Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219570
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216219570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD.

a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu:
Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 v konaní zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava
proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, I., občan SR, o zaplatenie 983,47 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/177/2016-38
zo dňa 10. mája 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 8Csp/177/2016-58 zo dňa 14. novembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 732,87 Eur a úrok vo výške 25,5 % zo sumy 983,47 Eur
od 11.11.2016 do zaplatenia.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
nároku ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
983,47 Eur, úrok vo výške 113,99 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 983,47

Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 , § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 23a ods. 1 a ods.
2 zákona č. 634/1992 Zb. O ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

1.2. Konštatoval, že predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy, ktorá
predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka),
ale je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto
je dôvodná aplikácia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd

upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.1.3. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané,
že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26. 07. 2013 úverovú zmluvu. Žalovaný si

neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca ku dňu 20. 03.
2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok
žalovaného vyčíslil ako dlžnú istinu vo výške 983,47 Eur, dlžný úrok ku dňu 10.11.2016 vo výške
846,86 Eur. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú žalobu i v časti úroku vo výške 113,99 Eur (ku dňu
splatnosti úveru, t.j. 20. 03.2 014) a úroku z omeškania od 11. 11. 2016 do zaplatenia, ktorý si žalobca

uplatnil v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. (5,25%).

1.4. Nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo
dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. ku dňu 10.11.2016 vo výške 846,86 Eur
a od 11.11.2016 do zaplatenia) žalobcovi nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č.

250/2007 Z. z, z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči
spotrebiteľovi. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom
sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného

úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako

aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V
danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods. 1 OZ,
podľa ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože

by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru do zaplatenia zamietol. Doplnil, že neposkytol nepatričnú ochranu nepoctivým dlžníkom, ale jeho
záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Na podporu svojej právnej
argumentácie poukázal i na uznesenie ÚS SR zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde

ústavnýsúdpovažujezaústavneakceptovateľnývýkladrozhodnutiakrajskéhosúdu,keďpozosplatnení
úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď o výške náhrady trov konania
rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.

2 CSP.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobe vyhovieť v celom rozsahu a
žalovaného zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil

ust. zákona 365 odsek 1 písmeno a)- h) CSP. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
pretoženiejezrejmé,zakéhoprávnehopredpisusúdvychádzalkeďuzavrel,žepovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má
postupovať na základe a v medziach zákona, čo vyslovením takéhoto právneho názoru súdom bez
podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté

zmluvné plnenie akcesorickej povahy. To znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou
úveru, od ktorej existencie závisí aj zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka („ObZ“), dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov. Uvedené znenie § 503 ods. 3 ObZ upravuje obdobie, za ktoré má veriteľ nárok

na zmluvný úrok. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru.
Ak by veriteľ úver nezospoplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný
platiť zmluvné úroky, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od tejto povinnosti
oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť
úrokyodokamihureálnehoposkytnutiapeňazídookamihuichreálnehovrátenia,atočiužvlehotealebo
v omeškaní. Poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne

splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou úroku z
omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.“ Úročenie úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo jeho úmyslom a žalovanému
musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. Tento záver konštatoval vo svojom rozhodnutí
aj NS ČR rozsudkom 32Cdo 3830/2014. Keďže k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo,

nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať
zmluvne dohodnuté úroky. Taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z
úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne
odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. V
konaní si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania od 11.11.2016 do
zaplatenia z dôvodu, že si v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané

do dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t.j. do dňa 10.11.2016. Nakoľko súd žalobu v časti vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania presahujúcich sumu 113,99 Eur zamietol, odňal mu právo na úrok z
omeškania 5,25% z istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia do 10.11.2016. Z uvedeného
dôvodu je aj toto rozhodnutie súdu arbitrárne a neudržateľné. Poukázal na to, že článkom II. bodom 1.
Zákona č. 102/2014 Z. z., O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 odsek 2 OZ doplnením vety :
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň s článkom
II. bodom 7. Zákona č. 102/2014 Z. z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho došlo k prijatiu § 879p OZ, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pred ustanoveniami §
53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods, 7 a § 614a. Ust. § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje na zákaz retroaktivity, a teda
ho nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015. V opačnom prípade by došlo k
porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Na záver dodal, že súdy sú povinné skúmať

konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má medze a v žiadnom prípade ju
nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaný uzavrel zmluvu
dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné. Proti vyhovujúcej
časti odvolanie nebolo podané, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 18. 11. 2016, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 983,47 Eur - istiny, úroku vyčísleného ku dňu 10.11.2016 vo výške 846,86
Eur, úroku 25,5% zo sumy 983,47 Eur od 10. 11. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 983,47 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia. Titulom neuhradeného zostatku úveru
zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 26.7.2013 (dostupná pôžička č. 1385999474),
žalovanému poskytol úver vo výške 1000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných

splátkach po 36,62 Eur od 20. 08.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 24,50 %
ročne, RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 %, a priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Celková
výška nákladov spotrebiteľa bola 576,78 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň
20.7.2017. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne
a včas nesplácal, ku dňu 20. 03. 2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. K uvedenému dňu

dlh žalovaného tvorila istina vo výške 983,47 Eur, úrok vo výške 113,99 Eur, bankové poplatky 39,28
Eur a poistné 7,86 Eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel do sumy 983,47 Eur, úroku vo výške 113,99
Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol.6. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z istiny

po zospoplatnení úveru, pretože dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do
splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Žalobca dôvodne namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

9. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia

do vrátenia peňažných prostriedkov.

10. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch,
platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania,
ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005
vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za

dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj
za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej
dobesplatnostiúveruveriteľovinevrátil.Úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávkypodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné
úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so

zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté.
Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho
súdu,žeúrokypodľa §658ods.1Obč.zák.možnozásadnedohodnúťlennadobudohodnutejsplatnosti
istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy

podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014,
sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti
- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky
vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z

omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať
dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver
je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené

rozhodnutie NS SR z 01.05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru
patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. Vdôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník
povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.

11. V preskúmavanej veci z Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere uzatvorenej stranami sporu vyplýva, že v článku 6, bod 6.4. výslovne dohodli, že ak sa
stane úver predčasne splatným, je veriteľ oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou
sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to
od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. S

ohľadom na vyššie uvedený výklad preto ak si strany výslovne dohodli, že úročeniu podlieha nesplatená
časť úveru aj po dátume predčasnej splatnosti, odvolací súd zastáva názor, že nárok žalobcu je dôvodný
a vznikol mu nárok na zaplatenie úrokov, ako ceny peňazí popri úrokoch z omeškania, ako sankcie za
riadne nesplácanie úveru.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia; žalobcovi
priznal nárok na vyčíslený nepriznaný rozdiel úroku z istiny do 10. 11. 2013 v sume 732,87 Eur a úrok
vo výške 25,5 % zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

13. V konaní (prvoinštančnom a odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške nároku ktorého rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).