maloletou preukázané, že maloletá si veľmi praje zmenu
svojho priezviska z priezviska „I.“ na priezvisko „U.“, keďže žije so svojou matkou, ktorá má priezvisko

„U.“ a chce mať rovnaké priezvisko ako jej matka a tak sa už aj prezentuje a je pre ňu nepríjemné
mať iné priezvisko ako jej matka, pričom sama otca žiadala, aby dal súhlas na zmenu jej priezviska,
na čo otec vôbec nereagoval. Súd pri rozhodovaní prihliadol na názor a vôľu maloletej, ktorá počas
pohovoru výslovne uviedla, že by si želala mať vlastného koňa, avšak keby sa mala rozhodnúť medzi
týmto želaním a zmenou svojho priezviska, rozhodla by sa pre zmenu priezviska. Súd mal vykonaným

dokazovaním preukázané, že otec sa s maloletou nestretáva viac ako tri roky, nezaujíma sa o maloletú,
nekontaktuje ju, nezakupuje jej darčeky, nevolá jej ani na sviatky, nemá s ňou vytvorený citový vzťah a
riadne a včas si neplnil ani svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Samá skutočnosť, že otec maloletej
podmieňoval udelenie súhlasu matke k zmene priezviska maloletej tým, že matka sa vzdá výživného
pre maloletú, je podľa názoru súdu dôkazom vzťahu otca k maloletej a jeho záujmu o maloletú a

zabezpečovanie jej potrieb. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že udelenie súhlasu matke na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej nie je v rozpore so záujmom maloletej. Práve naopak,
súd má za to, že v danom prípade je v záujme maloletej udelenie súhlasu na podanie žiadosti o
zmenu priezviska maloletej, ktorá ťažko znáša otázky iných, najmä svojich spolužiakov, týkajúce sa
jej rozdielneho priezviska od priezviska matky. Rozdielnosť priezvisk totiž môže viesť k problémom

maloletého dieťaťa v sociálnej interakcii v škole s rovesníkmi, keď je maloleté dieťa nútené odpovedať na
nepríjemné otázky rovesníkov, prečo sa volá inak ako jeho matka a pod., čo môže u maloletého dieťaťa
vyvolávať zbytočný stres a v extrémnych prípadoch aj problém s vlastnou identitou. O to viac za situácie,
keď druhý rodič maloletého dieťaťa, v danom prípade otec, s maloletou nekomunikuje, nekontaktuje
ju, nezaujíma sa o ňu. Pretože v danej veci mal súd preukázané, že otec, ktorého priezvisko maloletá

má, si neplní riadne a včas svoje povinnosti voči maloletej, neprejavuje o ňu záujem a zrejme stratil k
nej citový vzťah, nie je podľa názoru súdu v záujme maloletej, aby sa u nej udržiaval, resp. prehlboval
pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. Súd poukazuje na to, že vyhovením návrhu matky otec maloletej
svoje rodičovské práva nestráca.13/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporovéhoporiadkutak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,keďžeCivilný

mimosporový poriadok neustanovuje inak.
14/ Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Bez právnych účinkov podajú odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa voči súdu vzdali odvolania po
vyhlásení rozsudku.