Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010445
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116010445.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému N. N., nar. XX. Q. XXXX v R.,
trvale bytom T., ul. X. G.. XXX/X, t. č. odo dňa 11. septembra 2015 vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Leopoldov, trestne stíhanému pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona
a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného N. N.

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. decembra 2016, č. k. 9Tk 1/2016-774, rozhodol na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2017 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21. decembra 2016, č. k. 9Tk 1/2016-774 bol obžalovaný N.
N. uznaný za vinného vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 1./ zo spáchania prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a vo vzťahu ku skutku uvedenému v
bode 2./ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., ktorých skutkov
sa mal dopustiť tým, že v bode 1./ sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného a v bode 2./ iného úmyselne usmrtil, keď oba skutky mal spáchať na tých skutkových
základoch, že:
1./ dňa 11. septembra 2015 v čase asi o 2.00 hod., v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského č. 358/100

pri budove Gymnázia J. B. Magina, zakričal na poškodeného N. R. slová „čo čumíš“, na základe ktorých
sa poškodený N. R. otočil, zbadal obžalovaného a vzápätí obžalovaný päsťou udrel poškodeného
do tváre pod oko, pričom po tomto údere obvinený udrel poškodeného ešte ďalšími dvomi údermi,
následkom ktorých sa poškodený sklonil a začal si kryť tvár, pričom obžalovaný s týmto útokom prestal
až potom, ako tam prítomný J. X. zakričal slová „nebite ho“, čím obžalovaný N. N. spôsobil poškodenému
N. R. opuch oka a udretie na pravej nohe v oblasti píšťaly, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia

do 7 dní,
2./ po spáchaní skutku v bode 1./ (obžaloby) dňa 11. septembra 2015 v čase asi o 2.00 hod. v presne
nezistenom čase cca. o 0 2.00 hod. dňa 11. septembra 2015 v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského
358/100 pri budove Gymnázia J. B. Magina so svojim maloletým synom P. R., narodeným dňa X. G.
XXXX fyzicky napadli poškodeného J. X. opakovanými údermi rúk a kopmi nôh, najmä do oblasti jeho
hlavy, pričom v úmysle usmrtiť poškodeného J. X., tohto za použitia výkrikov: „zabime ho, zabijem ho,

skap ty sviňa“ udierali a kopali do oblasti hlavy a skákali mu na hlavu a krk aj v čase, keď už tento
ležal na zemi, čím poškodenému J. X. spôsobili zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu,
krvné podliatiny, jemné kožné odreniny, pomliaždenie krčného svalstva, prelomenie štítnej chrupky,
pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej obličky a ľavého bedrového svalu, v dôsledku ktorých došlo
u poškodeného J. X. v čase o 3.20 hod. dňa 11. septembra 2015 ku zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy
- mozgovej smrti.

Za to mu okresný súd podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenia § 37 písm. i) Tr. zák., §
38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súčasne obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní

dvoch rokov a podľa § 77 ods. 1 (písm. a/, písm. b/, písm. c/) Tr. zák. mu uložil povinnosti po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a
tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.
Napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) súd I. stupňa obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodenému J. X., narodenému XX. G. XXXX v R., trvale bytom T., Y. ul. č. XXX/
XX škodu vo výške 3.906,50 Eur.
Predseda senátu okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 774 až 785

spisu (23 strán) nasledovne:
Poukázal na skutočnosť, že prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 7. marca 2016 na Okresný
súd Trnava obžalobu (č. k. Kv 85/15/2200-95) na obvineného N. N. v bode 1/ obžaloby pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby pre skutok
právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 145 ods.

1 Tr. zák., na tých skutkových základoch, že:
1/ dňa 11. 09. 2015 v čase asi o 02.00 hod v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského č. 358/100,
pri budove J. B. Magina, zakričal na poškodeného N. R., slová „čo čumíš“, na základe ktorých sa
poškodený N. R. otočil, zbadal obvineného a vzápätí obvinený päsťou udrel poškodeného do tváre pod
oko, pričom po tomto údere obvinený udrel poškodeného ešte ďalšími dvomi údermi, následkom ktorých

sa poškodený sklonil a začal si kryť tvár, pričom obvinený s týmto útokom prestal až potom, ako tam
prítomný J. X. zakričal slová „nebite ho“, čím obvinený N. N. spôsobil poškodenému N. R. opuch oka a
udretie na pravej nohe v oblasti píšťaly, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečby do 7 dní,
2/ po spáchaní skutku v bode 1/ obžaloby dňa 11. 09. 2015 v čase asi o 02.00 hod v presne nezistenom
čase cca o 02.00 hod dňa 11. 09. 2015 v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského 358/100, pri budove

Gymnázia J. B. Magina, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu so svojim maloletým synom P.
R., nar. XX. XX. XXXX, v úmysle usmrtiť poškodeného J. X., tohto za použitia výkrikov: „zabime ho,
zabijem ho, skap ty sviňa“, fyzicky napadli opakovanými údermi rúk a kopmi nôh, najmä do oblasti jeho
hlavy, pričom mu na hlavu a krk skákali aj v čase, keď tento už ležal na zemi, čím poškodenému J.
X. spôsobili zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny,

pomliaždenie krčného svalstva, prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej
obličky a ľavého bedrového svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. X. v čase o 03:20 hod
dňa 11. 09. 2015 ku zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti.
Súd I. stupňa vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie (9x), na ktorom na návrh prokurátora
vypočul obžalovaného N. N., svedka - poškodeného J. X., svedka - poškodeného N. R. a svedkov H. E.,

W. X., M. N., X. E., S. E., R. S., A. N., W. W., G. U., W. Q., J. D., Ing. K. D., J. E., S. U., Y. H., H. T., H. U., Y.
U., K. H., vypočul znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislava
Rozborila a MUDr. Evu Nevickú k znaleckému posudku č. 57/15 a 116/15 zo dňa 21.12.2015, znalcov
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a psychológia prof. PhDr. Antona Heretika,
PhD. k znaleckému posudku č. 49/2015 zo dňa 21.12.2015, MUDr. Andreu Marsalovú - Heretikovú k

znaleckému posudku č. 50/2015 zo dňa 28.12.2015, PhDr. Igora Obucha k znaleckému posudku č.
51/2015 zo dňa 20.01.2016, znalkyňu z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy mjr. RNDr.
Janu Červeňákovú k znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru,
odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo
dňa 22.12.2015, prečítal výpovede maloletého svedka P. R. z prípravného konania, prečítal znalecký

posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistických analýz ČES: PPZ KEU-BA-EXP-2015/14451 zo dňa 03.12.2015, oboznámil listinné
dôkazy a obrazové záznamy.
Obžalovaný N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 vo večerných hodinách prišiel
s maloletým P. R. ku svojim rodičom do X., odkiaľ odišli okolo 21.00 - 21.30 hod. Od rodičov si zobral

fľašu čučoriedkovice a v Tescu si kúpil nejaké energetické nápoje. Potom išli domov. Skúšal volať svojej
priateľke Y. H., tá však na jeho telefonáty a SMS nereagovala, tak vypil fľašu čučoriedkovice (asi 6 dcl),
ktorú si zobral od rodičov. Potom sa v opitosti rozhodol, že pôjde von. Chcel s ním ísť aj maloletý P. R.,
čo najprv nechcel dovoliť, ale ten ho následne prehovoril a išli spolu von. Išli do baru Black vo Vrbovom,kde poznal barmanku G. U.. Vypil tam asi 2 pivá a 2 vodky. Keď odchádzali, jednému mužovi povedal,
aby podal maloletému P. R. ruku. Potom išli do baru Flamengo, kde poznal barmanku M. N., vypil tam 2
vodky a necelé pivo. Keď odchádzali z baru Flamengo okolo 01.00 hod., maloletý P. R. mu povedal, že

je opitý, a aby sa išli prejsť. Išli ku kostolu, kde pri svetle stáli dve postavy. Z diaľky na neho kričali „hej ty
kokot, ty buzerant“. Obžalovaný pristúpil bližšie k poškodenému N. R. a dal mu facku, poškodený N. R.
sa skrčil a obžalovaný ho kopol. Na to poškodený J. X. zakričal, že nech obžalovaný poškodeného N. R.
nechá tak, čo obžalovaný aj urobil. Poškodený N. R. sa postavil a odišiel preč. Poškodený J. X. prišiel k
obžalovanému a začali sa drgať s rukami. Potom ho poškodený J. X. udrel päsťou a obžalovaný spadol

na zem. Poškodený J. X. si na neho sadol, s jednou rukou ho škrtil a s druhou mu dával údery päsťou
do tváre a pri tom kričal: „zabijem ťa, zabijem ťa, obesím ťa“. Obžalovaný požiadal maloletého P. R., že
nech mu pomôže dať z neho poškodeného J. X. dole, čo sa podarilo, a ako sa obžalovanému uvoľnila
ruka, udrel poškodeného J. X. päsťou, pretočili sa a bili sa na zemi. Bitka prebiehala tak, že raz bol na
chrbte obžalovaný N. N. a raz bol na chrbte poškodený J. X.. Keď bitka skončila, obžalovaný sa nemohol
postaviť zo zeme. Pomohol mu maloletý P. R. a išli smerom domov. Následne sa postavil aj poškodený

J. X. a rozbehol sa za obžalovaným. Chytil ho okolo krku odzadu a padli na zem. Obžalovaný padol na
poškodeného J. X., ktorý spadol na chrbát. Potom sa obžalovaný z poškodeného J. X. zošuchol dole,
poškodený J. X. mu dal asi tri údery päsťou do hlavy. Obžalovaný sa pretočil a dal poškodenému J. X.
úder lakťom. Potom sa z neho odsunul. Maloletý P. R. kopol poškodeného J. X. niekoľkokrát do hlavy
a dva až tri krát na neho skočil nohou do oblasti hlavy. Obžalovaný sa nemohol postaviť, tak požiadal

maloletého P. R., aby ho postavil a odniesol domov, pretože nevládal chodiť. Na druhý deň ráno sa
ho maloletý P. R. pýtal, či vie, čo sa stalo. Obžalovaný povedal, že si matne spomína a potom sa mu
začalo vybavovať, ako to bolo. Poškodeného J. X. asi 5 krát udrel päsťou, 1 krát lakťom, pričom údery
adresoval na oko, ústa a nos poškodeného J. X., avšak tie padali vzájomne. Obžalovaný poškodeného
J. X. nekopol ani na neho neskočil. Keď odchádzal s maloletým P. R. z miesta bitky, mal poškodený

J. X. zakrvavenú tvár, bol pod oknom gymnázia na trávniku, bola tam tma. Z úst mu niečo vytekalo.
Nebola to krv, bola to nejaká biela tekutina. Nevydával žiadne zvuky, len chrčal. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní uznal uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným J. X. vo výške 3.906,50 Eur a túto
sa zaviazal uhradiť.
Svedok - poškodený J. X. - otec poškodeného J. X. uviedol, že J. bol dobrý chlapec, ktorý v živote nikomu

neublížil, všetci ho mali radi. Pokiaľ mu je známe nevie o tom, že by sa J. niekedy v živote s niekým pobil.
S obžalovaným N. N. sa osobne nestretol, ale vie, kto to je, pretože pred dvomi rokmi mu zbil staršieho
syna. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 3.906,50 Eur, ktorá pozostáva s
nákladov spojených s pohrebom poškodeného J. X. vo výške 3.684,51 Eur a poškodením mobilného
telefónu poškodeného J. X. vo výške 221,99 Eur. Na hlavnom pojednávaní poškodený J. X. navrhol, aby

súd obžalovanému uložil v odsudzujúcom rozsudku povinnosť na náhradu škody v uplatnenej výške.
Svedok - poškodený N. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 prišiel z práce okolo
21.00 hod, išiel za priateľkou a išli si sadnúť do Black baru. Poškodený J. X. tam bol s inou partiou
svojich kamarátov, postupne všetci poodchádzali. Poškodený J. X. sa do Black baru vrátil a išli spoločne
odprevadiť domov priateľku poškodeného N. R. X. E.. Povedali si, že zostanú chvíľu vonku, a keď sa

vracali, zakričal na neho obžalovaný N. N. „čo čumíš“ alebo niečo také. Obžalovaný bol ešte s jednou
osobou. Poškodený N. R. sa otočil a hneď dostal úder päsťou na oko, do hlavy. Tak sa sklonil, dostal asi
ešte tri rany a kopanec do píšťaly. Videl, že poškodený J. X. stojí pár metrov od neho a v tom poškodený
J. X. zakričal „nebite ho“. Keď sa zdvihol zo zeme, nevidel ani poškodeného J. X., ani útočníkov a tak
išiel smerom k Black baru, ktorý zatvárala barmanka G. U. a povedal jej, čo sa stalo. Chvíľu tam bol,

zapálil si cigaretu, išiel domov a ráno k nemu prišla kriminálna polícia.
Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na Obvodnom oddelení PZ Vrbové ako
referent. Dňa 10.09.2015 nastúpil do nočnej služby spolu s kolegom W. Q.. V čase asi po 02.00 hod
vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v obci Trebatice, pričom ich
kontaktoval operačný dôstojník, ktorý ich vyslal do mesta Vrbové. Vyslal ich na ulicu Hollého, kde

malo dôjsť k napadnutiu jedného muža dvoma mužmi. S kolegom prišli na miesto asi do 3 minút,
pričom operačný dôstojník im dal číslo na oznamovateľa - svedka Ing. K. D., ktorý ich navigoval na
miesto. Po príchode na miesto videli pri škole na tráve ležať na chrbte muža, ktorý bol zbitý. Bol vo
veľmi zlom stave, bol zakrvavený, nebolo mu vidno oči, pretože bol opuchnutý, ťažko dýchal a pri tom
aj chrčal. Oznamovateľ už predtým vyrozumel záchranárov a rovnako ich vyrozumeli aj oni, pričom

napadnutého muža dali do stabilizovanej polohy. Snažili sa s ním nadviazať kontakt, ale on nereagoval,
len chrčal. Vyrozumeli operačné stredisko, zaistili miesto činu a čakali na príchod záchranárov. Keď
prišla záchranka, tak im pomohli naložiť muža do sanitky a tá ho odviezla preč.Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako referent s územnou a objektovou
zodpovednosťou na Obvodnom oddelení PZ Vrbové. Dňa 10.09.2015 nastúpil do služby v čase o
19.00 hod. ako veliteľ hliadky spolu s kolegom J. D.. Dňa 11. 09. 2015 v čase o 02.00 hod. sa

nachádzali v obci Trebatice, kde mali zastavené vozidlo. V čase o 02.06 hod. im operačné stredisko
v Trnave dalo oznámenie, že volal svedok Ing. K. D., že na ulici Hollého pri gymnáziu vo Vrbovom
dvaja muži fyzicky napádajú jedného muža. Služobným vozidlom sa hneď presunuli do Vrbového a po
ceste sa skontaktovali s oznamovateľom nech bližšie popíše, čo sa tam udialo a nech urguje sanitku.
V telefonickom rozhovore uviedol, že na mieste sa už tí dvaja muži nenachádzajú. Dostavili sa ku

gymnáziu, pri budove gymnázia spozorovali na zemi na chrbte ležiaceho muža. Keď sa k tomu mužovi
priblížili, celú tvár mal zakrvavenú, nereagoval na oslovenia, vydával chrapľavý zvuk. Ihneď zavolal na
číslo 112, popísal v akom stave je zranený muž. Dali ho do stabilizovanej polohy, zostal pri ňom a kolega
J. D. skontroloval okolie gymnázia, či sa tam nenachádzajú podozrivé osoby, ale nikto tam už nebol.
Pri tomto mužovi zotrvali do príchodu sanitky, ktorí mu už dali prvú pomoc, zobrali ho do sanitky, po
prvotných ošetreniach ho odviezli do Piešťan. Potom vyrozumeli operačné stredisko o tom, čo na mieste

zistili. V čase o 04.06 hod. mu oznámil operačný dôstojník z Trnavy, že muž, ktorého previezli, zraneniam
podľahol.
Svedok A. N. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10. 09. 2015 boli obžalovaný
a maloletý P. R. v jeho rodinnom dome. Zhruba po deviatej hodine sa vrátil z Rakúska, odkiaľ priviezol
domov manželku z Londýna. Spoločne sa navečerali. Obžalovaný ho požiadal o pomoc, a to aby mu

požičal motorové vozidlo, pretože si ide na druhý deň vybavovať nejaké záležitosti súvisiace s prácou
u zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný. Toto sa aj stalo, dal obžalovanému finančné prostriedky
na benzín, rozlúčili sa a obžalovaný išiel do miesta svojho trvalého bydliska vo Vrbovom. O priebehu
skutku sa dozvedel od maloletého P. R..
Svedkyňa Y. H. - priateľka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ

dva a pol roka. O prejednávaných skutkoch sa dozvedela iba z médií, v tom čase bola v X.. Mali obdobie
dvoch mesiacov, kedy boli pohádaní, mali krízu, začala si písať s jedným pánom a obžalovaný na to
prišiel, takže toto riešili v ten deň 10.09.2015, mohlo to byť tak okolo 19.00 hod. Dohodli sa tak, že s tým
prestane a v piatok sa stretnú. Potom to ukončili, obžalovaný išiel k rodičom a ona išla domov. Okolo
21.00 hod. išla za tým pánom a domov prišla okolo 01.00 hod.

Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje vo Vrbovom v Herni-bar ako barman,
krupiér.Vskorýchrannýchhodináchdňa11.09.2015prišieldobaruobžalovanýsmaloletýmP.R..Zdržali
sa maximálne pol hodinu. Obžalovaný mal jednu vodku. Vodku vypil a s pohárom piva išiel preč. V
bare nebolo veľa hostí, jeden sedel pri bare, a keď prišiel obžalovaný tak tomuto pánovi capol rukou po
hlave, ten po chvíľke odišiel k automatom. Obžalovaný spomínal, že ho nechala frajerka, že je z toho

smutný a nešťastný.
Svedok H. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, nepamätá si ho. Dňa 10. 09.
2015 bol v bare Flamengo vo Vrbovom, lebo išiel zapíjať žiaľ, išiel z pohrebu mamy. Nepamätá si, či bol
dňa 10.09.2015 v bare napadnutý obžalovaným.

Svedok W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 sa dohodli s partiou, že pôjdu von.
Išli do pohostinstva Ferkus vo Vrbovom, tam sedeli možno hodinu. Potom sa k nim pridal aj poškodený
J. X.. Medzi tým sa bavili, že pôjdu pozrieť do mesta, a preto išli do pohostinstva Black vo Vrbovom.
Tam si sadli do boxu, hrali stolný futbal, asi o pol dvanástej odišiel domov, chalani tam ešte zostali. Boli
tam ešte S. E., S. U., W. W., R. S.. S poškodeným J. X. sa poznal asi 6 rokov, nikdy u neho nepostrehol

nijaké známky agresivity, práve naopak, bol kamarátsky. Nie je si vedomý žiadnych konfliktných situácií,
v ktorých by sa poškodený J. X. nachádzal.
Svedok R. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 boli najprv v hostinci U Ferkusa.
Poškodený J. X. prišiel okolo 21.00 hod, sedel tam s nimi. O 22.00 hod zatvárali, nechcelo sa im ísť
domov, tak išli do baru Kelt, kde nikto nebol, potom odišli do Black baru, tam si sadli a rozprávali sa.

Poškodený J. X. vypil pár pív a 4 poháriky kapitána Morgana. O 24.00 hod išiel domov. Do baru Black
prišiel obžalovaný spolu s maloletým P. R., sedeli pri bare. Keď odchádzal domov, obžalovaný bol stále v
bare.VbareboliW.W.,J.E.,W.X.,S.E.,ďalejsiužnepamätá.PoškodenýJ.X.bolkľudný,bezkonfliktný
a kamarátsky.
Svedkyňa X. E. - priateľka poškodeného N. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 10.09.2015

okolo 8 - 9 hodiny večer išli s poškodeným N. R. do Black baru vo Vrbovom. Boli tam len sami dvaja
a po takej hodine prišiel poškodený J. X. so svojou partiou, tí si sadli o stôl nižšie, len sa pozdravili,
ale nebavili sa. Potom poškodený J. X. odišiel so všetkými okolo polnoci a po pol hodine až hodine sa
vrátil a prisadol si k nim. Vrátil sa sám. Chvíľku posedeli a potom ju išli odprevadiť domov, išli okolokostola, okolo gymnázia, poza kostol, tam sa rozlúčili a chalani sa dohadovali, že pôjdu niekam von,
tak im povedala, že im ešte zavolá, že kam išli. Išla domov, keď prišla, zavolala poškodenému N. R. asi
o 01.15 hod, že kde sú a on jej povedal, že nešli nikam, lebo ich napadol obžalovaný s maloletým P.

R., že na nich vyskočil, udrel ho do hlavy a začal ho kopať. Potom poškodený J. X. skríkol, že nechajte
ho tak. Kým sa poškodený N. R. prebral a postavil sa, tak už tam nikoho nevidel. Preto sa išiel pozrieť
do Black baru. Poškodený N. R. pil borovičku, asi tri takmer decové poháriky a aj poškodený J. X. pil
tvrdý alkohol. Poškodení boli v úplne normálnom stave, neboli extra opití, chôdzu mali normálnu, rovnú,
netackali sa. Poškodený N. R. sa nikdy nepobil, toto bolo prvýkrát čo dostal bitku.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 sa s partiou stretli U Ferkusa, kde
hrávali vedomostné súťaže. Tam sa stretol aj s poškodeným J. X. a aj s ostatnými. Neskôr išli do
mesta, do Black baru, bolo to okolo 22.00 - 23.00 hod, bol tam asi hodinku, potom išiel domov. Povaha
poškodeného J. X. bola vždy nekonfliktná, snažil sa pomáhať ľuďom, dvakrát si zastal človeka v núdzi,
známeho keď bili, tak si ho zastal a povedal, aby ho nechali tak, počul to od viacerých ľudí, nebol pri tom
prítomný. Druhýkrát si na Topfeste zastal jednu slečnu pred jej priateľom. Vždy sa snažil všetko riešiť

diplomatickou cestou, nikdy nikoho nenapadol, s každým sa rýchlo spriatelil.
Svedok Ing. K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v bytovke na ulici F. XXX/X na najvyššom
poschodí. Jeho izba má výhľad z okna a z balkóna na miesto, kde sa stal trestný čin. V tú noc spal a asi
o 02.00 hod sa zobudil na nejaké hlasy, ktoré počul cez otvorené okno, ktoré mal otvorené na vetračku.
Počul nejaké nadávky a rozumel slová ako zabime ho, zabi ho. Vstal z postele a pozrel sa z okna. Chvíľu

pozeral z okna a keď tam nikoho nevidel, išiel na toaletu. Potom sa išiel pozrieť na balkón a všimol si
pod oknami gymnázia dve osoby, jedna z nich bola trošku menšia, mali oblečené niečo tmavé, jedna
osoba bola pri zemi, buď sedela alebo kľačala a druhá stála a do niečoho intenzívne kopala. Nevedel,
čo to je, alebo kto to je, či tam je ešte niekto tretí, toho v tej tme nevidel, ale potom ako počul ako sa
medzi sebou rozprávali, boli to mužské hlasy a hovorili slová ako pozri, ukážem ti ako nás učili v škole

židov zabíjať, alebo pozri ako mi celý prst vbehol do jeho oka, zabime ho, zabi ho, kop ho do hlavy sa
strašne zľakol a utekal do izby hľadať mobilný telefón a zavolal 112, kde oznámil, že vo Vrbovom pod
gymnáziom nejaké dve osoby zrejme bijú tretiu osobu, lebo počul nejaké chrčanie z toho miesta. Osoba,
ktorá stála mala mladší hlas a hovorila pozri ako nás učili v škole židov zabíjať a pozri ako mi vbehol
celý prst do oka, a tá druhá osoba mala starší hlas a hovorila zabi ho, kop ho do hlavy. Išiel do izby,

kde sa pozeral z okna čo sa deje do príchodu policajtov. Boli tam stále tie dve osoby, ktoré do niečoho
kopali, búchali, jedna tá vyššia osoba bola pri zemi, akoby do niečoho búšila, asi rukami a druhá tá
menšia stála a nohou do niečoho intenzívne kopala. Chvíľu po tom ako dovolal, prišli policajti. Následne
mu zvonil telefón, kde mu policajti, ktorí boli v tom aute, volali naspäť, aby ich presne naviedol na to
miesto, kde sa to stalo. Medzi tým ako prišli policajti, tie dve osoby z toho miesta utiekli niekde smerom

do mesta ku kúrii Mórica Beňovského. Mohlo to trvať 15-20 minút. Tá vyššia osoba bola pod vplyvom
alkoholu. Policajtom po telefóne povedal, aby zastavili auto, vystúpili a povedal im, kam majú ísť. Počul
ako sa medzi sebou policajti rozprávali, boli asi v šoku z toho, čo tam našli, ešte do telefónu mu pán
policajt kázal, aby privolal sanitku, čo urobil. Sanitka prišla po nejakej dobe, policajti im ukázali miesto,
kde sa to stalo, zo sanitky vystúpili traja lekári, išli sa pod tie okná pozrieť, čo sa tam stalo, chvíľu sa

tam rozprávali, asi hodnotili situáciu, vybrali nosidlá, naložili osobu na nosidlá a zobrali ju do sanitky.
Chvíľu ešte pozeral z okna a išiel spať.
Svedkyňa S. U. - priateľka poškodeného J. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa stretla s S. E., R.
S., W. W.. Poškodený J. X. prišiel za nimi asi o pol hodinu neskôr okolo 21.00 hod. Stretli sa U Ferkusa.
Mala jedno pivo, chalani mali kapitána Morgana, asi nejaké dva poháriky, sedeli, debatovali a asi okolo

22.30 hod povedali, že budú zatvárať, tak sa dohodli, že pôjdu do mesta a išli do Black baru. Tam
sedeli, rozprávali sa, chalani mali maximálne dva poháriky a potom sa presunuli, že si idú zahrať stolný
futbal, ona stála pri nich. Prišli dve osoby, rozhliadali sa. Jeden bol mladší, sebavedomo sa rozhliadali
po ostatných, mal taký úškrn. Vybrali sa smerom k baru, tam posedávali. Vrátili sa naspäť do boxu, kde
sedeli a chalani postupne hovorili, že už pôjdu domov, zostala tam ona s poškodeným J. X., J. E. a W.

W.. Potom sa začali zberať aj oni, stáli pri boxe, a tí dvaja vychádzali smerom von, pri dverách stál W.
W. a pozeral sa ich smerom, zrazu počula zakričanie, čo čumíš, nečum na mňa. W. zostal zarazený. To
zakričanie bolo od obžalovaného, ktorý stál tiež pri dverách. Ten mladší sa tam začal rozťahovať a bála
sa, že na W. zaútočia. Potom W. W. odišiel a oni vyšli tiež von pravou stranou. Obžalovaný si niečo brblal,
bol nahnevaný, vyzeral agresívne. Požiadala poškodeného J. X., aby išli opačnou stranou, lebo sa bála,

že ich stretnú a začnú vyrývať. Poškodený J. X. ju odprevadil, celú cestu sa rozprávali, dohadovali sa,
že ráno sa stretnú. Potom sa rozlúčili a poškodený J. X. povedal, že tiež ide domov. Poškodený J. X.
bol veľmi kľudný, nápomocný ľuďom, nekonfliktný, nehádali sa, usmievavý a zábavný.Svedkyňa G. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v Black bare vo Vrbovom ako barmanka.
Bar bol dňa 10.09.2015 otvorený, prišiel tam poškodený J. X. s partiou a sadli si hore na vyvýšený
briežok. Potom prišiel do baru aj obžalovaný s maloletým P. R., ktorí sedeli pri bare. Obžalovaný objednal

dve vodky, alebo niečo tvrdé, malé pivo a džús. Mal trocha nervy, že sa s priateľkou pohádal. Poškodený
J. X. odchádzal okolo 01.00 hod, už sa zatváralo, odchádzal s poškodeným N. R. a s X. E.. Ona už
tiež končila, pozamykala a s kamarátom išla domov. Rozprávali sa kúsok od budovy policajného zboru.
Mohlo byť asi 01.30 hod. Išiel tade poškodený N. R., tak ho okríkli, že kam ide, zastavil sa za nimi a
hovoril, že ho obžalovaný aj s maloletým P. R. napadli, že z ničoho nič dostal ranu, že padol, že on ani

nevie, že sa to rýchlo zomlelo, všetci sa rozutekali, a že ide domov. Hovoril, že poškodený J. X. tam
bol tiež a že sa tiež rozutekal.
Svedok J. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 boli v Black bare, tam posedeli, bavili
sa s partiou - poškodený J. X., S. U., S. E., W. W.. Posedeli, potom sa odchádzalo domov. On išiel
do ďalšieho baru a ostatní pravdepodobne išli domov. Poškodený J. X. bol priateľku odprevadiť domov
a vrátil sa naspäť do baru. Obžalovaného videl v Black bare aj vo Flamengu, v oboch baroch bol s

maloletým P. R.. Poškodený J. X. bol kľudný chalan, vždy usmiaty, rád vo svojej partii.
Svedok H. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nočných hodinách zo dňa 10. 09. 2015 na deň 11.
09. 2015 sa nachádzal u svojej priateľky K. H. na adrese F. XXX/XX, T.. V noci išli spať asi o 23.00
hod, v noci sa zobudili na veľký krik z vonku. Prvá sa zobudila priateľka. Zobudila aj jeho a išiel sa
pozrieť do okna, čo sa deje. Počul a videl dole pri gymnáziu dve postavy, jedna bola pevnejšia a staršia

a druhá štíhlejšia a mladšia. Počul ako ten silnejší vykrikuje zabi ho, zabi ho a ten slabší začal kopať do
ležiacej osoby. Najprv si neuvedomil, že tam môže byť na zemi človek, ktorého kopú. Ten človek ležal na
zemi, bol schúlený v klbku. Do ležiaceho kopali obaja, pričom videl toho staršieho ako skočil na ležiacu
osobu tak, že sa postavil na betónový chodník, z toho sa odrazil a skočil na ležiacu osobu. Na ležiacu
osobu dopadol s dvomi nohami, následne padol na zem. Po čase tie dve postavy prestali a odišli preč

od gymnázia smerom do mesta a na miesto prišli policajti. Incident sledoval asi 5 - 10 minút.
Svedkyňa H. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva na ulici F. vo T.. Pamätá si, že sa zobudila asi
o 1.45 hod na výkriky, počula slová zabi ho, zabi ho, daj mu, daj mu, sviňa skap. Myslela si najskôr, že
tam boli len kriky, že sa tam zase niekto bije, že tam po sebe kričia nejakí opilci. Okno mala otvorené
na vetračku, ale keďže tie kriky tam stále boli, tak okno otvorila a načúvala. Na miesto odkiaľ išli tieto

kriky nevidela, a to z dôvodu, že vo výhľade jej zavadzali stromy, ktoré sa tam nachádzajú. Vzhľadom
na to, že počula slová zabi ho, zabi ho, daj mu, daj mu, tak si myslela, že sa jedná o nejaké zviera, ktoré
chcú zabiť, pretože nepočula žiadne iné kriky od iných osôb, tieto výkriky zabi ho, zabi ho, daj mu, daj
mu na ňu vplývali povelovo. Na chvíľku to utíchlo, a keďže nič nevidela tak si ľahla. Potom počula ísť
auto, tak sa znovu postavila, otvorila okno a videla policajné auto. Potom si ľahla a už to neriešila. Na

tieto výkriky sa zobudil aj jej manžel Y.. Okolo 02.15 hod ako ležala, zase išlo nejaké auto, zobudila sa
na to, išla do okna a videla, že tam ide sanitka, tak prešla do druhej izby, tam je výhľad na to miesto.
Videla záchranku, ako tam s nosidlami prišli pod múr, pod múrom videla policajtov a ležať tam nejakú
osobu, naložili ju na nosidlá a dali do sanitky, v sanitke sa niečo dialo a asi o 2.45 hod sanitka odišla.
Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva vo T. na F. ulici. Inkriminovanú noc sa zobudila

na hluk, tak sa išla pozrieť k oknu, čo sa robí. Išla sa pozrieť do okna a videla pri gymnáziu dve osoby,
jedna vyššia a druhá nižšia a tenšia, ako kopali, dupali a skákali na čierne nehybné klbko na zemi.
Skákali oboma nohami aj jednou nohou. Zobudila priateľa H. T., aby sa išiel pozrieť, či tam kopú do
nejakého zvieraťa. Počula mužský hlas, ktorý kričal zabi ho, zabi ho, bolo to viackrát. Išla si naspäť
ľahnúť do postele, priateľ tam ostal pozerať, povedal je po chvíli, asi po 5 minútach, že idú preč, tak sa

išla zase pozrieť a videla ich odchádzať smerom do mesta. Potom počuli auto a vtedy prišli policajti. Za
nejakú chvíľu asi za cca 15 minút prišla sanitka.
Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva vo T. na F. XXX/XX, na druhom poschodí. V
noci zo dňa 10.09.2015 na 11.09.2015 sa zobudil na nejaký krik, manželka už bola hore, bolo to cca
o 1.30 hod, počul slová zabi ho, sviňa skap, bol to dospelý mužský hlas. Tadiaľ často chodievajú ľudia

z rôznych pohostinstiev a sú hluční, tak si myslel, že je to zase niečo také. Už tomu nevenoval viac
pozornosť, ľahol si naspäť spať.
Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nočných hodinách zo dňa 10. 09. 2015 na 11. 09.
2015 sa stretli s partiou v podniku Ferkus vo Vrbovom s S. U., poškodeným J. X., W. X., S. E. a R. S..
Poškodený J. X. vypil dva rumy. Tam pobudli nejaký čas, okolo 23.00 hod alebo polnoci odišli do podniku

