Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221514
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114221514.16

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcov: X. D.. K. W., R..XX.X.XXXX, D. C. J., Q. XX, X. K. W.,
R..XX.X.XXXX, D. C. J., Q. XX, X. K..S. W., R.. X.XX.XXXX, D. C. J., S. T. X, X. K. W., R..X.XX.XXXX,
D. C. J., D. X, zastúpených: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11,
IČO: 36 861 561 proti žalovanému: T-Systems Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 13, IČO:
35 976 721, zastúpenému: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36 866

563, v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje zmier medzi žalobcami v 1. - 4. rade a žalovaným, uzavretý na pojednávaní konanom dňa
16.1.2018 v nasledovnom znení:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. a žalobcovi v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške
48.818,12 EUR bezhotovostným prevodom na bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN:

I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu vo výške 15.000 EUR bezhotovostným prevodom
na bankový účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 4. rade sumu vo výške 15.000 EUR bezhotovostným prevodom
na bankový účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Týmto zmierom sú vysporiadané všetky nároky žalobcov v 1. až 4. rade, ktoré im vznikli voči žalovanému

titulom prechodu a titulom dedenia mzdových nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru po
nebohom X.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1.rade, v 2. rade, v 3. rade a v 4. rade spoločne a nerozdielne
trovy konania vo výške 6.000 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcov vedený v UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 30 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, pôvodne X.. F. W., nar.XX.XX.XXXX, sa žalobou zo dňa 25.8.2014 domáhal, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 31.3.2014 je neplatné a jeho pracovný pomer naďalej
trvá. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy odo dňa, kedy žalovanému oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

2. Žalobca v priebehu konania, dňa XX.X.XXXX umrel.3. Podľa ust. § 35 ods.1 Zákonníka práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky
zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku

prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak
s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

4. Riešenie právneho nástupníctva po fyzickej osobe, ktorá umrela v priebehu v civilného sporového
konania rieši Civilný sporový poriadok v ust. § 63. Súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie

zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V danom prípade išlo o pracovnoprávny spor, preto otázku
právneho nástupníctva bolo potrebné riešiť podľa lex specialis, ktorým je Zákonník práce. Ako to vyplýva
z vyššie cit.ust. § 35 Zákonníka práce, pokiaľ ide o nároky zamestnanca, zásadne platí, že smrťou
zamestnanca nezanikajú. Mzdové nároky z pracovného pomeru špecificky prechádzajú postupne na
osoby, vymedzené v ust. § 35 ods.1 Zákonníka práce, so zachovaním tam určenej postupnosti; v
prvom rade priamo na manžela zamestnanca, potom na jeho deti a napokon, na jeho rodičov, bez

toho, aby sa a priori stali predmetom dedičstva. Rozsah týchto nárokov sa ustanovuje maximálnym
limitom, a to štvornásobkom priemerného mesačného zárobku (mzdy) zamestnanca. Podmienkou
prechodu mzdových nárokov však je, že uvedené osoby žili so zomretým zamestnancom v čase jeho
smrti v spoločnej domácnosti. Ostatná časť mzdových nárokov zamestnanca, ktorá prevyšuje sumu
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, sa stáva predmetom dedičstva.

5. Vychádzajúc z vyššie cit.ust. § 35 ods.1 Zákonníka práce súd konštatoval, že mzdové nároky
nebohého žalobcu v časti, limitovanej štvornásobkom priemerného mesačného zárobku, prešli na
manželku žalobcu, ktorá s ním nepochybne žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti a mzdové
nároky žalobcu v časti, ktorá prevyšuje uvedený limit, sa stali predmetom dedičstva.

6. V súlade s vyššie uvedeným súd uznesením č.k.17 Cpr 3/2014-244 zo dňa 24.10.2016 v spojení s
uznesením č.k. 17 Cpr 3/204-309 zo dňa 17.10.2017 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s D..K.Á.
W., manželkou žalobcu a K. W., synom žalobcu, ako aj s ostatnými, podľa potvrdenia notára do úvahy
prichádzajúcimi dedičmi K..S. W. (dcéra) O. K. W. (syn).

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oboznámením listinných dôkazov.

8. V konaní nebolo sporné, že nebohý žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.3.2007 pracovnú zmluvu, s

dohodnutým nástupom do práce dňa 1.3.2007 v pracovnej funkcii vedúci oddelenia. Pracovný pomer
bol dojednaný na dobu neurčitú.

9. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný dal nebohému žalobcovi listom zo dňa 31.3.2014 výpoveď
z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce s

odôvodnením, že žalovaný dňa 28.3.2014 rozhodol o zmene organizačnej štruktúry, čím došlo k
zníženiu počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektivitu práce, zrušeniu oddelenia „Governance &
Architecture“, vrátane pracovného miesta žalobcu.

