Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201566
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116201566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX/XX, XXX XX S., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpená JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 300 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/23/2016-37 zo dňa 2.2.2017 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkyni300eurdo3dníod
právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1 až 3, § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zákon ani v predošlej právnej

úprave ani v súčasnosti neustanovuje určitú hypotézu, ktorou stanoví kritéria na vymedzenie toho, čo
predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšky. Zo strany žalovaného
došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom uplatňovaní rozhodcovskej doložky, ktorú súd vyhodnotil ako
neplatnú. Zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. tak, že ak
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť

porušenia práva alebo povinnosti, a toto vytvára základ nároku na finančné zadosťučinenie. Spôsobom
vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považoval za primeranú a dodávateľ má
jednoduchú možnosť jej plnenia, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v iných úverových
prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR.
Právny predchodca žalovaného zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky finančné plnenie, ktoré vyvolalo u nej stav právnej neistoty, ktorý

musela riešiť podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia
sumu 300,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa.
Primerané finančné zadosťučinenie plní jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Podľa
názoru súdu to treba chápať ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybneekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Čo sa týka námietky žalovaného k nedostatku pasívnej
legitimácie, poznamenal, že sa žalovaný nijako nemôže zbaviť zodpovednosti konštatáciou, že došlo
k postúpeniu pohľadávky v tom zmysle, že priznanie primeraného zadosťučinenia je možné voči

tomu, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. V danom prípade to bol žalovaný, kto podal žalobu na Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., pričom porušil
práva žalobkyne, čo bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/249/2014 z
14.1.2015. V extrémnom prípade by totiž pri nekonečnom postupovaní žalobca ako spotrebiteľ nemal

nikdy šancu žalovať subjekt, z ktorého strany došlo voči jeho osobe k porušeniu práv. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné, neboli dodržané také pravidlá argumentácie,
ktoré musia byť dodržané v každom rozhodnutí vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie
musí obsahovať dostatok dôvodov a zároveň byť aj zrozumiteľné, teda jasne je potrebné formulovať

rozhodnutie a musí spĺňať základné gramatické, štylistické i lexikálne hľadiská. Bolo porušené právo na
spravodlivý proces s poukazom na celý rad rozhodnutí Ústavného súdu SR a ČR v tomto duchu. Obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných
orgánov SR. Citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 85/06. Nemožno súhlasiť s argumentom

súdu prvej inštancie, že žalovaný zodpovedá za to, že podal žalobu na rozhodcovský súd. Žalobca svoj
dlh dobrovoľne neplnil a nemal inú možnosť. Žalovaný sa na rozhodcovskom súde snažil domôcť len
vymoženia pohľadávky. Žalovanému nie je jasné, akým iným spôsobom mal brániť svoje právo. Súdom
priznaný nárok považuje za nedôvodný, zjavne neprimeraný, výška požadovanej nemajetkovej ujmy v
sume 300 eur nebola žalobcom nijako odôvodnená ani preukázaná. Žalobca nezaplatil svoj dlh, ktorý

mu vyplýval z úverovej zmluvy, ktorou si požičal peniaze. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„odvolacísúd“a„CSP“)prejednalrozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle

zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa 4 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxomalebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno

nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
17. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 249/2014-89 zo dňa 14.1.2015 v právnej
veci žalobkyne Valérie Marcinovej, nar. 23.11.1954 proti žalovanému PRO CIVITAS, s.r.o. súd

zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-A/0112/0076 zo dňa 30.4.2014, ktorý vydal STÁLY
ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s.. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 308,29 eur. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.2.215. Predmetný rozsudok bol odôvodnený tým, že v danom
prípade podľa názoru súdu nepochybne nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky.
18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

19. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a

exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
20. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.

21. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva na Okresnom súde Prešov,
ktorý rozsudkom zo dňa 14.1.2015, č.k. 11C/249/2012014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.2.2015 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený spoločnsoťou
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava.
22. Pri vyššie uvedenom rozsudkom mal súd za to, že v prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský

vzťah založený úverovou zmluvou. Súčasťou úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka, ktorá
nebola individuálne dojednaná, ale bola naformulovaná v štandardnej zmluve dodávateľom. Predmetná
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že

ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak
riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. Akákoľvek forma mimosúdneho
riešenia sporov musí byť procesne a hmotnoprávne súladná so zákonnými požiadavkami na ochranu
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
23. Ako nedôvodnú považuje odvolací súd žalovaným vznesenú námietku k uplatnenému nároku

žalobkyne na priznanie finančného zadosťučinenia vzhľadom na to, že zo vyššie citované znenie §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá v prípade ak si na súde úspešne uplatní toto porušenie právaalebo povinnosti ustanovenej týmto a osobitným predpismi. To znamená, že žalovaná si na súde
úspešne uplatnila porušenie práva nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa14.1.2015,č.k.1C/249/2014-89,kedyjejzačalaplynúťpremlčacialehotanauplatnenieprimeraného

finančného zadosťučinenia.
24. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).
25. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca, ktorému však v odvolacom konaní žiadne trovy konania
nevznikli. Žalovaný úspech nemal, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).