Black bar vo Vrbovom, tam sa usadili do boxu a išli si zahrať stolný futbal. Ako hrali stolný futbal, bokom
zaregistroval, že prišiel obžalovaný s maloletým P. R., ktorého pozná iba z videnia. Boli tam asi hodinku.
Potom pri odchode okolo 01.00 sa zastavil pri dverách, obzeral sa, či sa S. s J. už obliekajú, pretože
povedali, že idú domov, pri tom ako stál medzi dverami ho pristavil obžalovaný a povedal mu, že mápodať ruku jeho bráškovi - maloletému P. R.. Tak mu ju podal, lebo sa bál. Obžalovaný mu povedal, že
má šťastie, že mu ju podal. Následne odišiel z podniku Black bar a potom počul v diaľke ako pri podniku
Alfa bar obžalovaný vulgárne nadával.

Na návrh prokurátora a obžalovaného okresný súd rozhodol, že na hlavnom pojednávaní vypočuje
maloletého svedka P. R., avšak s poukazom na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany zo dňa 13.05.2016 a zo dňa 05.09.2016 napokon upustil od výsluchu maloletého svedka P.
R. na hlavnom pojednávaní, nakoľko z predmetného vyjadrenia vyplývalo, že vypočutie maloletého
svedka P. R. na hlavnom pojednávaní, by sa vzhľadom na závažnosť samotného priebehu skutku mohlo

považovať za inštitucionálne násilie (sekundárnu viktimáciu) voči dieťaťu a malo by negatívny dopad na
prežívanie maloletého P. R.. Vzhľadom na uvedené okresný súd s poukazom na § 135 ods. 2 Trestného
poriadku a § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpovede maloletého svedka P. R. z prípravného
konania.
Pri ustálení skutkového stavu a svojich záveroch senát okresného súdu vychádzal primárne z výpovede
maloletého svedka P. R. zo dňa 16.12.2015, pretože ako jediná bola vykonaná kontradiktórnym

spôsobom. Maloletý svedok P. R. v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným išli do jedného baru vo
Vrbovom, kde obžalovaný pil, potom išli do herne, kde obžalovaný tiež niečo vypil. Keď odtiaľ odchádzali,
obžalovaný bol strašne opitý, tak mu navrhol, aby sa prešli okolo kostola. Keď boli pri gymnáziu, nejakí
dvaja po obžalovanom vykrikovali vulgarizmy. Obžalovaný dal jednému facku, a tento odtiaľ odišiel.
Ten druhý napadol obžalovaného a začali sa s obžalovaným biť. Snažil sa tohto muža z obžalovaného

odsunúť, ale ten začal udierať aj jeho. Obžalovaný sa postavil a udrel toho muža do hlavy a začali sa
opäť biť. Keď s obžalovaným chceli odísť, ten muž sa za nimi rozbehol, chytil obžalovaného okolo krku
a spadli na zem. Obžalovaný a ten muž sa vzájomne udierali. Keď sa obžalovaný z neho odsunul, kopol
toho muža 5 krát do hlavy. Ten muž ležal na zemi, chrčal a nehýbal sa. Potom obžalovaný povedal, nech
idú preč, ale maloletý P. R. pribehol k tomu mužovi, spýtal sa ho, prečo napadol obžalovaného a kopol

ho 5 krát do hlavy a potom ho do hlavy kopol asi 3 krát obžalovaný. Následne odišli.
Zo záverov znaleckého posudku č. 51/2015 zo dňa 20.01.2016 Ústavu pre znaleckú činnosť v
Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality a Dopravná psychológia a v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia a z výpovede znalca PhDr. Igora Obucha,

člena Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že u maloletého P. R. v myslení prevládajú banálne obsahy a procesy myslenia sú menej
pružné, vyhýba sa emočne náročnejším situáciám, objavuje sa sklon k menej zrelým spôsobom
uvažovania, teda sa u neho vyskytli vývinové tendencie zodpovedajúce jeho veku, ktoré nie sú v
tomto veku neobvyklé a to v rámci sebahodnotenia, na jednej strane nezrelosť, na druhej strane

túžba byť dospelý a môže vytvárať vnútorné napätie. Jeho vzťah k otcovi je výrazne pozitívny, otca
obdivuje a snaží sa ho napodobňovať. Maloletý nedokáže kriticky hodnotiť správanie otca. Pohotovosť k
agresivite, v zmysle túžby ubližovania ľuďom, u neho zvýšená nie je. Ak k takémuto konaniu dochádza,
súvisí to s jeho sebaobrazom a sebahodnotením. Motiváciou ku konaniu maloletého P. R. bola snaha
ochrániť obžalovaného, podľa názoru znalca z psychiatrického hľadiska primárnou motiváciou konania

maloletého P. R. bola ochrana človeka, ktorý je pre neho dôležitý. Bola to zároveň emočne vypätá
situácia, pretože sa dokáže horšie emočne orientovať v takýchto situáciách, takže je prirodzené, že
nedokázal racionálne zvažovať svoje konanie. Strach z ohrozenia obžalovaného bol tým momentom,
ktorý spustil jeho impulzívne správanie. Konanie maloletého P. R. nebolo plánované dopredu, bola to
situácia, ktorá okamžite vznikla, a on na to reagoval psychologicky zrozumiteľne. Maloletý P. R. netrpí

duševným ochorením a je schopný správne vnímať a interpretovať realitu. Na druhej strane je vo veku,
v ktorom je ľahšie ovplyvniteľný a je u neho chudobnejšia emočná výbava. V čase skutku mal maloletý
P. R. 13 rokov a 5 mesiacov, to je už obdobie puberty. Celková prognóza jeho vývoja vo vzťahu k
protispoločenskému konaniu je pozitívna.
Zo znaleckého posudku č. 49/2015 zo dňa 21.12.2015 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a

Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Psychológia sexuality a Dopravná psychológia a v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia, ako i výpovede znalca prof. PhDr. Antona Heretika PhD.,
člena Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že intelektové schopnosti obžalovaného N. N. sú na úrovni dolného pásma priemeru,

naznačená je aj pohotovosť ku konfabuláciám, prítomné sú znaky zvýšenej egocentrickosti prežívania,
afektívnej lability, slabšej racionálnej kontroly, impulzivity a výbušnosti. Nezistili u neho závažné poruchy
osobnosti psychotického charakteru. Primárnym motívom činu bol konflikt s poškodenými, po ktorom
nasledovala agresia ako slovná tak aj fyzická, ktorá bola uľahčená aktuálnym alkoholovým opojením atiež, že tendencia ku agresívnemu správaniu obžalovanému nie je cudzia. Agresivitu možno pokladať
za trvalú osobnostnú črtu obžalovaného. Anamnéza obžalovaného ukazuje, že jej prejavy vždy súviseli
s alkoholických opojením a konfliktami, ktoré v tomto stave mal s ľuďmi z okolia. Keď obžalovaný

nie je pod vplyvom alkoholu, je schopný kontrolovať svoje konanie avšak táto kontrola je oslabená
v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že na prejav agresivity v triezvom stave je
potrebný silnejší spúšťač ako v stave pod vplyvom alkoholu. Ukazuje sa, že týmto spúšťačom môžu
byť už slovné konflikty, provokácie, slová ktoré on vníma ako ponižovanie a pod. Nakoľko trestnému
činu predchádzali aj konflikty s inými, viacmennej náhodnými osobami, ktoré stretol v oboch baroch,

je pravdepodobné, že konflikt s poškodenými vznikol relatívne náhle a spontánne, pretože to by
aj zodpovedalo afektívne labilnej a impulzívnej osobnosti obžalovaného. Reakcia obžalovaného na
spáchaný skutok bola čiastočne kritická, ale viac zameraná na sebaľútosť. Doslovne konštatoval, že
zničil životy nielen poškodenému J. X., ale aj maloletému P. R., aj sebe a ešte aj rodine. Vzťah
obžalovaného k alkoholu možno hodnotiť ako abúzus, teda škodlivé užívanie, obžalovaný však uviedol,
že si uvedomuje jeho škodlivosť a aj v kombinácii alkoholu s energetickými nápojmi.

Zo znaleckého posudku č. 50/2015 zo dňa 28.12.2015 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinickápsychológiadospelých,PsychológiasexualityaDopravnápsychológiaavodboreZdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia a výpovede MUDr. Andrey Heretikovej - Marsalovej,
znalkyne Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní

vyplynulo, že konzum alkoholu u obžalovaného N. N. spĺňa kritéria abúzu, nie závislosti. V správaní
obžalovaného boli prítomné alkoholické ťahy ako forma zvládania záťažovej situácie, čo predstavuje
prognosticky významný faktor k rozvoju závislosti v budúcnosti. U obžalovaného sú prítomné prejavy
agresivity v stavoch intoxikácie alkoholom, čo svedčí o spoločenskej nebezpečnosti a možnom riziku
agresívnehosprávaniapriďalšomkonzumealkoholuobžalovaným.Uobžalovanéhojepotrebnénariadiť

ambulantnú protialkoholickú liečbu, zvlášť po výkone trestu. Obžalovaný bol v čase skutku v excitačnom
štádiu alkoholovej opojenosti, ktoré sa prejavuje znížením kritickosti, oslabením zábran, verbálnou i
fyzickou agresivitou. Vzhľadom na prítomnosť organického poškodenia (psychologicky verifikovaného)
poruchy osobnosti a subjektívne udávaných porúch pamäte, bol obžalovaný v stave komplikovanej
alkoholovej opojenosti. Toto poškodenie bolo diagnostikované na základe psychodiagnostického

vyšetrenia a mohlo byť spôsobené aj nadmerným užívaním alkoholických nápojov, prípadne úrazom,
ktorý ale v anamnéze nezistili. Táto porucha nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného,
v ich vyšetrení táto porucha nebola zrejmá. V čase skutku sa jednalo o komplikovanú opitosť, kedy môže
byť zníženie rozpoznávanie a ovládacie schopnosti avšak znížené forenzne nevýznamným spôsobom.
Obžalovanýpoznáúčinkyalkoholovejintoxikácienasvojorganizmus,priznalstavyagresivityvminulosti.

Zo znaleckého posudku č. 57/2015 a č. 116/15 zo dňa 21.12.2015 spracovaného znalcom MUDr.
Rastislavom Rozborilom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a
znalkyňou MUDr. Evou Nevickou, znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného J. X. bolo zlyhanie centrálnej
nervovejsústavymozgu,vdôsledkuťažkéhoopuchumozgu,ktorýsaumenovanéhorozvinulnásledkom

pomliaždenia mozgu, zakrvácania pod obaly mozgu a do komôr mozgu. Vnútrolebečné zranenia zistené
pri pitve poškodeného J. X. mali z lekárskeho hľadiska povahu zranenia ťažkého až smrteľného.
Smrti poškodeného nebolo možné zabrániť ani poskytnutím rýchlej lekárskej pomoci. Osobitosťou u
poškodeného bola tvrdosť jeho lebky nakoľko pôsobením násilia na ňu neprišlo k jej prasknutiu avšak
napriek tomu otrasy, údery, nárazy pôsobili na vnútrolebečné štruktúry poškodeného, čím došlo k

opísaným zraneniam. Na nástupe smrti mali podiel aj zranenia hrtana poškodeného a vdýchnutie krvi
do pľúc, v dôsledku ktorých došlo k urýchleniu nástupu opuchu mozgu z dôvodu jeho neokysličenia
a nástupu smrti poškodeného. Boli zistené viacpočetné poranenia tak na povrchu tela ako aj v dutine
lebečnej, hrudnej a brušnej. Pri vonkajšej obhliadke boli zistené rozsiahle krvné podliatiny na celej tvári,
na viečkach oboch očí, krvné podliatiny s výrazným opuchom, na hornom viečku pravého oka dve tržno

- zmliaždené rany, masívne pomliaždenie spojoviek oboch očí, rozsiahle pomliaždenie spojovky i bielka
ľavého oka z vybočením dúhovky so zrenicou na dolných viečkach oboch očí, drobné tržno - zmliaždené
rany, na nose tržno - zmliaždená rana, na spodine s trieštivou zlomeninou nosných kostí, prítomnosť
krvi v prieduchoch nosa, tržno - zmliaždené rany na hornej i dolnej pere, rozsiahle pomliaždenie hornej
a dolnej pery s opuchom, pomliaždené uzdičky hornej a dolnej pery, pravá ušnica pomliaždená s

odreninou v okolí, ľavá ušnica pomliaždená s troma tržno - zmliaždenými ranami a odreninou v okolí
jej úponu. Tesne pod bradou odrenina a krvná podliatina. Vo vlasatej časti hlavy početné odreniny a
krvné podliatiny. Na krku vpredu vľavo krvné podliatiny a početné kožné odreniny. Na zadnej ploche
ľavého pleca krvná podliatina. Obe ruky znečistené krvou. Na prstoch ľavej ruky drobné oderky kože.Na malíčkovej hrane chrbta ľavej ruky odrenina. Na chrbtovej ploche pravej ruky krvná podliatina.
Na poprednej ploche pravého stehna krvná podliatina. Na prednej ploche ľavého predkolenia krvná
podliatina. V driekovej oblasti chrbta vľavo jemná kožná odrenina. Hrudník, brucho a vonkajší genitál

bez zranení. Pri vnútornej obhliadke bolo zistené rozsiahle pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných
v celom rozsahu lebky s výnimkou vrcholu temena, pomliaždenie oboch spánkových svalov, výraznejšie
ľavého spánkového svalu, lebečné kosti tenké, ale výrazne pevné ťažké na pohmat bez zlomenín, pod
tvrdýmobalomceléhomozguaajmozočkajemnýpovlaktekutejkrvi,podmäkkýmobalomzakrvácaniev
rozsahu celej ľavej pologule mozgu, konvexity pravého čelového a temenného laloka mozgu a v rozsahu

celého mozočka, ťažký opuch na mozgu, ložiskové pomliaždenie na spodine oboch čelových lalokov
mozgu, bodkovité krvné výronky v bielej hmote mozgu v oblasti spodinových uzlov mozgu vľavo, krv v
komorách mozgu, bodkovité krvácania v bielej hmote mozočka, presvitajúce zakrvácanie pod stropmi
oboch očníc a pod klinovými kosťami (spenoidálnych prínosových dutinách). Veľmi početné ložiskové
pomliaždenia viacerých svalov krku prednej plochy krku, rozlomenie štítnej chrupky, zakrvácanie
pod sliznicu hrtana, ložiskové pomliaždenie svalstva v oblasti vzdialeného konca pravej kľúčnej kosti,

ložiskovézakrvácaniebránice,hrudnákosť,rebráakľúčnekostibezzlomenín,napľúcachťažkýopucha
početné ložiská vdýchnutia krvi, opuchová tekutina v priesvite priedušiek a priedušnice, bodkovité krvné
výronky pod popľúcnicou a povrchovou blanou srdca, jemné ložiskové zakrvácanie pod vnútroblanou
ľavej komory srdca, pomliaždenie zapobrušnicového priestoru vľavo (t. j. pomliaždenie tukového puzdra
ľavej obličky, okolia slinivky brušnej, závesného aparátu kľučiek tenkého čreva, steny kľučky tenkého