10.Vkonanínebolotiežsporné,žežalobcalistomzodňa1.7.2014žalovanémuoznámil,žesvýpoveďou

nesúhlasí, pokladá ju za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

11. V konaní tiež nebolo sporné, že bezprostredne pred daním výpovede, dňa 31.3.2014 sa uskutočnilo
stretnutie žalobcu so žalovaným, na ktorom žalovaný oboznámil žalobcu s rozhodnutím o zmene
organizačnej štruktúry a zrušením jeho pracovného miesta a zároveň mu ponúkol prácu na pozícii

„Senior systémový architekt“. Žalobca do zápisnice zo stretnutia uviedol, že predmetnú ponuku zváži a
rozhodne sa do 24 hodín. Žalovaný mu na to doručil výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej uviedol,
že žalobca nebol ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu ponúkol a inú vhodnú prácu
pre neho nemá.

12. Vzhľadom na úmrtie žalobcu počas konania a nástupníctvo jeho dedičov do konania v časti
mzdových nárokov, súd platnosť výpovede z pracovného pomeru posudzoval už len ako predbežnú
otázku.13. Súd túto otázku posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení právnej úpravy:

14. Podľa ust. § 61 ods.1 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný

pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

15. Podľa ust. § 61 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

16. Podľa ust. § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

17. Podľa ust. § 63 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

18. Podľa ust. § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

19. Z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí súd konštatoval, že výpoveď z pracovného pomeru
je platná. Pre platnosť výpovede však Zákonník práce v ust. § 63 ods.2 vyžaduje splnenie aj ďalšej
hmotnoprávnej podmienky, ktorá musí byť splnená ešte pred daním výpovede zamestnancovi. Ide
o splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa. V prípade, že tento disponuje voľným vhodným
pracovným miestom, musí ho zamestnancovi ponúknuť. Ak ho zamestnancovi neponúkol, je výpoveď z

tohto dôvodu neplatná. Ak ho ponúkne a zamestnanec ho neprijme, je výpoveď platná.

20. Z uvedeného je zrejmé, že proces naplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky výpovede vyžaduje
dva jednostranné právne úkony; jednak jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorým prácu
zamestnancovi ponúkne a jednak jednostranný právny úkon zamestnanca, ktorý ponúknutú prácu

odmietne a teda, učiní prejav vôle v súlade s dikciou ust. § 63 ods.2 písm.b) Zákonníka práce, že
nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia tejto
podmienky je na zamestnávateľovi.

21. Na základe vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení súd

uzavrel, že žalovaný nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa ust. § 63 ods.2
písm.b) Zákonníka práce, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by nebohý žalobca učinil
jednoznačný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle, že nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu.
Naopak, zo zápisnice zo stretnutia zo dňa 31.3.2014 zreteľne vyplýva, že žalobca neodmietol ponúknutú
prácu, len si vyžiadal primeraný čas na zváženie, či ponuku prijme a žalovaný mu tento primeraný čas

neposkytol a obratom mu ešte na tomto stretnutí dal výpoveď z pracovného pomeru.

22. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.

23. Podľa ust. § 148 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

24. Podľa ust. § 148 ods.2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.25. V priebehu konania, po tom, čo súd vyslovil predbežný záver vo vzťahu k otázke neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, sporové strany uzavreli zmier vo vzťahu k mzdovým nárokom žalobcu.

26. Súd túto otázku posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení právnej úpravy:

27. Podľa ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

28. Podľaust.§79ods.2Zákonníkapráce,akcelkovýčas,zaktorýbysamalazamestnancoviposkytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.

29. Podľa ust. § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do

zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.

30. Podľa ust. § 134 ods.2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 59 ods.4 Zákonníka práce, pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

32. Nárok právnych nástupcov po nebohom žalobcu na náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia
pracovného pomeru je zakotvený vo vyššie cit.sut. § 79 ods.2 Zákonníka práce. Táto náhrada im patrí
v sume priemerného zárobku nebohého žalobcu za obdobie odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do dňa jeho smrti, kedy jeho pracovný pomer podľa ust. § 59 ods.4

Zákonníka práce zanikol. V konaní nebolo sporné, že rozhodným obdobím, za ktoré patrí náhrada mzdy,
je od 1.7. 2014 do 17.3.2016 (t.j. 20 mesiacov a 14 dní).

33. Súdnemalpochybnostiotom,žezmier,ktorýsporovéstranyuzavrelivovzťahuknárokunanáhradu
mzdy, je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a preto súd tento súdny zmier schválil.

Súčasťou zmieru bola aj dohoda účastníkov o náhrade trov konania, preto súd osobitne o náhrade trov
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).