čreva a ľavého bedrového svalu). Poškodený zranenia utrpel pri fyzickom napadnutí druhou osobou.
Tieto zranenia viedli postupne k rozvoju opuchu mozgu so zvýšením vnútrolebečného tlaku, v dôsledku
ktorého došlo k útlaku štruktúr v mozgovom kmeni, kde sú situované dôležité riadiace centrá organizmu
s ich následným zlyhaním. Na hlavu poškodeného účinkovalo z rôznych smerov násilie veľkej intenzity
a razantnosti, a to mechanizmom opakovaných úderov päsťou, kopnutím nohou. Na krk v smere

spreduamiernezľavaúčinkovalonásilieveľkejintenzitymechanizmomprudkéhonašliapnutia,dupnutia.
Krvná podliatina v oblasti vzdialeného konca pravej kľúčnej kosti a krvná podliatina na zadnej ploche
ľavého pleca vznikli pôsobením násilia strednej intenzity najpravdepodobnejšie mechanizmom nárazu,
resp. úderu nejakého tupooblého predmetu, akým mohla byť špička topánky pri kopnutí. Na oblasť
chrbta vľavo pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti mechanizmom najpravdepodobnejšie prudkého

dopadu tela na nejakú pevnú podložku. Veľmi drobné kožné odreniny a krvné podliatiny na rukách vznikli
pôsobením násilia malej intenzity, ktoré účinkovalo na kožu tlakom a miernym ťahom. Mohli vzniknúť
pri obrane poškodeného, keď si poškodený snažil kryť tvár rukami a jeho ruky a dotýkali tváre v čase,
keď už boli prítomné krvácajúce rany. Krvné podliatiny na pravom stehne a ľavom predkolení vznikli
pôsobením násilia malej až strednej intenzity najpravdepodobnejšie mechanizmom kopnutia. Násilie

najvyššej intenzity bolo vedené výlučne do oblasti hlavy a krku poškodeného.
Znalkyňa MUDr. Eva Nevická na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že vzhľadom na prítomnosť
kožných stôp v zmysle krvných podliatin a kožných odrenín na krku znalci už pri vonkajšej obhliadke
bez toho, aby videli vnútorný nález, t. j, že došlo k prelomeniu štítnej chrupky predpokladali a vyjadrili
sa na základe vzhľadu týchto kožných stôp, že vznikli pôsobením dezénu podrážky topánky, tenisky.

Následne vnútorný nález len potvrdil ich predpoklad. Aby došlo k zlomenine štítnej chrupky s takýmto
pomliaždením aj viacerých krčných svalov, musí na prednú oblasť krku pôsobiť predmet väčšej
kontaktnej plochy, za ktorú sa nemôže považovať päsť ruky. Vzhľadom na početnosť lokalít zranení
znalci predpokladajú minimálne 10 úderov. Nie je možné z absolútnou istotou povedať, ktoré zranenia
vznikli úderom päsťou, a ktoré kopnutím alebo našliapnutím. Tržno - zmliaždené rany na ľavej ušnici

a odrenina na pravej ušnici vznikli s istotou kopnutím. Jedná sa o zranenia, ktoré boli diagnostikované
na hlave poškodeného J. X.. Nie je možné vylúčiť, že na hlavu poškodeného pôsobili údery päsťou,
kopnutia alebo aj našliapnutia. S najväčšou pravdepodobnosťou spočiatku smerovali údery päsťou voči
stojacej osobe, následne po páde poškodeného utrpel zranenia spôsobené tak päsťou ako aj kopnutím
a našliapnutím. Zranenie bránice by zodpovedalo tej skutočnosti, že tretia osoba sedela obkročmo na

poškodenom v oblasti brucha. Aj krvnú podliatinu, ktorú mal poškodený na pravom stehne tesne nad
kolenom mohla spôsobiť tretia osoba, pri nakľaknutí na poškodeného. Z dôvodu prekrývania zranení
v oblasti hlavy nebolo možné identifikovať s istotou úraz hlavy spôsobený dopadom na podložku. S
poukazom na uvedené považuje vznik zranenia hlavy takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať za
ťažké, prípadne smrteľné za veľmi málo pravdepodobné. V tomto prípade zranenie spôsobené pádom

bolo najväčšej intenzity na driekovú oblasť. Poškodenému bolo diagnostikované také zranenie oka,
ktorého príčinou môže byť vsunutie prsta tretej osoby do oka poškodeného.
Z výpovede znalca MUDr. Rastislava Rozborila na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že čo sa týka
poranenia krčných orgánov, sú to poranenia, ktoré vznikajú pri vysoko energetickom násilí, t. j. pripôsobení veľkej intenzity násilia, ktoré smerovalo na oblasť krku. Tieto zranenia mohli vzniknúť po
dupnutí nohou na oblasť krku. Možno konštatovať, že išlo o viacnásobné opakované údery alebo
kopnutia, ale nie je možné presne určiť počet úderov, nakoľko sa vzájomne prekrývali. Možno

konštatovať, že intenzita násilia bola pôsobená na oblasť hlavy a krku, údery boli opakované a početné.
Poranenia v oblasti hlavy vznikli opakovanými údermi päsťou alebo opakovanými kopnutiami, poranenia
v oblasti krku. Vznikli po dupnutí. Násilie, ktoré pôsobilo na oblasť chrbta vľavo vzniklo v dôsledku
prudkého dopadu tela poškodeného na zem. Zranenia očí vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického
násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo na oblasť tváre, konkrétne na oblasť očí, tieto zranenia boli

produkované veľkou intenzitou a prudkosťou a dané zranenia mohli vzniknúť po silnom údere päsťou
alebo po kopnutí a to isté sa týka aj poranení uší, tiež boli produkované pôsobením vonkajšieho
mechanického násilia tupého charakteru. Zranenia v okolí srdca, obličiek a tenkého čreva tiež vznikli
pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo na oblasť chrbta po
dopade na pevnú podložku a prenesením tohto násilia na vnútrobrušné štruktúry, teda pádom na pevnú
podložku,aleveľkejintenzity,tedasilnýpád,bežnenevznikajú.Všetkyzranenia,ktorébolizistenénatele

nebohého vznikli za živa, teda mali známky vitality. Zranenia, ktoré poškodený J. X. utrpel v oblasti rúk
sú obranného charakteru a vznikli tak, že poškodený J. X. si kryl rukami tvár, čo vyplýva aj z obrazových
záznamov oboznámených na hlavnom pojednávaní v prítomnosti znalca.
Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo dňa 22.12.2015 Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie

a výpovede znalkyne mjr. RNDr. Jany Červeňákovej, z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej
analýzy na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na oblečení obžalovaného ako aj na povrchu pravej nohy
obžalovaného bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, ktorej DNA profil sa zhodoval s DNA profilom
porovnávacích vzoriek rebra a svalového tkaniva označených ako tkanivo z pitvy poškodeného J. X..
DNA analýzou teda bolo dokázané, že pôvodcom vyššie uvedených krvných stôp bola osoba, od ktorej

bol zaistený materiál označený tkanivo z pitvy J. X..
Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo dňa 21.10.2015 Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
vyplynulo, že daktyloskopická stopa označená č. 7 je neupotrebiteľná ku skúmaniu.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor

prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ KEU-BA-EXP2015/14451 zo dňa
03.12.2015 vyplynulo, že vo vzorke krvi a moču obžalovaného nebola zistená prítomnosť omamnej
a psychotropnej látky zo skupiny amfetamínov, kanabinoidov, opiátov, barbiturátov, benzodiezepínov,
metadonu, metabolitov kokaínu, buprenorfinu, tricyklických antidepresív. Vo vzorke krvi obžalovaného
sa nebola diagnostikovaná prítomnosť fentanylu, ketamínu a zopidemu. Vo vzorke moču obžalovaného

nebola zistená prítomnosť vytypovaných liečiv.
Z listinných dôkazov okresný súd oboznámil záznam rozhovoru na linke 112 na č. l. 245, prepis hovoru
z linky 158 zo dňa 15.02.2015 z č. l. 168 rozhovory operátora a policajta, zápisnicu o vykonaní domovej
prehliadky zo dňa 11.09.2015 č. l. 391 - 393, fotodokumentáciu z predmetnej prehliadky z č. l. 398 - 405,
zápisnicu o vykonaní prehliadky iných pozemkov alebo priestorov z č. l. 408-411, zápisnicu o obhliadke

miesta činu z č. l. 433, fotodokumentáciu z predmetnej prehliadky z č. l. 447-461, fotodokumentáciu
z baru č. l. 494 - 496, žiadosť o podanie správy mesto Vrbové z č. l. 498, register priestupkov
obžalovaného, odpis registra trestov obžalovaného.
Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil okresný súd nasledovné skutočnosti:
Zo záznamu rozhovoru na linke 112 na č. l. 245 vyplynulo, že na telefónne číslo 112 volala osoba, ktorá

sa predstavila ako D. a uviedla, že jej policajti kázali zavolať rýchlu zdravotnú pomoc ku gymnáziu vo
Vrbovou. Obsahom rozhovoru č. 2 medzi operátorom linky č. 112 a nadstrážmajstrom Nádaským bolo
zavolanie záchrannej služby ku gymnáziu vo Vrbovou a poskytnutie prvej pomoci poškodenému J. X..
Z prepisu hovoru z linky 158 zo dňa 15.02.2015 z č. l. 247 okresný súd zistil, že obsahom
zaznamenaného rozhovoru č. 1 bolo oznámenie pána D. so začiatkom hovoru dňa 11.09.2015 o 02.03

hod, že nejakí dvaja chalani bijú, kopú do hlavy nejakú osobu pri gymnáziu vo Vrbovom. V rozhovore
č. 3 žiadal operátor policajta o preverenie uvedeného oznámenia, v rozhovore č. 4 operátor uviedol
telefónne číslo oznamovateľa. V rozhovore č. 5 v čase o 02.20 hod. policajt oznámil operátorovi, že
sú na uvedenom mieste, kde našli ležať na zemi dobitú osobu, ale podozrivé osoby sa na mieste už
nenachádzajú.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 11.09.2015 č. l. 391 - 393 vyplynulo, že dňa
11.09.2015 o 18.25 hod. bola uskutočnená domová prehliadka u obžalovaného N. N., počas ktorej
obžalovaný dobrovoľne vydal veci - rôzne časti oblečenia znečistené krvou, uterák, gázu, čo vyplýva aj
s oboznámenej fotodokumentácie z predmetnej prehliadky z č. l. 398 - 405.Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných pozemkov alebo priestorov z č. l. 408-411 vyplynulo, že táto sa
uskutočnila dňa 11.09.2015 o 18.25 hod a prehľadané bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia
combi, EVČ: PN 577 AV, počas ktorej neboli vydané ani odňaté žiadne veci.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z č. l. 433 vyplynulo, že na trávnatej ploche pred budovou gymnázia
je pováľaná tráva a nachádza sa tu roztečená krv, na stene budovy sa nachádzali striekance krvi.
Zo správy mesta Vrbové zo dňa 22.01.2016 vyplynulo, že N. N. býval na adrese X. G. XXX/X, T..
Správanie menovaného nikdy nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Z lustrácie v registri priestupkov okresný súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v 7 prípadoch porušenia

pravidiel cestnej premávky a v 6 prípadoch sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
pričom tieto boli v troch prípadoch odložené alebo zastavené, jedenkrát vyriešené pokarhaním a dvakrát
vybavené uložením pokuty vo výške 20 eur.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v oboch
prípadoch sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.
Súd I. stupňa uznesením procesného charakteru odmietol návrh na doplnenia dokazovania prokurátora,

ktorým navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisového materiálu OO PZ Vrbové týkajúceho sa
výjazdu príslušníkov PZ na miesto trvalého bydliska svedka A. N., ktorý mal byť oznamovateľom
násilného konania obžalovaného a návrh poškodeného J. X. na pripojenie trestného spisu Okresného
súdu Piešťany, v ktorom je obžalovaný N. N. v procesnej pozícii obžalovaného a poškodeným je pán
N., nakoľko sa jedná o nedôvodné dôkazy, nepodstatné pre rozhodnutie okresného súdu v predmetnej

trestnej veci. Spisový materiál OO PZ Vrbové sa netýka skutkov, ktoré sú predmetom tohto konania
a v prípade, ak by bol obžalovaný postihnutý za priestupok, tento postih by bol evidovaný v lustrácii
priestupkov obžalovaného, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená. Zo strany okresného súdu
nemohlo prísť ani k pripojeniu spisu Okresného súdu Piešťany, nakoľko súd je povinný rešpektovať
vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Piešťany na prejednanie predmetnej trestnej veci voči

obžalovanému a zároveň prezumpciu neviny obžalovaného v predmetnej trestnej veci.
Z hľadísk procesného postupu plynúceho z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresný súd vyjadril svoje
hodnotiace závery nasledovne:
Výpovede svedkov, z hľadiska ich vnímania skutkového stavu, rozdelil okresný súd do troch kategórií.
Prvou kategóriou svedkov sú svedkovia, ktorí svojimi zmyslami primárne vnímali okolnosti, ktoré

predchádzali spáchaniu oboch skutkov a opísali osobu obžalovaného alebo osoby poškodených na
základe ich subjektívnych skúseností s nimi. Do tejto kategórie svedkov okresný súd zaradil svedka -
poškodeného J. X., svedkov H. E., W. X., M. N., X. E., S. E., R. S., A. N., W. W., G. U.,, J. E., S. U.
a Y. H.. Druhou kategóriou svedkov sú svedkovia, ktorí primárne vnímali priebeh skutkov, prípadne len
ich časť (tzv. priami svedkovia). Do tejto kategórie svedkov okresný súd zaradil svedka - poškodeného

N. R., svedkov Ing. K. D., H. T., H. U., Y. U., K. H. a maloletého P. R.. Práve z výpovedí týchto
svedkov a obžalovaného okresný súd vychádzal pri ustálení skutkového stavu pri oboch skutkoch.
Treťou kategóriou svedkov sú svedkovia, ktorí primárne vnímali okolnosti nasledujúce bezprostredne
po oboch skutkoch. Do tejto kategórie svedkov okresný súd zaradil svedkov W. Q. a J. D..
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu dospel k záveru, že

obžalovaný sa skutku uvedenom v bode 1./ dopustil v zhode s podanou obžalobou. V trestnom konaní
nebolo sporné, že dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod. v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského
č. 358/100 pri budove Gymnázia J. B. Magina obžalovaný N. N. fyzicky napadol poškodeného N. R..
Rovnako nebolo sporné, že pri tomto napadnutí obžalovaný niekoľkokrát päsťou udrel poškodeného.
Obžalovaný s týmto útokom prestal až potom, ako tam prítomný poškodený J. X. zakričal slová

„nebite ho“. Obrana (obhajoba) obžalovaného spočívala len v tej skutočnosti, že fyzickému útoku
údajne predchádzali verbálne urážky poškodených N. R. a J. X. na adresu obžalovaného. Výpoveď
obžalovaného v tomto smere však podľa zistení okresného súdu vyvracia výpoveď poškodeného N.
R., ktorý poprel tvrdenia obžalovaného a popísal priebeh skutku v zhode s podanou obžalobou ako aj
maloletého P. R., ktorý uviedol, že osobou, ktorá fyzicky napadla poškodeného N. R., bol obžalovaný.

U poškodených N. R. a J. X. podľa zistení okresného súdu neexistoval žiadny motív správať sa k
obžalovanému ním popísaným spôsobom, pričom ak by mali skutočne záujem vyvolať fyzický konflikt,
nestál by poškodený J. X. mimo obžalovaného v čase, keď napádal poškodeného N. R., ktorý sa jeho
útokom len bránil. Aj s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil obdobného
konaniaapoškodených,ktoríboliprvoukategóriousvedkovoznačenízapriateľskéanekonfliktnéosoby,

senát okresného súdu vyhodnotil výpoveď N. R. ako vierohodnú a z jej obsahu vychádzal aj pri ustálení
skutkového stavu. Podľa zistení okresného súdu je nepochybné, že obžalovaný napadol poškodeného
N. R., ktorý sa žiadneho fyzického ataku voči obžalovanému nedopustil. Konanie obžalovaného senát
okresného súdu vyhodnotil ako neprimerané a v rozpore so zákonom, keď na mieste verejne prístupnomsa obžalovaný dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného N. R.. Okresný súd skonštatoval, že aj
v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že poškodení skutočne verbálne urážali obžalovaného, táto
skutočnosť nemôže byť dôvodom na beztrestnosť následného konania obžalovaného - fyzického ataku

proti poškodenému N. R. na mieste prístupnom verejnosti.
Úmysel obžalovaného vo vzťahu ku skutku uvedenom v bode 1/ senát okresného súdu vyhodnotil
ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný sa chcel na mieste verejnosti
prístupnom (na ulici M. A. Beňovského č. 358/100 pri budove Gymnázia J. B. Magina) dopustiť výtržnosti
tým,ženapadnepoškodenéhoN.R.(úderypäsťoudooblastihlavy).Konanímobžalovanéhopopísaným

v skutku pod bodom 1/ tým bola naplnená skutková podstata trestné trestného činu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu dospel k záveru,
že bolo potrebné, pri zachovaní totožnosti skutku, upraviť skutok uvedený v bode 2/ naproti podanej
obžalobe tak, ako je to uvedené vo výroku tohto prvostupňového rozhodnutia (skutok 2/). V konaní
nebolo sporné, že po spáchaní skutku uvedenom v bode 1/ dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod. v

presne nezistenom čase cca o 02:00 hod. dňa 11.09.2015 v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského
358/100, pri budove Gymnázia J. B. Magina obžalovaný so svojim maloletým synom P. R. fyzicky
napadli poškodeného J. X.. Obžalovaný v rámci svojej obrany (obhajoby) síce uvádzal, že keď upustil
od útoku na poškodeného N. R. a tento odišiel, prišiel k nemu poškodený J. X. a začal ho drgať
rukami a následne ho fyzicky napadol. Útok mal podľa obžalovaného prebiehať tak, že ho najprv

poškodený J. X. udrel päsťou, potom si na neho sadol a škrtil ho dovtedy, kým poškodenému nepomohol
maloletý P. R.. Obranu (obhajobu) obžalovaného čiastočne potvrdzovala aj výpoveď maloletého P.
R., ktorú však senát okresného súdu nepovažuje v celom rozsahu za vierohodnú. Napriek tomu, že
maloletý P. R. vypovedal bezprostredne po skutku, súd I. stupňa prihliadnuť na osobnostnú výbavu
maloletého P. R., preukázanú vykonaným znaleckým dokazovaním - znalcom PhDr. Igorom Obuchom,

a to, že maloletý P. R. nedokáže kriticky hodnotiť správanie otca a primárnou motiváciou konania
maloletého P. R. je ochrana obžalovaného. Prezentovaná obrana (obhajoba) obžalovaného však bola
v celom rozsahu vyvrátená aj vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Zo znaleckého
posudku MUDr. Nevickej a MUDr. Rozborila bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že na rukách
poškodeného J. X. sa nachádzali výlučne obranné zranenia, čím je vyvrátená obrana obžalovaného o

útoku poškodeného J. X. na obžalovaného. Rovnako obžalovaným prezentovanému skutkovému deju
nezodpovedápredchádzajúcipriebehskutkuuvedenomvbode1/.Podľanázorusenátuokresnéhosúdu
je vysoko nepravdepodobné, že poškodený J. X. zakričal na obžalovaného, aby upustil od ataku na
poškodeného N. R. a následne, až keď poškodený N. R. ušiel, napadol obžalovaného, a to dokonca s
vedomím fyzickej prevahy obžalovaného nad jeho osobou. S poukazom na uvedené senát okresného

súdu dospel k jednoznačnému záveru, v zmysle ktorého obžalovaný N. N. spoločne s maloletým
P. R. fyzicky napadli poškodeného J. X., a to z dôvodu, že tento sa zastal poškodeného N. R. pri
útoku na jeho osobu. Na rozdiel od podanej obžaloby však senát okresného súdu po vykonanom
dokazovaní nedospel k jednoznačnému záveru, že k prvotnému útoku na poškodeného J. X. prišlo
na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody medzi obžalovaným a maloletým P. R. a ani v úmysle

usmrtiť poškodeného J. X. v tejto fáze skutku. Tento záver potvrdzuje aj znalecký posudok vypracovaný
prof. PhDr. Antonom Heretikom PhD., ktorý uviedol, že konflikt s poškodenými vznikol relatívne náhle
a spontánne, pretože by to zodpovedalo afektívne labilnej a impulzívnej osobnosti obžalovaného.
Nepochybný úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného J. X. mal senát okresného súdu preukázaný
až v druhej časti skutku, kedy poškodený J. X. v dôsledku utŕžených rán zostal ležať na zemi a nebol

schopný klásť žiaden odpor voči atakom obžalovaného, ktoré neprestali a naďalej smerovali primárne do
oblasti hlavy a krku poškodeného. Jednalo sa najmä a kopy a skoky na hlavu a krk poškodeného, pričom
tieto ataky boli sprevádzané výkrikmi obžalovaného „zabime ho, zabijem ho, skap ty sviňa“. V tejto
fáze si obžalovaný musel byť bez akýchkoľvek pochybností vedomý, že svojim konaním môže usmrtiť
poškodeného J. X.. Uvedený záver senátu okresného súdu nepochybne vyplynul z výpovedí priamych

svedkov: Ing. K. D., H. T., H. U., Y. U. a K. H., výpoveďou znalkyne mjr. RNDr. Jany Červeňákovej,
ale napokon aj z výpovede samotného maloletého P. R., ktorý potvrdil, že obžalovaný v tejto fáze
skutku minimálne tri krát kopol poškodeného J. X. od oblasti hlavy. Poškodený podľahol spôsobeným
zraneniam, v dôsledku ktorých u neho prišlo k zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy tzv. mozgovej
smrti. Obrana (obhajoba) obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že v tejto fáze skutku fyzicky neútočil

na poškodeného, a útočil na neho len maloletý P. R., ktorý v dôsledku veku nie je trestne zodpovedný,
bola vyvrátená výpoveďou vyššie uvedených svedkov a znaleckým dokazovaním. Ďalej okresný súd
skonštatovať, že nie všetci priami svedkovia tohto incidentu videli rovnakú fázu atakov obžalovaného a
maloletého P. R. na poškodeného J. X.. Z obsahu výpovedí jednotlivých svedkov vyplynulo, že najskôrzačala uvedený incident vnímať svedkyňa K. H., ktorá videla ako pri gymnáziu dve osoby, jedna vyššia
a druhá nižšia a tenšia kopali, dupali a skákali na čierne nehybné klbko na zemi. Následne uvedený
skutok začal pozorovať svedok H. T., ktorý videl ako dve osoby kopali do ležiacej osoby, pričom videl

toho staršieho ako skočil na ležiacu osobu tak, že sa postavil na betónový chodník, z tohto sa odrazil
a skočil na ležiacu osobu. Na ležiacu osobu dopadol dvoma nohami, následne padol na zem. V tejto
fáze skutku začal vnímať skutok aj svedok Ing. K. D., ktorý už videl vyššiu osobu na zemi, akoby do
niečoho búšila rukami a druhá, tá menšia, stála a nohou do niečoho intenzívne kopala. Výkriky „zabi ho,
zabime ho, kop ho do hlavy, skap ty sviňa“ priradili všetci priami svedkovia staršej a vyššej osobe, t. j.

jednoznačne obžalovanému, pričom tieto svedčia o úmysle obžalovaného (v ďalšom je rozvedené, že
sa jednalo o úmysel nepriamy) usmrtiť poškodeného J. X.. Zo znaleckého posudku MUDr. Nevickej a
MUDr. Rozborila nepochybne vyplynulo, že v dôsledku uvedených atakov obžalovaného a maloletého
P. R. utrpel poškodený J. X. zranenia nezlučiteľné o životom, a to najmä zakrvácanie pod obaly mozgu
a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny, pomliaždenie krčného svalstva, prelomenie
štítnejchrupky,pomliaždeniezapobrušiavľavovokolíľavejobličkyaľavéhobedrovéhosvalu,vdôsledku

ktorých došlo u poškodeného J. X. v čase o 03:20 hod. dňa 11.09.2015 ku zlyhaniu centrálnej nervovej
sústavy - mozgovej smrti.
K zachovaniu totožnosti skutku vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2/ okresný súd uviedol
nasledovné:
Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods.

1 Tr. por.), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí
byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom
má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje
uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná,
keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol

týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia
podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je
uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť
(aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú
aspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania)vporovnaní

s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Na
podklade týchto záveroch a zmien v skutkovej vete bodu 2/ prvostupňového rozsudku mal okresný súd
za preukázané, že nedošlo k narušeniu totožnosti skutku v bode 2/ oproti podanej obžalobe.
Úmysel obžalovaného v skutku pod bodom 2/ senát okresného súdu vyhodnotil ako nepriamy úmysel

v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný vedel, že cielenými atakmi na oblasť hlavy a krku
poškodeného J. X. ležiaceho na zemi a neschopného klásť akýkoľvek odpor, môže usmrtiť poškodeného
Mareka X., a pre prípad ak takýto následok spôsobí, bol s tým (následkom) uzrozumený. Senát
okresného súdu dospel k záveru o nepriamom úmysle obžalovaného vzhľadom na tú skutočnosť, že zo
zisteného skutkového stavu vyplynulo, že keď obžalovaný odchádzal z miesta činu, poškodený ešte javil

známky života - chrčanie. Existencia úmyslu obžalovaného usmrtiť poškodeného J. X. preto vylúčila
možnosť prekvalifikovať predmetný skutok na trestný čin zabitia tak, ako to navrhoval obžalovaný.
Vzhľadom na tieto skutočnosti uznal okresný súd zo skutku v bode 2/ obžalovaného vinným z obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák.. Senát okresného súdu neposúdil protiprávne
konanie obžalovaného v skutku v bode 2/ ako spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák., pretože pri

spáchaní trestného činu spoločným konaním s osobou pre nedostatok veku trestne nezodpovednou
- maloletý P. R., nejde o spolupáchateľstvo, ale o spáchanie trestného činu jediným páchateľom -
obžalovaným (viď. R 51/1970 II).
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal okresný súd najmä z
ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Senát okresného súdu preto pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy. Pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. (ako trestného
činu najprísnejšie trestného) je trestná sadzba trestu odňatia slobody zákonom určená od 15 do 20
rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., dospel senát
okresného súdu k záveru, že bolo potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatiaslobody podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., a to z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností. Senát okresného
súdu zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. i) Tr. zák., pretože obžalovaný zneužil na
spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná - maloletého P. R.. Okresný súd u

obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f) Tr. zák., a to, že obžalovaný spáchal
trestný čin verejne. Podľa § 122 ods. 2 Tr. zák., je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, teda minimálne pred tromi osobami a tieto osoby
nie sú páchateľom (obžalovaný), resp. spolupáchateľom tohto trestného činu a ani osoby, ktoré nie
sú trestne zodpovedným spolupáchateľom (maloletý P. R.). Touto osobou však môže byť poškodený

J. X.. Senát okresného súdu skúmal, či týmito osobami môžu byť aj priami svedkovia skutku, a to
svedok Ing. K. D., H. T., H. U., Y. U. a K. H.. Podmienkou verejnosti spáchania trestného činu je,
že prítomné osoby musia byť v stave trestný čin vnímať a naozaj ho musia vnímať. V tomto prípade
uvedení svedkovia síce videli, že dve osoby do niečoho kopú, avšak nevedeli vizuálne identifikovať
do čoho alebo do koho. Svedok Ing. K. D. nadobudol podozrenie, že by sa mohlo jednať o človeka
až na základe toho, že počul, ako tá menšia z útočiacich osôb povedala „pozri ako nás učili v škole

židov zabíjať a pozri ako mi vbehol celý prst do oka“. S poukazom na uvedené nemalo vnímanie
skutku svedkami takú kvalitu, aby bolo možné bez pochybností konštatovať, že obžalovaný spáchal
skutok v bode 2/ verejne. Obžalovaný navrhoval, aby mu senát okresného súdu priznal poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák. a následne mimoriadne znížil trest pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Senát okresného súdu skúmal existenciu poľahčujúcich

okolností na strane obžalovaného, avšak žiadnu poľahčujúcu okolnosť nezistil. Poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák. u obžalovaného nie je daná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny život, spáchal množstvo priestupkov, a to najmä
proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých nepochybne vyplynulo, že nedodržiaval základné normy
občianskeho spolunažívania a tieto vedome porušoval. U obžalovaného nie je daná ani poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko sa nepriznal k spáchaniu trestných činov, ktoré mu
boli kladené za vinu a trestnú činnosť úprimne neoľutoval. Výpoveď obžalovaného o priebehu skutkov
mala skôr účelový charakter ako charakter priznania sa k závažnej trestnej činnosti, s cieľom poprieť
útoky voči poškodenému J. X. v druhej fáze skutku a docieliť miernejšiu právnu kvalifikáciu skutku v
bode 2/, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Obžalovaný síce formálne vyjadril ľútosť nad

svojim konaním, ale táto mala podľa názoru senátu okresného súdu skôr charakter sebaľútosti, čo v
podstate dokumentoval aj záver znaleckého posudku vypracovaného prof. PhDr. Antonom Heretikom
PhD. Napokon u obžalovaného nie je daná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.,
pretože z jeho strany absentovala akákoľvek aktívna spolupráca pri objasňovaní jeho trestnej činnosti.
V prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní v podstate kopíroval výpoveď

maloletého P. R. z prípravného konania. Senát okresného súdu nezistil ani žiadne také okolnosti prípadu
alebopomeryobžalovaného,ktorébyodôvodňovalimimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.1Tr.zák.
a ani obžalovaný na žiadne takéto okolnosti nepoukázal. Nakoľko obžalovaný spáchal dvoma skutkami
dva úmyselné trestné činy, z ktorých trestný čin vraždy je obzvlášť závažným zločinom, t. j. zločinom,
za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou najmenej 10 rokov, zvýšil

okresný súd podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody o 1/3, a to pri zohľadnení maximálnej výšky trestu odňatia slobody do 25 rokov. Súd I. stupňa
tak pri ukladaní trestu vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 16 rokov 8 mesiacov do 25 rokov.
V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí 16 rokov a 8 mesiacov až 25 rokov,
súd I. stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 19 rokov, ktorý považuje vzhľadom

na naplnenie účelu trestu za primeraný. Súd I. stupňa neukladal obžalovanému trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to najmä s poukazom na závažnosť a vyššie
popísaný spôsob spáchania trestného činu vraždy obžalovaným.
Obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, a preto ho senát okresného súdu
zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Keďže uložený trest odňatia slobody obžalovanému
prevyšuje 15 rokov, senát okresného súdu nepostupoval podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. a neskúmal, či by
zaradením obžalovaného do iného stupňa stráženia nebola náprava obžalovaného lepšie zaručená.
Taktouloženýtrestpodľanázoruokresnéhosúduobsahujetakpožadovanýprvokrepresie(zabráneniev
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák..
Senát okresného súdu uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. obligatórne ochranný dohľad v
trvaní 2 rokov, ktorého dĺžku považoval za primeranú závažnosti spáchaných trestných činov a výške
uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň senát okresného súdu podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. určil, žeobžalovaný bude po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o
spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci
u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, a vopred oznamovať

vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Nakoľko k spáchaniu trestných činov obžalovaným prišlo pod vplyvom alkoholu a na základe
znaleckého posudku vypracovanom MUDr. Andreou Heretikovou - Marsalovou je možné konštatovať,
že u obžalovaného sú prítomné prejavy agresivity v stavoch intoxikácie alkoholom, čo svedčí o
spoločenskej nebezpečnosti a možnom riziku agresívneho správania pri ďalšom konzume alkoholu

obžalovaným, uložil senát okresného súdu obžalovanému popri treste aj ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák..
Pri výroku o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenému J. X. škodu vo výške 3.906,50 Eur
senát okresného súdu vychádzal z ustanovenia § 261 ods. 2 Tr. por., pretože obžalovaný na hlavnom
pojednávaní uznal uplatnený nárok na náhradu škody, ktorú si poškodený riadne uplatnil v prípravnom
konaní a prejavil ochotu túto v plnej výške uhradiť. S poukazom na uvedené okresný súd nevykonal

ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky škody, keď zároveň nemal pochybnosti o dôvodnosti uplatneného
nárokupoškodenéhonanáhraduškodyaniojehovýške,pretozaviazalobžalovanéhonanáhraduškody
poškodenému J. X. vo výške 3.906,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní dňa 21. decembra 2016 priamo do zápisnice (č. l. 771 spisu) po porade so svojim obhajom

JUDr. Jánom Januškom odvolanie obžalovaný N. N., pričom prokurátor sa k jeho odvolaniu nevyjadril.
Poškodení N. R. a J. X. so splnomocnencom JUDr. N. X. sa pri úkone výslovne vzdali práva podať proti
prvostupňovému rozsudku odvolanie.
Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného, vypracovaných jeho obhajcom JUDr. Jánom Januškom
v rozsahu č. l. 788-792 spisu zo dňa 18. januára 2017 vyplýva nasledovné (podstatné citácie):

„S týmto rozsudkom sa nestotožňujem a napádam jeho výrok o vine a treste ako aj konanie, ktoré
rozsudku predchádzalo. V prvom rade napádam to, že na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý maloletý
svedok P. R., ktorý bol tiež aktívnym účastníkom skutku, s poukazom na vyjadrenie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 13.05.2016 a zo dňa 05.09.2016. Úrad práce, sociálnych
veci a rodiny Piešťany nie je takým úradom, ktorý by mohol rozhodovať o tom koho súd vypočuje.

Podľa § 135 ods. 1/ Trestného poriadku ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o
veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný
amravnývývoj,trebavýsluchvykonávaťobzvlášťohľaduplneapoobsahovejstránketak,abysavýsluch
v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom
na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu

výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu
prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve
sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Podľa § 135 ods. 2/ Trestného poriadku v ďalšom
konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len
so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz

prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa
podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný,
ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala. Podotýkam, že výsluch maloletého
P. R. nebol v prípravnom konaní vykonaný zákonným spôsobom, pretože nebol k nemu pribratý ani
psychológ,aniznalec,ktorýbymoholprispieťksprávnemuvedeniuvýsluchuaktorýbymoholvypovedať

na hlavnom pojednávaní o spôsobe vedenia výsluchu. Uvádzam, že práve toto je nevyhnutný prípad,
keď treba maloletého svedka vypočuť a z jeho výpovede, po jej vyhodnotení, primárne vychádzať pri
ustálení skutkového stavu. Podotýkam, že nie je zrejmé kto sa dňa 16.12.2015, výsluchu svedka osoby
mladšej ako 18 rokov zúčastnil, pretože na začiatku tohto výsluchu sa konštatuje, že výsluch vykoná kpt.
Bc. Ing. J. J., za prítomnosti kurátorky Mgr. Hany Čechánkovej, obhajcu Imricha Hrebíčka a prokurátora

KP Trnava, JUDr. Adriana Gellena. Pri podpise však JUDr. Adrián Gellen nie je prítomný, naopak naviac
je prítomná sociálna pracovníčka Mgr. G. T.. Napriek tomu súd prečítal všetky tri výpovede tohto svedka
mladšieho ako 18 rokov, pričom vychádzal primárne iba z výpovede zo dňa 16.12.2015. Vo všetkých
troch výpovediach svedok tvrdí, že skutok sa začal tak, že nejaký dvaja začali po otcovi vykrikovať
vulgarizmy a nadávali mu, ďalej vykrikovali N. ty buzerant. Bitka sa začala tak, že N. N. dal jednému

facku a ten potom odtiaľ odišiel. Ten druhý sa do neho pustil, boli pri vchode pri gymnáziu kde sa začali
byť a presunuli sa až pod okná gymnázia, odtiaľ sa presunuli k stene, kde sa obaja zvalili na zem. On
začal udierať obžalovaného do hlavy. On na ňom ležal a tato kričal, aby som ho dal z neho dole. Ja
som mu hovoril odíď odtiaľto, nevidíš, že je opitý, ale on si nedal povedať, tento muž vykrikoval „ja hotu zabijem“. Ten druhý chalan potom povedal že „N. to učíš syna takéto veci“. Ja som sa snažil toho
chlapa z tata odsunúť, ale on ma začal udierať do tváre a škrabal ma po krku. Chytil mi nohu, ja som
spadol, tato keď zbadal, že ma tento muž udiera tak sa postavil ale sa kýval zo strany na stranu a potom

ho tato udrel do hlavy. Opäť sa začali biť, ja som ich odsúval od seba, tatovi už tiekla z úst krv, tak ako
sa bili tak tato opäť spadol na zem, ja som toho chalana chytil on sa ukľudnil, oprel sa o parapetu s
tým, že ja som postavil tata s tým, že ideme domov. My sme potom išli ku chodníku lenže tam sme
sa nedostali pretože ten muž sa za nami rozbehol chytil tata okolo krku a spolu spadli na zem. Pričom
tato spadol na neho. Ja som počul zvuk ako keď sa lámu kosti to som počul u toho chlapa. Potom sa

chcel môj tato z neho odvaliť ale pri tom ho tento muž napadol a to tak, že mu dal tri krát päsťou do
hlavy pričom môj tato ho trafil lakťom do nosa. Môj tato sa potom vyslobodil tak sa odsunul na bok.
Ja som ho kopol 5 krát do hlavy. Môj tato sa potom postavil a hovoril mi, že ideme preč, ja som ale
pribehol k tomuto mužovi a spýtal som sa ho, prečo napadol môjho tata, on už ale nič nehovoril len
chrčal, ja som ho preto kopol 5 krát do hlavy a potom ho do hlavy kopol ešte aj tato a to asi 3 krát.
Svedok Ing. K. D. sa vyjadruje ku skutku tak, že videl dve osoby z ktorých jedna bola pri zemi, buď

sedela alebo kľačala a druhá stála a do niečoho intenzívne kopala. Kopať videl iba tú menšiu osobu.
Tá druhá osoba bola pri zemi prikrčená a čo tam robila, to nevidel. Z miesta videl utekať dve osoby, tá
vyššia sa mu zdalo, že bola pod vplyvom alkoholu, pretože keď sa postavila z toho miesta, kde kľačal
alebo sedel tak sa potácala a raz aj spadla na zem. Svedok H. T. vypovedal, že videl ako staršia osoba
raz skočila na poškodeného a potom spadol na zem. Potom ako sa pozbieral odišli preč. Obe osoby

len stáli. Svedkyňa K. H. vypovedala, že videla ako dve osoby do niečoho kopali a skákali. Nevidela, že
by do niečoho udierali aj rukami. Ona pri okne stále nestála. Oni po skutku odišli. Kto posledný kopol,
alebo skočil to uviesť nevie, ona sa tam nepozerala. Ak by bol kopol ako posledný N. N., tak by to bol
svedok Ing. K. D. videl a uviedol by to. Obžalovaný N. N. mohol spadnúť ovplyvnený alkoholom a nie
potom čo do niečoho kopol. Taktiež je preukázané, že J. X. v priebehu konfliktu sa opieral o parapetu

(na parapete sa našli daktiloskopické stopy), keď N. N. so svojim synom odchádzal z miesta činu a keď
sa za nimi J. X. rozbehol a N. N. zozadu zhodil na zem. V tejto časti konfliktu je aktívny jeho maloletý
syn, ktorý ho kopal do hlavy a skákal mu na krk s úmyslom, aby nebolo ublížené jeho otcovi. Je treba
si uvedomiť, že obaja boli v čase skutku pod vplyvom alkoholu. Poškodený mal ešte v čase smrti v krvi
1,55 až 1,63 promile alkoholu v krvi, v moči mal dokonca 2,26 promile, čo mohlo mať nepriaznivý vplyv

na jeho konanie a rozhodovanie, preceňovanie svojich schopností. K výkrikom „zabime ho, zabijem ho,
skap ty sviňa“, je potrebné uviesť, že jediný kto sa vyjadril prostredníctvom svojho statusu že niekoho
zabije je poškodený Piačka, ktorý na svoj status po udalosti uviedol „zabijem Ťa ty žebrák“. Z toho
vyplýva, že podobné slová nie sú mu cudzie a používa ich. Ďalším významným dôkazom, ktorým sa
súd nedostatočne riadil je znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia psychológie, PhDr. Ivana

Obucha, z ktorého vyplýva, že svedok P. R. nemal úmysel pri napadnutí poškodeného usmrtiť, snažil
sa chrániť svojho otca, mal o neho strach, čo vyústilo v to, že opakovane kopol poškodeného aby
nemohol skočiť po jeho otcovi. Primárnou motiváciou bola ochrana otca, t. j. mimoriadne dôležitého
človeka v jeho živote a nie to, aby poškodenému ublížil. Bola to pre neho emočne vypätá situácia, keď
na jednej strane vnímal bezmocnosť svojho otca (bol pod vplyvom alkoholu), na druhej strane konfliktné

správanie sa iných ľudí. Snažil sa otca chrániť, no zároveň sa nedokázal v takejto krízovej situácii dobre
orientovať. Strach z ohrozenia jeho otca bol teda podnetom k jeho vlastnému impulzívnemu konaniu. Za
pozitívne možno považovať to, že jeho konanie bolo vyvolané aktuálnou situáciou, že nebolo dopredu
pripravované, či plánované. Za pozitívne tiež možno považovať to, že dokázal pred znalcom vyjadriť
ľútosť z toho, že poškodený zomrel. Konanie bolo motivované snahou otca ochrániť. Z psychologického

vyšetrenia obžalovaného N. N. vyplýva, že dominantným motívom konania obžalovaného bol konflikt
s poškodenými, s následnou verbálnou a fyzickou agresiou. Prognózu resocializácie znalci hodnotia
ako možnú a vcelku pozitívnu, najmä za predpokladu dlhodobej abstinencie od alkoholu. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by sa obžalovaný dopustil skutku v bode 2 rozsudku, v úmysle usmrtiť iného,
a to počas celého skutku. Zranenia ktoré utrpel poškodený J. X., vznikli mechanizmom opakovaných

veľmi intenzívnych úderov päsťou, prípadne kopnutím nohou, vedené výlučne na oblasť hlavy a krku
poškodeného. Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy -
mozgu, v dôsledku ťažkého opuchu mozgu, ktorý sa u menovaného rozvinul následkom pomliaždenia
mozgu, zakrvácania pod obaly mozgu a do komôr mozgu. Tieto vnútrolebečné zranenia zistené pri pitve
mali z lekárskeho hľadiska povahu ťažkého, až smrteľného zranenia. Pokiaľ súd uvádza, že nepochybný

úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného J. X. mal za preukázaný až v druhej časti skutku, kedy
poškodený J. X. v dôsledku utŕžených rán zostal ležať na zemi a nebol schopný klásť žiaden odpor voči
atakom obžalovaného N. N., tak je treba uviesť že v tejto časti konfliktu to bol práve svedok maloletý P. R.
ktorý kopal poškodeného J. X.. Vyplýva to z výpovede Ing. K. D., ktorý vnímal záverečnú časť uvedenéhoincidentu. To že najskôr začala vnímať incident K. H., následne H. T., nie je zo strany súdu preukázané.
K. H. vypovedala aj to, že nevidela udierať tieto osoby, nevidela že by niektorá osoba spadla na zem,
z miesta činu si normálne vykračovali, nevšimla si nič špecifické na ich pohybe. V tejto súvislosti bude

potrebné zákonným spôsobom vypočuť ku skutku maloletého P. R. Vôľa či už vo forme chcenia alebo
uzrozumenia,musísmerovaťknásledku,kusmrtiiného.Musítubyťaktívnyvzťahpáchateľaknásledku.
Trestný čin vraždy sa od trestného činu ťažkého ublíženia na zdraví odlišuje iba formou zavinenia.
Zavinenie páchateľa je teda určujúcim kritériom pre použitie právnej kvalifikácie. Preto obžalovaný N. N.
má vinu iba na spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodeného a nie na vražde. K úvahám súdu o treste

je treba uviesť, že súd nesprávne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. i/ Trestného zákona,
že páchateľ zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestné zodpovedná, maloletého
P. R. Na naplnenie tejto okolnosti treba aktívne konanie zo strany páchateľa. Podstata tejto okolnosti
spočíva v zneužití iného ktorý nie je trestne zodpovedný, na spáchanie trestného činu. Jednoznačne
možno tvrdiť, že maloletý P. R. nebol na spáchanie trestného činu zneužitý, konal samostatne, z
vlastnej vôle, na základe vlastného rozhodnutia. Preto je zistenie tejto priťažujúcej okolnosti nesprávne.

Naopak, obžalovanému Róbertovi Reškovi treba priznať poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia §
36 písm. j/ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože doposiaľ nebol súdne trestaný
a podľa § 36 písm. l/ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin aj úprimne oľutoval. Preto
uložený trest vo výmere 19 (devätnásť) rokov, je neprimerane prísnym trestom. Z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je chybný,

najmä pre nejasnosť jeho skutkových zistení a preto, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať a uložený trest je neprimeraný. Preto navrhujem, aby
Krajský súd v Trnave podľa § 321 písm. b, písm. c, písm. e) Trestného poriadku, zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol.“
Obžalovaný N. N. v písomných dôvodoch svojho vlastnoručne vypracovaného odvolania v rozsahu č.
l. 803 až 812 spisu (doručených priamo Krajskému súdu v Trnave dňa 28. februára 2017) uviedol, že
s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje ani vo vzťahu k výroku o vine, ani vo vzťahu k výroku o
treste a napáda taktiež aj konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo. Vo vzťahu ku skutku v bode

1/ zopakoval svoje obhajobné tvrdenia z hlavného pojednávania pred súdom I. stupňa v tom smere,
že popis skutku poškodeným N. R. je výmysel. Na rozdiel od prípravného konania, keď si obžalovaný
vôbec nič nepamätal, v odvolacích dôvodoch už opísal incident v skutku v bode 1/ na č. l. 804 spisu
a za útočníka označil poškodeného N. R. s tým, že v jeho osobe nejde o dôveryhodného svedka,
ani bezkonfliktnú osobu, čo súd I. stupňa patrične nevyhodnotil. Postupu okresného súdu vytkol, že

tento nevzal do úvahy ani jeho úprimnú ľútosť nad protiprávnym konaním, ani pozitívne neocenil jeho
spoluprácu s políciou, dobrovoľné vydanie vecí, ochotu nahradiť škodu a úprimnú ľútosť. Vo vzťahu
ku skutku v bode 2/ namietal, že nikdy nemal úmysel poškodeného J. X. usmrtiť. Následku mu ju síce
ľúto, avšak v čase skutku nevedel o tom, že by bol poškodený v takom stave, ktorý by mal viesť k
jeho smrti. Namietal, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní nevykonal osobný výsluch jeho

maloletého syna - svedka P. R., ktorého výpoveď na rozdiel od hodnotiacich úsudkov okresného súdu
on sám považuje za plne vierohodnú. V ďalšej fáze špecifikovania odvolacích dôvodov (č. l. 807 spisu)
vytkol súdu I. stupňa, že tento údajne prehliadol motív poškodeného J. X. prameniaci z minulosti, pretože
obžalovaný mal s jeho bratom v minulosti fyzický konflikt. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie protiprávneho
konania skutku v bode 2/ poprel aj nepriamy úmysel z hľadiska subjektívnej stránky, a to s takým

odôvodnením, že v čase činu sa nachádzal v stave komplikovanej opilosti a nebol si vedomý toho, že
svojim konaním môže spôsobiť poškodenému J. X. smrť, pričom s takýmto následkom ani nemohol byť
uzrozumený. Iniciátorom konfliktu boli obaja poškodení, títo boli značne pod vplyvom alkoholu a mohli
spôsobiť jemu, i jeho maloletému synovi ťažkú ujmu na zdraví, alebo aj smrť. V ďalšej fáze namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tom smere, že okresný súd nešpecifikoval konkrétny úder,

ktorý mal byť príčinou smrti poškodeného J. X., pričom keď odchádzal z miesta činu, tak tento poškodený
žil. Namietal i právnu kvalifikáciu v zhode s obhajobnými tvrdeniami i odvolacími námietkami jeho
obhajcu, poukázal na zásadu „ne bis in idem“, platnú judikatúru, dal do pozornosti ustanovenie § 39 ods.
1 Tr.zák., hodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pomery páchateľa, okolnosti ukladania
sankcie a svoje odvolanie uzavrel tým, že sa domáha uloženia spravodlivého trestu. Chce sa čím najskôr

zaradiť späť do spoločnosti a byť pre ňu osožný. Spáchaný skutok ho veľmi a hlboko mrzí.
Poškodený J. X. v právnom zastúpení jeho splnomocnencom advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom
zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie k odôvodneniu odvolania obžalovaného N. N. zo dňa 18. januára
2017, z ktorého vyplýva nasledovné (podstatné citácie):„Obžalovaný N. N. namieta zákonnosť výsluchu maloletého R. N. v prípravnom konaní, konkrétne
výsluch zo dňa 16.12.2015 v Sološnici, ktorý podľa tvrdenia obžalovaného bol v rozpore s ustanovením
§ 135 ods. 1 Trestného poriadku, pretože pri výsluchu maloletého údajne nebol prítomný žiaden znalec

ani psychológ, ktorý by mohol prispieť k správnemu vedeniu výsluchu. Tak ako vyplýva zo zápisnice
z výsluchu svedka - osoby mladšej ako 18 rokov zo dňa 16.12.2015, tento výsluch bol vykonaný za
prítomnosti kurátorky Mgr. Hany Čechánkovej z UPSVaR Malacky, sociálnej pracovníčky G. T. a obhajcu
obžalovanéhoN.N.,JUDr.Z.F.,ktorýnapriektomu,žesavýsluchumaloletéhoR.N.zúčastnil,neuviedol
do zápisnice o výsluchu žiadne námietky voči vedeniu, či zákonnosti tohto výsluchu. Máme za to, že

všetky zákonné predpoklady pre výsluch maloletého R. N. v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Trestného
poriadku boli riadne splnené. Trestný poriadok neobsahuje výklad pojmu znalec. Domnievame sa preto,
že pojem „znalec" v danom prípade nie je účelne vykladať rigidne a za znalca nemožno považovať
len osobu zapísanú do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
pretože v tom pripade by zákonodarca musel bližšie špecifikovať, znalec z akého odvetvia a odboru
je oprávnený zúčastniť sa na výsluchu maloletej osoby. Za znalca v zmysle ustanovenia § 135 ods.

1 Trestného poriadku treba považovať osobu, ktorá disponuje odborným vzdelaním a skúsenosťami s
výchovou mládeže a ktorá je schopná napomôcť pri vedení výsluchu maloletej osoby, čo bezpochyby
kurátorka Hana Čechánková z UPSVaR Malacky je. Zároveň táto osoba nepochybne bola schopná
a spôsobilá vypovedať o spôsobe vedenia výsluchu maloletého R. N. dňa 16.12.2015. Obžalovaný
ani jeho obhajca však výsluch tejto osoby v predmetnom trestnom konaní nenavrhli. Čo sa týka

obsahu výpovedí maloletého R. N., podľa ktorých mal byť iniciátorom bitky medzi obžalovaným N. N.
a nebohým J.' X. práve J. X., táto výpoveď bola popretá výpoveďami ďalšieho poškodeného N. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J. XXX/X, T., ďalej výsledkami znaleckého posudku MUDr. Evy Nevickej a
MUDr. Rastislava Rozborila zo dňa 21.12.2015, ako aj samotnou výpoveďou MUDr. P. Q. na hlavnom
pojednávaní Okresného súdu Trnava dňa 13.09.2016, z ktorej vyplýva, že na tele nebohého J. X. sa

nenašli poranenia vzniknuté v súvislosti s útokom na vec alebo inú osobu, preukázateľne však boli
zistené obranné poranenia na rukách J. X., ktorými si chránil tvár pred útokom vedeným proti jeho hlave.
Z mechanizmu zranení nebohého J. X. popísaného v znaleckom posudku MUDr. Evy Nevickej a MUDr.
Rastislava Rozborila zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že vzájomný stret obžalovaného N. N. a J. X. prebiehal
presne naopak, ako vypovedal maloletý R. N.. To znamená, obžalovaný N. N. udrel päsťou do tváre

J. X., v dôsledku čoho J. X. stratil rovnováhu a spadol na zem. Následne si obžalovaný sadol na trup
J. X. a udieral ho päsťami do tváre. Svoj útok voči telu J. X. zakončil obžalovaný kopancami, resp.
skokmi namierenými voči krku a hlave J. X.. K Otázke iniciovania bitky nemožno opomenúť fakt, že
telesné proporcie obžalovaného N. N., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní Okresného
súdu Trnava dňa 21.04.2016 uviedol, že meria 180 cm a v čase kedy došlo k predmetnému skutku vážil

100 kg, (podlá výpovedi maloletého R. N. dokonca obžalovaný v čase spáchania skutku vážil 106 kg)
boli neporovnateľné s telesnými proporciami nebohého J. X., ktorý podľa zápisnice o obhliadke tela -
pitva zo dňa 11.09.2015, meral 176 cm a vážil 65 kg. Obžalovaný navyše sám v predmenom trestnom
konaní priznal, že sa venuje posilňovaniu a v minulosti sa venoval bojovým športom. Vzhľadom na tieto
skutočnosti je nepochybné, že zo strany obžalovaného nemohlo isť o sebaobranu. Čo sa týka výpovedi

osôb žijúcich v bytovom dome, ktorý sa nachádzal neďaleko miesta, kde došlo k predmetnému skutku,
vypočutí obyvatelia tohto bytového domu vo svojich výpovediach uviedli nasledovné. Svedok Ing. K. D.,
ktorý privolal na miesto činu policajnú hliadku a záchrannú zdravotnú službu vo svojich výpovediach
uviedol, že sa dňa 11.09.2015 cca o 02:00 hod zobudil na krik od budovy Gymnázia, pričom započul
slová ako „zabime ho", „zabijem ho", „pozri ja ti ukážem ako nás na škole učili židov zabíjať", „pozri,

ako mi celý prst vbehol do oka". Svedok H. T. vypovedal že dňa 11.09.2015 cca o 02:00 hod. z okna
svojho bytu videl pri budove gymnázia dve postavy, jednu vyššiu a jednu nižšiu postavu, pričom tá vyššia
postava kričala na nižšiu postavu „zabi ho, zabi ho", pričom tieto slová v kuse opakovala. Nižšia osoba
na pokyn vyššej osoby skočila na ležiacu osobu asi trikrát. Vyššia osoba zároveň zakričala „skoč mu na
krk". Svedok H. T. tiež uviedol, že videl kopať obe osoby, a to spolu asi desaťkrát. Útok bol ukončený

skokom vyššej osoby na ležiacu osobu, a to tak, že vyššia osoba opretá chrbtom o stenu gymnázia
sa rukami pridržiavala- o múrik a následne skočila znožmo na ležiacu osobu, pričom spadla na zem.
Svedkyňa K. H. vypovedala, že dňa 11.09.2015 cca o 02:05 hod. sa zobudila na krik. Keď sa pozrela
z okna videla dve postavy, ktoré sústavne kopali a skákali na čierne klbko, ktoré sa nehýbalo. Zároveň
počula vyššiu osobu ako mohutným hlasom opakovane kriči slová „zabi ho, zabi ho". Svedkyňa H. U.

vypovedala, že okolo 01:50 hod. počula cez vetračku okna slová „zabi ho, zabi ho, daj mu, daj mu" a
potom „skap ty sviňa", ktoré išli od budovy gymnázia, pričom išlo o rázny mužský hlas a tieto slova mali
povahu povelov. Svedok Y. U. vypovedal, že sa zobudil asi okolo 01:40 hod. na výkriky „zabi ho, zabi ho"
ahneďpotom„skaptysviňa",pričomišloohrubýmužskýhlas.Zvýpovedíuvedenýchsvedkovjezrejmé,že obžalovaný N. N. nielenže vyzýval svojho maloletého a trestne nezodpovedného syna R. N. na útok a
usmrtenie J. X., ale sa na tomto útoku aj sám aktívne podieľal údermi, kopancami a skokmi smerovanými
primárne voči hlave a krku J. X., ktorý po prvotnom útoku obžalovaného N. N. a jeho maloletého syna R.

N. len nehybne ostal ležať na zemi. Nie je pravdou tvrdenie obžalovaného, podľa ktorého je preukázané,
že J. X. sa v priebehu konfliktu pridržiaval o parapetu na budove gymnázia. Zaistený daktyloskopický
odtlačok na parapete bol Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru vyhodnotený
ako neupotrebiteľný, preto nebolo možné znaleckým skúmaním určiť, kto tento odtlačok na parapete
gymnázia skutočne zanechal. Vzhľadom na výpoveď svedka H. T., však možno dospieť k záveru, že

tento odtlačok na parapete zanechal obžalovaný, a to v okamihu, keď sa pridržiaval o parapetu pred
skokom na telo J. X., ktorým obžalovaný svoj útok na J. X. zakončil. K námietke obžalovaného, v
zmysle ktorej Okresný súd Trnava venoval nedostatočnú pozornosť znaleckému posudku z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychológia, ktorý vypracoval PhDr. Ivan Obuch uvádzam, že mi nie je zrejmé,
prečo by mal súd klásť zvýšený dôraz na posudok, týkajúci maloletého R. N., ktorý pre nedostatok veku
nie je trestne zodpovedný. K samotnému obsahu tohto posudku si však dovoľujem uviesť, že podľa

znalca PhDr. Igora Obucha je Obžalovaný N. N. pre svojho maloletého syna R. N. vzorom a autoritou.
Ak teda obžalovaný kričal na maloletého R. N., aby J. X. zabil, čo potvrdili viacerí svedkovia vypočutí v
tomto trestnom konaní, je z toho jednak zrejmý úmysel obžalovaného zavraždiť J. X. a tiež je zrejmé,
že maloletý R. N. nerozmýšľal nad následkami svojho konania a len počúval príkazy svojho otca. Z
vypracovaného znaleckého posudku PhDr. Ivana Obucha ďalej vyplýva, že maloletý R. N. ma tendenciu

idealizovať svojho otca, nedokáže ho vnímať reálne, popiera, obhajuje, resp. bagatelizuje jeho prípadne
negatívne vlastnosti. Táto tendencia sa prejavovala aj v jeho výpovediach týkajúcich sa predmetného
trestného činu. Z psychologického vyšetrenia obžalovaného N. N. je zrejmé, že si je sám vedomý, že pod
vplyvomalkoholumázvýšenésklonykagresii,pretomoholsvojesprávaniepredpokladať.Zvykonaného
psychologického vyšetrenia zároveň vyplýva, že obžalovaný má sklony ku konfabuláciam, má efektívne

labilnú osobnosť so slabšou racionálnou kontrolou, je impulzívny a výbušný. V jeho uvažovaní prevažuje
afektívne sýtená sebaľútosť nad ľútosťou nad samotným činom". Máme preto dôvodné pochybnosti nad
úprimnosťou ľútosti obžalovaného. Obžalovaný sa doposiaľ poškodeným neospravedlnil ani formou listu
ani inou formou; nevykonal žiadne úkony smerujúce k nahradeniu majetkovej škody, či nemajetkovej
ujmy. Zo zranení, ktoré pri útoku obžalovaného N. N. a jeho maloletého syna R. N. utrpel J. X. a ktoré

bezprostredne viedli k jeho smrti, je zrejmé, že útok zo strany obžalovaného a jeho maloletého syna bol
vedený s použitím veľkej sily a razancie úderov a kopancov takmer výlučne do oblasti hlavy a krku J.
X.. Je preto nepochybné. Že úmysel obžalovaného v čase spáchania skutku smeroval k usmrteniu J.
X., k čomu vyzýval povelmi, resp. príkazmi aj svojho maloletého syna R. N.. O jednoznačnom úmysle
obžalovaného zavraždiť J. X. svedči aj tá skutočnosť, že vo svojom brutálnom útoku pokračoval aj v

čase, keď nebohý J. X. už nehybne ležal na zemi, čo potvrdili vypočutí svedkovia (H. T., K. H.). Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považuje poškodený J. X. odvolanie obvineného za nedôvodné, a preto
navrhuje, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol“.
Spisový materiál bol odvolaciemu súdu predložený spoločne s predkladacou správou dňa 2. februára
2017 (č. l. 794 spisu) a tento určil termín verejného zasadnutia na termín 16. marca 2017.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného N. N. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.
Zvýraznil, že vzhľadom na fatálny následok vo vzťahu ku skutku v bode 2/ ako aj spôsob spáchania
oboch skutkov nie je súdom prvého stupňa uložená sankcia obžalovanému neprimerane prísna.

Obžalovaný i jeho obhajca v konaní pred druhostupňovým súdom zotrvali na svojich návrhových
prednesoch v kontexte s ich vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Poškodení J. X. a N. R. v záverečnom návrhu žiadali zamietnuť odvolanie obžalovaného N. N. vo vzťahu
k výrokom, ktoré sa týchto poškodených týkajú.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolania

proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného N.N. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje

žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného N. N..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný N. N. spáchal oba skutky v rozsahu
skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery
prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj

odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného N. N., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú
a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a
zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.
Niet sporu o tom, že v inkriminovanej dobe dňa 11. septembra 2015 v čase asi o 2.00 hod. v meste
Vrbové na ulici M. A. Beňovského č. 358/100 pri budove Gymnázia J. B. Magina obžalovaný N. N. fyzicky

napadol poškodeného N. R.. Rovnako nebolo sporné, že pri tomto napadnutí obžalovaný poškodeného
niekoľkokrát udrel päsťou. Obžalovaný s týmto útokom prestal až po tom, ako tam prítomný poškodený
J. X. zakričal slová „nebite ho“. Obhajoba obžalovaného spočívala len v tej skutočnosti, že fyzickému
útoku údajne predchádzali verbálne urážky poškodených N. R. a J. X. na jeho adresu. Táto obhajoba
obžalovaného však bola jednoznačne vyvrátená svedeckou výpoveďou poškodeného N. R., ktorý poprel

tvrdeniaobžalovanéhoapopísalpriebehskutkuvbode1/zhodnespodanouobžalobouiprvostupňovým
rozsudkom. Napokon aj z výpovede samotného maloletého P. R., vyplynulo, že osobou, ktorá fyzicky
napadla poškodeného N. R., bol práve obžalovaný. U poškodených N. R. a J. X. popritom fakticky
neexistoval žiadny motív správať sa k obžalovanému ním popísaným spôsobom, pričom ak by mali
skutočnezáujemvyvolaťfyzickýkonflikt,nestálbypoškodenýJ.X.mimoobžalovanéhovčase,keďtento

napádal poškodeného N. R., ktorý sa jeho útokom len bránil. Aj s poukazom na osobu obžalovaného,
ktorý sa už v minulosti dopustil obdobného konania a osoby oboch poškodených, (ktorí boli podľa
okresného súdu prvou kategóriou svedkov označení za priateľské a nekonfliktné), senát okresného
súdu správne vyhodnotil výpoveď N. R. za vieryhodnú a z jej obsahu opodstatnene vychádzal aj pri
ustálení skutkového stavu výroku v bode 1/. Preto je aj z pohľadu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom

nepochybné, že obžalovaný napadol poškodeného N. R., ktorý sa žiadneho fyzického ataku voči nemu
nedopustil. Protiprávne konanie obžalovaného senát okresného súdu dôvodne vyhodnotil ako absolútne
neprimerané a rozporné so zákonom, pretože obžalovaný sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil
výtržnosti tým, že napadol poškodeného N. R..
Subjektívnu stránku protiprávneho konania obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 1/ senát

okresného súdu správne právne vyhodnotil ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pretože
obžalovaný sa chcel na mieste verejnosti prístupnom (na ulici M. A. Beňovského č. 358/100 pri budove
GymnáziaJ.B.Magina)dopustiťvýtržnostitým,ženapadnepoškodenéhoN.R.(úderypäsťoudooblasti
hlavy). Týmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
trestné trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Nazákladedôkazovvykonanýchnahlavnompojednávanísenátokresnéhosúdudôvodneavkonečnom
dôsledku aj správne dospel k tomu hodnotiacemu záveru, že pri zachovaní totožnosti skutku bolo oproti
podanej obžalobe potrebné upraviť skutok uvedený v bode 2/ tak, ako je to v konečnom dôsledku
obsiahnuté v skutkovej vete výrokovej časti bodu 2/ prvostupňového rozhodnutia. Ani odvolací súd
nepovažuje za sporné, že bezprostredne po spáchaní skutku uvedenom v bode 1/ dňa 11. septembra

2015 v čase asi o 2.00 hod. v meste Vrbové na ulici M. A. Beňovského 358/100 pri budove Gymnázia
J. B. Magina obžalovaný N. N. so svojim maloletým synom P. R. fyzicky napadli poškodeného J. X..
Obžalovaný v rámci svojej obhajoby uvádzal, že po incidente s poškodeným N. R. prišiel k nemu
poškodený J. X. a začal ho drgať rukami a následne ho fyzicky napadol. Útok mal podľa obžalovaného
prebiehať tak, že ho najprv poškodený J. X. udrel päsťou, potom si na neho sadol a škrtil ho dovtedy,

kým poškodenému nepomohol maloletý P. R.. Obhajobu obžalovaného síce čiastočne potvrdil aj jeho
maloletý syn P. R., túto však senát okresného súdu dôvodne nepovažoval za vierohodnú, čo v konečnom
dôsledku obsiahle, logicky a vecne správne v odôvodnení napadnutého rozsudku aj vysvetlil. V týchto
súvislostiach neuniklo pozornosti odvolacieho súdu ani to, že obžalovaný N. N. si na druhý deň pospáchaní skutkov vonkoncom okolnosti incidentov nepamätal. Z jeho výpovede zo dňa 11. septembra
2015 (č. l. 57 - 65 spisu napríklad vyplýva, že si nespomenul s kým sa bil, ani kvôli čomu, ani s koľkými
osobami, ani že sa nebil pri Irishi ale pri gymnáziu, „vôbec nič o sebe si nepamätá“, „nevie kde všade

bol, ako sa tam dostal, ako a kedy sa dostal domov, nič nevie o bitke ani o kopaní“ atď.). V tomto smere
svoju výpoveď v podstate zopakoval i pred sudcom pre prípravné konanie v rámci svojho výsluchu pri
rozhodovaníojehovzatídoväzby.Odhliadnucodvyššieuvedenýchusvedčujúcichdôkazovajpretojeho
následné obhajobné tvrdenia i produkované odvolacie dôvody považuje odvolací súd za tendenčné a
konfabulačné, produkované so snahou dosiahnuť zmiernenie svojej trestnej zodpovednosti, resp. aspoň

čiastočné vyvinenie.
Správne dospel senát okresného súdu k tomu skutkovému záveru, že obžalovaný N. N. spoločne s
maloletým P. R. fyzicky napadli poškodeného J. X. výlučne preto, že tento sa zastal poškodeného N.
R. pri útoku obžalovaného voči nemu. K prvotnému útoku na poškodeného J. X. nedošlo na základe
predchádzajúcej vzájomnej dohody medzi obžalovaným a maloletým P. R. a ani v úmysle usmrtiť
poškodeného J. X. v tejto fáze skutku (tiež znalecký posudok prof. PhDr. Antona Heretika PhD.).

Nepochybný úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného J. X. mal senát okresného súdu správne za
preukázaný až v druhej časti skutku, a to vtedy, keď poškodený J. X. v dôsledku utŕžených rán zostal
nehybne ležať na zemi a nebol už schopný klásť žiaden odpor voči atakom obžalovaného i maloletého
P. R., ktoré neprestali a naďalej smerovali primárne do oblasti jeho hlavy a krku. Jednalo sa najmä a
kopy a skoky (aj z výšky z betónového múrika, vyfoteného v spise s krvavými striekancami) na hlavu

a krk poškodeného, pričom tieto ataky boli sprevádzané výkrikmi obžalovaného „zabime ho, zabijem
ho, skap ty sviňa“ V tejto fáze obžalovaný musel (expressis verbis) vedieť, že svojim konaním môže
poškodenému J. X. spôsobiť smrť, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým následkom uzrozumený (ku
ktorému následku napokon aj v skutočnosti výlučne v dôsledku ich fyzického útoku objektívne došlo).
A to okrem všetkého už vyššie uvedeného musel, mohol a mal predpokladať aj vzhľadom na svoje

telesné dispozície (výška 180 cm a váha vyše 100 kg v čase činu) ako aj telesné dispozície oveľa
subtílnejšiehopoškodenéhoJ.X.(výška176cmaváha60-62kgvčasečinu).Takýtozávernepochybne
vyplynul aj z výpovedí priamych svedkov Ing. K. D., H. T. (v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
opakovane vypovedal okrem iného i to, že „do ležiaceho kopali obaja, pričom videl toho staršieho ako
skočil na ležiacu osobu tak, že sa postavil na betónový chodník, z toho sa odrazil a skočil na ležiacu

osobu. Na ležiacu osobu dopadol dvomi nohami“), H. U., Y. U. a K. H., z výpovede znalkyne mjr. RNDr.
Jany Červeňákovej a napokon aj z výpovede samotného maloletého P. R., ktorý potvrdil, že obžalovaný
v tejto fáze skutku minimálne tri krát kopol poškodeného J. X. od oblasti hlavy. Poškodený podľahol
spôsobeným zraneniam, v dôsledku ktorých u neho došlo k zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy tzv.
mozgovej smrti. Obhajoba obžalovaného, spočívajúca v tvrdení, že v tejto fáze skutku fyzicky neútočil

na poškodeného, ale útočil na neho len maloletý P. R., ktorý v dôsledku veku nie je trestne zodpovedný,
bola vyvrátená výpoveďou vyššie uvedených svedkov a znaleckým dokazovaním (okrem ďalších súdom
I. stupňa citovaných dôkazov i krvnými stopami s krvou poškodeného nebohého na športovej obuvi
obžalovaného N. N.), s vyhodnotením ktorých sa súd I. stupňa náležite vysporiadal (svedkovia K. H., H.
T., Ing. K. D.). Výkriky „zabi ho, zabime ho, kop ho do hlavy, skap ty sviňa“ priradili všetci priami svedkovia

staršej a vyššej osobe, t. j. jednoznačne obžalovanému, pričom aj tieto svedčia o úmysle obžalovaného
usmrtiť poškodeného J. X., ku ktorému následku (verbálne proklamovanému obžalovaným) výlučne v
dôsledku fyzického ataku obžalovaného i jeho syna voči telesnej integrite poškodeného aj v skutočnosti
došlo. Zo znaleckého posudku MUDr. Nevickej a MUDr. Rozborila nepochybne vyplynulo, že v dôsledku
uvedených atakov obžalovaného a maloletého P. R. utrpel poškodený J. X. zranenia nezlučiteľné so

životom, a to najmä zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné
odreniny, pomliaždenie krčného svalstva, prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v
okolí ľavej obličky a ľavého bedrového svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. X. v čase o
03:20 hod. dňa 11.09.2015 ku zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti.
Subjektívnu stránku protiprávneho konania obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 2/ senát

okresného súdu správne vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., pretože
obžalovaný vedel, že cielenými atakmi na oblasti hlavy a krku poškodeného J. X., ležiaceho na zemi a
neschopného klásť akýkoľvek odpor, môže usmrtiť poškodeného J. X., a pre prípad ak takýto následok
spôsobí, bol s tým (následkom) uzrozumený. Existencia nepriameho úmyslu obžalovaného usmrtiť
poškodeného J. X. preto opodstatnene a kvalifikovane vylúčila možnosť predmetný skutok právne

posúdiť len ako trestný čin zabitia, teda tak, ako to navrhoval v postupe konania i vo svojom odvolaní
obžalovaný N. N.. Okresný súd preto vonkoncom nepochybil, keď za spáchanie skutku v bode 2/ uznal
obžalovanéhovinnýmzobzvlášťzávažnéhozločinuvraždypodľa§145ods.1 Tr.zák..Senátokresného
súdu (naproti obžalobe) dôvodne neposúdil protiprávne konanie obžalovaného v skutku pod bodom 2/ako spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák. k tomuto trestnému činu, pretože pri spáchaní trestného
činu spoločným konaním s osobou pre nedostatok veku trestne nezodpovednou - maloletým P. R., nejde
o spolupáchateľstvo, ale o spáchanie trestného činu jediným páchateľom - obžalovaným.

Okresný súd nepochybil ani v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie
sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil
osobu obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého
trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.,
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestných činov, ich následky, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., dospel k
správnemu záveru, že bolo potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, nakoľko u obžalovaného zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. i) Tr. zák., pretože tento zneužil na spáchanie trestného
činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná - maloletého P. R. Pokiaľ sa obžalovaný opakovane

domáhal aplikovania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák. a následného
mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby,
správne okresný súd žiadnu poľahčujúcu okolnosť vo vzťahu k jeho osobe nezistil. Poľahčujúca okolnosť
u obžalovaného podľa § 36 písm. j) Tr. zák. nie je daná, nakoľko pred spáchaním skutkov neviedol
riadny život, spáchal množstvo priestupkov, a to najmä proti občianskemu spolunažívaniu, nedodržiaval

základné normy občianskeho spolunažívania a tieto vedome porušoval. Kadiaľ chodí, tam sa bije a
napáda iné osoby. Zo spisového materiálu vyplýva, že okrem dvoch poškodených v tejto veci vyvolal
v minulosti konflikt s N. X., J. J. v mesiaci január 2015 dvakrát so susedom N., s bratom poškodeného
nebohého J. X. a v inkriminovanú noc i so svedkom E., ktorý ho iným osobám označil za útočníka, ale
pri výsluchu sa radšej na nič nepamätal. U obžalovaného nie je daná ani poľahčujúca okolnosť podľa

§ 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko sa nepriznal k spáchaniu trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu
a trestnú činnosť úprimne neoľutoval. Výpoveď obžalovaného o priebehu skutkov, a napokon i celá
jeho obhajoba pred súdmi oboch druhov a stupňov, mali skutočne skôr účelový charakter ako charakter
priznania sa k trestnej činnosti, s cieľom poprieť útoky voči poškodenému J. X. v druhej fáze skutku
a docieliť miernejšiu právnu kvalifikáciu skutku v bode 2/. (len formálne vyjadrená ľútosť sa nepočíta).

Napokon u obžalovaného neobstojí ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože z jeho
strany absentovala akákoľvek aktívna spolupráca pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, v prípravnom
konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní v podstate kopíroval výpoveď maloletého P. R.
z prípravného konania (Táto výpoveď maloletého bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v súlade so
zákonom, podľa adekvátnych procesných ustanovení, pričom v tomto ohľade aj odvolací súd zastáva

právny názor zhodný s prvostupňovým súdom).
Senát okresného súdu dôvodne nezistil ani žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného,
ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Nakoľko obžalovaný
spáchal dvoma skutkami dva úmyselné trestné činy, z ktorých trestný čin vraždy je obzvlášť závažným
zločinom, správne okresný súd podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. vychádzal zo zvýšenej hornej hranice zákonom

stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o 1/3 (za trestný čin vraždy), a to pri zohľadnení
maximálnej výšky trestu odňatia slobody do 25 rokov. V upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov, čo napokon v dôvodoch napadnutého
rozsudku aj primerane odôvodnil. Miernejšia sankcia ani podľa zistení a názoru odvolacieho súdu v
danom prípade neprichádzala do úvahy, a to predovšetkým vzhľadom na fatálny následok, ktorým je

objektívne smrť poškodeného J. X.. Odvolací súd pritom obžalovanému nemohol zo zákona uložiť
prísnejšiu sankciu pre nedostatok odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného. Takto
uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej
trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák..

Obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, a preto ho senát okresného súdu
správne zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia (uložený trest odňatia slobody
obžalovanému prevyšuje 15 rokov, takže okresný súd neskúmal podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., či by
zaradením obžalovaného do iného stupňa stráženia nebola náprava obžalovaného lepšie zaručená).

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zák. obligatórne uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 2 rokov, ktorého dĺžka je popri uloženej sankcii primeraná závažnosti
spáchaných trestných činov. Zároveň správne podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. určil, že obžalovaný bude po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojochsvojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a
mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Nakoľko k spáchaniu trestných činov obžalovaným prišlo pod vplyvom alkoholu a na základe
znaleckého posudku vypracovanom MUDr. Andreou Heretikovou - Marsalovou je možné konštatovať,
že u obžalovaného sú prítomné prejavy agresivity v stavoch intoxikácie alkoholom, čo svedčí o
spoločenskej nebezpečnosti a možnom riziku agresívneho správania pri ďalšom konzume alkoholu
obžalovaným, v súlade so zákonom uložil senát okresného súdu obžalovanému popri sankcii aj

ochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnouformou,správneaplikujúcustanovenia§73ods.2písm.
d), ods. 4 Tr. zák..
Napokon aj výrok súvisiaci s adhéznym konaním má oporu jednak vo vykonanom dokazovaní a jednak
v postoji oboch poškodených v trestnom konaní. Vo vzťahu k výroku o uložení povinnosti obžalovanému
nahradiť poškodenému J. X. škodu vo výške 3.906,50 Eur senát okresného súdu správne vychádzal z
ustanovenia § 261 ods. 2 Tr. por., pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal uplatnený nárok na

náhraduškody,ktorúsipoškodenýriadneuplatnilvprípravnomkonaníaprejavilochotutútovplnejvýške
uhradiť. S poukazom na uvedené okresný súd dôvodne nevykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky
škody, keď zároveň nemal pochybnosti o dôvodnosti uplatneného nároku poškodeného na náhradu
škody ani o jeho výške. Preto v zhode s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného na
náhradu škody poškodenému J. X. vo výške 3.906,50 Eur, čo napokon ani nebolo odvolaním vytýkané.

Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného Róberta Reška ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.